937
Boj o kotu 937 sa zapisala do historie vietnamskej vojny ako jedna z najkontroverznejsich bitiek. Rozpoviem vam pribeh vojaka petra jamesa deforta, ktory na toto peklo na zemi prezil na vlastnej kozi.
Sedel vo vrtulniku spolocne z dalsimi vojakmi 503. pesieho pluku. K miestu pristatia zostavalo uz len malo. Nervozita vsetkych by sa v tom momente dala krajat. Nadsenie davno vystriedal strach. Nikto ho vsak nedaval otvorene najavo. Defort sa v duchu modlil. Z modliddby ho vytrhol vybuch. Obzrel sa. Ich vrtulniku sa nic nestalo. Ale dalsi vrtulnik ktory letel s nimi nemal to stastie. Zasiahla ho protilietadlova palba. Uz nikto nepredstieral chladnu hlavu. Vystrasene tvare vojakov pozerali do neznama. Iba serzant Hawkins uz bol zvyknuty na smrt.
„Za chvilu budeme na zemi!“, zakrical a vojakov tak vytrhol zo zufalstva. Mal pravdu. Zacali klesat. Strelaba tesne minala ich stroj. Stasti im ale ostalo naklonene. Pristali a bez rozkazu zacali zoskakovat. Defort vyskocil a hned sa musel prikrceny ponahlat na bezpecnejsie miesto ako bola pristavacia zona. Ostal zarazeny. Pet dni uz bojuju o jeden kopec a stale sa im nepodarilo zabezpecit pristavaciu zonu. V tom jeho pohlad padol na nieco strasne. Po ich vysadku zacali do prazdneho vrtulniku nakladat ranenych. Pohlad na zohavene tela bol na nevydržanie. Jeho strach narastol. Nechcel skoncit na zakrvavenych nositkach. Pripominali mu skor mesiarovu zasteru.
„Defort !“, zakrical serzant a ukazal smerom ku kopcu. Nebol uz cas na dalsie rozmyslanie. Musel sa pohnut..Stale skrceny pred okom nepriatela nasledoval jednotku. Konecne sa dostali na bezpecnejsie miesto. Boli v hlavnom stane. Zo strani nepriatela bol kryty mensim kopcom. Za stolom s mapou stal kapitan. Serzant hawkins dobehol k nemu. Defort si mohol konecne sadnut a vydychat sa. Serzant sa za chvilu vratil k vojakom z jeho jednotky.
„Nasa situacia vobec nieje dobra,“ zacal. Viatkong sa zakopal viac ako sme cakali.
„Tak ako mame dopit ten prekliaty kopec ?“ ozval sa jeden z vojakov.
„Musime sa dostat co najblizsie k ich poziciam a pockat na utok leteckeho delostrelectva.“ Pokracoval serzant.“a potom zautocime. Defortovy sa zdal tento plan lepsi ako bezduche vybehnutie v ustrety smrti. Po kratkej prestavke museli vyrazit. Obisli hlavny stan a uz sa znova krcili. Pomalim tempom sa dostavali stale blizsie ku kopcu. Defortova hlava bola stale sklonena. Nutkanie pozriet sa na kopec vsak po chvili zvytazilo. Nesmelo sa nadvihol z nizkeho zakopu a uvidel kopec. Mal stastie ze za nim siel serzant. V momente ho strhol spet.
„Defort !“ zhukol na neho “co ste zosalel?“. Defort ostal ako obareny. To co videl mu pripominalo mesacnu krajinu. Na kopci nebol ani jeden strom. Zem bola spalena. Kratery boli vsade. Ked sa po chvili spametal uvedomil si ,ze serzant mu zachranil zivot. Na ich poziciu zacali nepriateli palit zo vsetkych stran. Nestihol povedat ani dakujem a uz musel skrceny kracat dalej. Gulky stale svistali nad ich hlavami. Zrazu zastavili. Kryty usek cesty koncil. Teraz museli prebehnut asi 10 metrov k dalsiemu prirodnemu zakopu..
Strelba utichla. Toto bol okamih na ktory cakali.
„ked dam rozkaz tak budete bezat tak ako ste este nebezali“, povedal serzant. Defort sa pritisol k zemi akoby to bola jeho postel doma v statoch. Spomenul si na ranenych na pristavacej zone. Nechcel vybehnut zo zakopu. Vedel ze nepriatel ma na neho namierene. Vedel vsak aj to co by sa stal keby neuposluchol rozkaz. A zrazu ta sekunda nastala.
Hawkins zakrical: „Kricia palba!“
Jeho jednotka sa v tom momente zdvihla. A ostatne jednotky zacali s krycou palbou.
Adrenalin zaplavil jeho telo a prestal vnimat tazkosti s akymi sa mu bezalo po rozmocenej zemi. Utekal rychlejsie ako ostatny. Mal stale pred ocami ranenych na pristavacej zone. Vsetkych predbehol a uz bol takmer za dalsim zakopom. Nepriatel bol zaskoceny krycou palbou a neskoro zareagoval na ich rychly beh. V tom Defort zcul zvuk ktory mu pripominal oslavy dna nezavislosti. Boli to naozaj ohnostroje ?
Zrazu par metrou vedla neho vybuchla raketa. Nechapal co sa deje. Az do chvile ked uvidel Ich vlastne vrtulniky ako omylom zacali palbu na nespravne miesto. Zrazu necitil vobec nic. Dalsia raketa z vrtulniku vybuchla priliz blizko Jeho telo sa spolocne z dalsimi clenmi jednotky bezvladne zosipalo na zem. Nebol medzi tymi „stastnymi“ ,ktorych odviezol vrtulnik spet.
Desat dni sa bojovalo o kotu 937. Americka armada stanula na kopci ako vytaz. Ale na dalsi den kopec opustila a tak ho bez boja prenechala znovu vietkongu. Americky vojaci nazvali tento kopec Hamburger hill, podla toho ze boje na nom robili z muzov hamburgery.Meno Peter James Defort zdobi washingtonsky pametnik nezvestnych a padlich vo vietnamskej vojne.
Ma to secky kopi rajty aj trejd marky tak ak to nekto okopiruje tak mu ukusnem hlavu a dam ju namiesto nej golejovu
...
My Opera
