My OperaMesto prírody
Friday, March 16, 2007 11:59:41 AM
Warszawa je mesto, ktoré má veľa krásnych parkov, takže človek má možnosť vstúpiť do sveta prírody - plnej stromov, kvetov a aj zvierat (už som spomínala kačky na snehu). Ľudia tu viac žijú v symbióze s prírodou, vedia ju chrániť a zveľaďovať. A ani zvieratá z nich nemajú strach a odvážia sa priblížiť bližšie.
Na kačičky, ktoré sa suverénne prechádzali po električkovej zastávke, nezabudnem do konca života
a ani na milého vrabčiaka, ktoré sa mi pri nedávnej prechádzke postavil do cesty a začal aktívne čvirikať...
A včera som sa zažila niečo neuveriteľné (opäť )... môj poľský kolega Mikolaj ma previedol po (ťažko povedať, či najväčšom) ale určite po najkrajšom parku - Łazienkach Królewskich. Po ceste mi rozprával, že tu býva plno veveričiek a na jar, keď je príjemne, pobehujú po parku a veľmi radi sa nechajú ponúknuť nejakým dobrým jedlom. Ale v tomto období sa ešte asi neobjavia... a jeeej, nebola to pravda. O chvíľu sme zbadali na strome, na úplne najtenšom konáriku milé chlpaté zvieratko, ktoré práve jedlo nejaký oriešok a nepotrebné škrupinky hádzalo na zem. A bolo ich tam viac - skákali po zemi, lozili po stromoch a hľadali niečo pod zub... nádhera
Prešli sme bližšie k jazierku a tam boli moje milé kačičky. Niektoré sa len tak prechádzali po trávnikoch, ale väčšina plávala vo vode... jeeej, tam ich bolo plno. Z obdivného pozorovania ma vytrhol zvláštny zvuk... čo to je? Fiiiha - páv. Hrdo sa prechádzal po zelenej tráve a zrejme na seba potreboval upútať pozornosť ale bol to fešák a blízko mal aj kamošku.
Bolo to krásne - malá zoologická záhrada, v ktorej sa jej obyvatelia voľne prechádzajú, nažívajú v pokoji a nechajú sa obdivovať návštevníkmi z ríše ľudí...
Na kačičky, ktoré sa suverénne prechádzali po električkovej zastávke, nezabudnem do konca života
a ani na milého vrabčiaka, ktoré sa mi pri nedávnej prechádzke postavil do cesty a začal aktívne čvirikať...A včera som sa zažila niečo neuveriteľné (opäť
)... môj poľský kolega Mikolaj ma previedol po (ťažko povedať, či najväčšom) ale určite po najkrajšom parku - Łazienkach Królewskich. Po ceste mi rozprával, že tu býva plno veveričiek a na jar, keď je príjemne, pobehujú po parku a veľmi radi sa nechajú ponúknuť nejakým dobrým jedlom. Ale v tomto období sa ešte asi neobjavia... a jeeej, nebola to pravda. O chvíľu sme zbadali na strome, na úplne najtenšom konáriku milé chlpaté zvieratko, ktoré práve jedlo nejaký oriešok a nepotrebné škrupinky hádzalo na zem. A bolo ich tam viac - skákali po zemi, lozili po stromoch a hľadali niečo pod zub... nádhera Prešli sme bližšie k jazierku a tam boli moje milé kačičky. Niektoré sa len tak prechádzali po trávnikoch, ale väčšina plávala vo vode... jeeej, tam ich bolo plno. Z obdivného pozorovania ma vytrhol zvláštny zvuk... čo to je? Fiiiha - páv. Hrdo sa prechádzal po zelenej tráve a zrejme na seba potreboval upútať pozornosť
ale bol to fešák a blízko mal aj kamošku.Bolo to krásne - malá zoologická záhrada, v ktorej sa jej obyvatelia voľne prechádzajú, nažívajú v pokoji a nechajú sa obdivovať návštevníkmi z ríše ľudí...
