Tuesday, 7. October 2008, 13:27:07
Ako športovkyňa a reprezentantka v OB mám nárok na neúčasť na TV. Ani minulý rok som túto možnosť nevyužila, pretože ako telesná fungoval aj orienťák. Keďže sa ale tento rok OB ako telesná neotvára, vybrala som si iný šport. Taký, ktorý sa mi veľmi páči a rada by som ho chcela vedieť aj hrať. Reč je o tenise...
Po prvej hodine som čakala svalovku ruky, tá ale neprišla. Na moje prekvapenie ma však bolel zadok a ľavé lýtko
. Som si myslela, že moje trénované nohy nejaký tenis nezaskočí
. Veď na tenis som išla aj kvoli tomu, aby som mala krajšie ruky. Tento týždeň boli moje priania konečne vypočuté a cítim miernu svalovku na pravu ruku (vačšinu hodiny sme mali hrať len forhand). Už mi to aj celkom išlo a nielen výzorom bolo poznať, že som na tenise... Foto chceknite v Photos
Wednesday, 24. September 2008, 10:56:30
Je nedeľa ráno, skoro ráno. 
S mamkou sadáme do auta a vyrážame smer Tatry. Najprv záchádzame do Vysokých navštíviť dedka, ktorý je tu na liečení a odtiaľ do Nízkych, konkrétne do Jasnej. Výnimočne prichádzame v predstihu a nemeškáme. 
A čo tam vlastne robíme? Jedna naša dodávateľská firma organizuje každoročne akciu, na ktorej nechýba šport, jedlo, pitie a zábava do rána. 
Športová časť sa tento rok konala pri umelom vodnom kanáli v Liptovskom Mikuláši. Najviac sa teším na rafting. Je dosť kosa, no našťastie aspoň dážď ustal. Navliekame sa do neoprénov, nasadzujeme vesty a prilby, berieme veslo a šlapeme si to na začiatok tejto divokej "rieky". Čakajú nás tam mladí fešní inštruktori aj s člnmi. Neprehliadnuteľný je hlavne jeden, ktorý má na neopréne oblečené ešte kraťasy a v ruke drží zimnú čiapku. Tak toho si vyberám 
. Po inštruktáži nasádame v zložení tri baby, jeden muž a inštuktor do člna. Skvelá jazda začína... Snažíme sa veslovať v jednom tempe, no ani za pomoci inštruktorového hop-hop-hop-hop sa nám to nijak extra nedarí. Kaskády a vlny sú super, aj voda čo špliecha do očí, škoda len, že moje ruky nejako prestávajú vládať. 
V cieli vyťahujeme čln a šup ho znovu na štart. Pri ďalších plavbách je už viac srandy, teda robí si ju z nás inštruktor 
. My pádlujeme ako môžme, aj tak nás dostane tam, kde chce. Kaskády berieme bokom, zadom, veslujeme proti prúdu, aby nás ten ďalší stiahol späť... 
No pecka proste. Hlavne keď sme sa dostaneme k jednému kameňu, pod ktorým je točivý prúd a nevieme sa otiaľ dostať 
. Ištruktor radí, nech skúsime veslovať dopredu - nič, dozadu - nič, jedna strana dopredu a druhá dozadu - nič. Až keď vidí, že naňho bezradne čumím , urobí nejakú fintu a ideme ďalej. 
Po piatej jazde majú moji spoluveslovatelia dosť, no ja nie som spokojná, keďže som ani raz nevypadla do vody. 
Tak sa inštruktor ponúkol, že sa môžem spustiť len tak na veste. 
Tak to beriem! Cestou hore si potykáme, lebo sa cítim dosť divno, keď mi vyká človek v mojom veku, možno ešte aj mladší. Zastavujeme kúsok pred kaskádami a Miro (to je jeho meno) mi vysvetľuje, ako sa medzi kameňmi neotĺcť. Čakám, že mi to aj predvedie, no on vraj nechce byť celý mokrý... Tak vchádzam do vody, ľahám na chrbát, nohy hore a nechávam sa unášať prúdom. Prvá vlna mi špliechne do očí, pri druhej som už celá pod vodou 
. Na takej rovinke so slabším prúdom ma už čaká môj záchranca a pomáha mi na breh. Až tam začínam cítiť, že je aj zima, tak sa rýchlo utekám prezliecť. Našťastie nás tam čaká vyhrievaný stan, kopu jedla a pitia 
. S doplnenou energiou sa vydávam na druhú atrakciu - bungeerun. S priviazaným lanom sa snažím dôjsť (nie dobehnúť)čo najďalej, alebo aspoň po prvú odmenu, fľašku vínka. To sa s malu pomocou podarí a víno je naše 
Ináč dobrá posilka na stehná. Strieľanie zo vzduchovky nestíham, tak sa zabávam na zopár vytrvalcoch, ktorí ešte stále raftujú. Skôr ako o raftovanie tam už ide o to, aký šikovný je inštruktor a koľkých naraz dokáže dostať cez palubu. No pobavili sme sa 
Presúvame sa do hotela.
Po krátkej prezentácii noviniek prichádza znovu jedlo a ja som už fakt prežratá 
. No ešte sa do mňa zmestí horúca čokoláda so šľahačkou 
. Program s ohňom (také ako robila Zdenka Predná) bol super, len tá hudba potom mi veľmi nevyhovovala. Ja Country veľmi nemusím. Približne o 0:00 ideme spať, lebo zajtra ma čaká prvý deň v škole.
Prvý deň v škole pohoda, len ma nejako začína bolieť hlava. Náladu mi zlepšuje prvá hodina TV. Prihlásila som sa na tenis. Na to, že som hrala tenis prvý krát, mi to nejde až tak zle. Už sa teším na ďalšiu hodinu.
V utorok ma hlava bolí už od rána.
V škole sa našťastie nezdržím dlho a tak môžem celé poobedie venovať reklamáciam. Najprv tatkov telefón, potom môj mobilný internet. No zbytočne rozpisovať, ako sa kde dlho čaká a či som niečo vybavila... Ledva stíham mapový tréning v Čermeli. Vyberám strednú trať, lebo na dlhšiu sa necítim. Bolesť sa pri behu a hlavne pri zbehu začína šíriť celým telom. Ako by som bola chorá 
. Po dobehu mi je ešte horšie, začína mi byť dosť kosa a stále ma všetko bolí. Doma si hneď ľahám do postele a beriem teplomer. Preventívne ho kontrolujem a teplota stále stúpa. Zastavuje sa na 39°C. 
Hádžem na seba druhý paplón, do seba paralen a pijem, pijem, pijem čaj. Dlho som sa vôbec nepotila, no keď to raz začalo... 
Menila som si 3 tričká. A potom aj v noci.
Ráno som do školy nešla, ani behať sa nechystám, aj keď sa už cítim pomerne dobre a teplotu mám skoro normálnu. Možno skočím ešte na poobedňajšie prednášky, nech toho nemusím veľa doháňať.
Fotky pridám, ale neviem kedy, lebo ja som nefotila. Ale fotograf by ich mal v dohľadnom čase zverejniť alebo poslať.
Wednesday, 17. September 2008, 20:35:25
Všetko sa to konalo v Bratislave. V sobotu sa najprv bežali MSR v šprinte. Keď som počula, že to bude v Petržalke, predstavovala som si sídliskový parkáč. Že to ale nebude len o behaní mi napovedala vyvesená mapa na zhormaždisku. Svetlozelený lesík, plochý terén a veľa chodníčkov. Ako vždy pred parkáčom, rozbehávalo sa mi zle . Ale už som si na to zvykla, tak ma to nerozhodilo. Preteky som bežecky zvládla, skôr ma mrzí moja 50 sek. chyba z nepozornosti, keď som miesto postupu na 7. ks, mapovala predchádzajúci postup. Inak by tá strata na Maťku vyzerala prijateľnejšie. Takže bola z toho silver medal, medzi akademičkami som vyhrala.
Večer nás čakali MSR v nočnom. O zábavu som mala postarané už vo štvrtok, keď som začala zháňať svetlo. No jedniné, čo som zohnala bola baterka do ruky od Miša. Aspoň bude dobrodružstvo... Tak som sa v piatok vybrala kúpiť nové baterky, nech mi aspoň nezhasne. Baterky som kúpila a cestou von z obchodu si mamka všimla aj čelovky . Tak som vybrala tu najdrahšiu LED-ku(aj tak bola lacná), ale pani majiteľka mi poradila ešte lacnejšiu, s bielym svetlom. Tak som kúpila, šak lepšie mať dve slabé ako jednu... No keď som ju neskôr vyskúšala, veľmi ma prekvapila, pozitívne. S takou dobrou lampou som na Slovensku ešte nebežala. Tak som stratila obavy a vybehla do lesa s tým, že dnes niečo aj uvidím. Volila som hlavne obiehačky, čo sa ukázalo ako správne, keďže prvých 5.ks mám najrýchlejšie medzičasy. Dobehla som Martu a fičali sme spolu. Rýchlo, ale nie dobre . Tak sme sa stratili a nevedeli, kde sme Nakoniec sme sa ale vykufrili a 7.ks našli. (stálo nás to 6,5 minúty!!!)Ešte sme nechali jednu min. na postupe na zberku, šak načo budeme po chodníku obiehať... Skončila som za Kaťou, s výsledkom spokojná, no škoda tej chyby, mohlo to byť tesné.
V nedeľu sme sa dobre vyspinkali, teda aspoň ja. Veď som mala štuple do uší (ešteže, vraj tam niekto strašne chrápal). Na MSR v middle som sa tešila, ale nechcelo sa mi. Strašne dlhá cesta na štart, vraj 2,5km. Ešte som to nepremerala, ale určite to bolo viac. Mojou záchranou bol Enjo, ktorý ma kúsok zviezol autom. Inak by som dopadla ako zopár šťastlivcov, ktroý si to namierili rovno do koridoru. Zo začiatku bola trať viac-menej hore kopcom, kde som sa musela hecovať, keďže nohy už boli unavené. Na 3.ks som už zahliadla Niku, tak som sa ju snažila dobhnúť. 4.ks som razila pred ňou a odtiaľ dolu kopcom na 5.ks. A vtedy to prišlo, vo svahu som si vytkla členok. 
Že to nie je bežné podvrtnutie, to mi došlo hneď. Členok som si v lese zatiaľ nikdy nevytkla, ale z rozprávania viem, že najlepšie je to rozchodiť a v žiadnom prípade nestáť. Tak som sa rozbehla cez bolesť 
Sústredila som sa na beh, ani som nepozrela do mapy, len som bežala za Nikou. Až keď zastala a začala sa obzerať, nakukla som do mapy, čo to vlastne hľadáme. Kontrola bola viac naľavo (vzdialenostne to tam bolo posunuté). Odtiaľ som sa znovu premáhajúc snažila čo najrýchlejšie obehnúť trať. Postupne sa síce bolesť miernila, ale dolu kopcom som mala čo robiť. Pred cieľom som zahliadla Kaťu a tak som si pomyslela, že moja bojovnosť možno nevíde nazmar. Z cieľa na zhromaždisko to bolo znovu ďaleko, no nejako som to preklusala, aj keď bolesť sa znovu začala stupňovať. V telocvični som hneď nohu schladila v umývadle, aby mi to neopúchlo. Na rady pani doktorky Maťky som to sem-tam chladila a snažila sa to rozhýbať najprv chôdzou a neskôr aj klusom. Dosť to pomohlo, lebo večer skoro ani nebolo vidno, že sa mi niečo stalo. Po vyhlásku nočáku a krátkej (skončila som znovu druhá )Jolka dala návrh, či s ňou nepôjdeme do kostola. A ja že hej. Tak sme sa v netypickom zložení (do kostola) ja, Eriken a Mišo pripojili. Bolo celkom dobre, aj kázeň ma výnimočne zaujala, len ma mrzelo, že sme nemali knižku a nemohla som spievať všetky pesničky. Veď nabudúce na nachystám. Z kostola sme sa dosť hladní vybrali do Pizzerky U majora Zemana a odtiaľ dosť prejedení do Slovenského Pubu, kde sme sa stretli s Lukem, Mazom, Belešom a v neposlednom rade s oslávencom Joekom Wallnerom (asistentom repre trénera). Pokecali sme, zasmiali sme sa a okolo polnoci sa vybrali spať (mi baby na izbu, z ktorej odišli Nemcovci )Strašne teplo tam bolo, ale radšej ako kosa v telocvični .
Ráno bolo hnusne, pršalo a bola kosa. Tak som aj chvíľku zaváhala, či pôjdem do lesa 
. Ale keďže členok vyzeral celkom schopne, nemala som na výber. Mišo mi ho pre istotu zatejpoval, nech sa priveľmi v lese nešetrím. Čo sa mi veľmi nepáčilo, bol počet 9ks na 7,6km. Čo ma ale potešilo, bola moja voľba najdlhšieho postupu, konečne dobre. Dolu kopcom som si dávala pozor, no na chodníku to bežecky celkom šlo. Znovu som skončila 2. Aj keď strata 10min. na Maťu vyzerá hrozivo, beriem to s rezervou.
Takže s výkonmi aj s výsledkami som spokojná. Čo je dôležitejšie, bol to super tréning bežať 4 preteky v 3 dňoch v takom tempe. Pripájam ešte foto s Eriken z pred kostola.
Tuesday, 9. September 2008, 21:58:18
Cez víkend sa v susednom Maďarsku uskutočnili hneď dvoje majstrovstvá. V šprinte a v individuálnych štafetách(neviem ako to inak po slovensky nazvať ). Do mesta Szolnok sme dorazili spolu s našim maďarským klubom z Egru v piatok popoludní. Ubytovali nás v takej chatke blízko rieky, kde trénuju olympionici v rýchlokanoistike (no neviem presne ako sa to volá). Okrem peknej prírody tam na nás čakali aj suňogy(komáre). Keďže Jolka bola večer predtým na disce a ja som bola nejaká unavená, rozhodli sme sa, že nepôjdeme s ostatnými do mesta, ale pôjdeme spať skôr. Na tom by nebolo nič divné, keby nebolo ešte len 19:00. No trochu sa na nás pobavili, keď nás videli tak skoro v pyžame 
. Ale účinok bol skvelý, už dlho som nespala 12hodín
Doobeda nás čakala kvalifikácia. Podľa štartovky som zhodnotila, že dostať sa do finále nebude problém a k tomu som prispôsobila aj svoju taktiku. Pôjdem radšej pomalšie, aby som vo finále bežala v slabšej skupine a mala väčšiu šancu, že niekoho budem dobiehať a tým si uľahčím dohľadávky. No moja taktika sa zrútila už na 3 kontrole, kde som o minútu dobehla nejaku babu v obyčajnom tričku TESCO s číslom 9. Šak pohoda, s tým som rátala. Tak si bežím svižným tempom ďalej, ale tej baby sa nie a nie striasť. Som si pomyslela, že to tak pomaly bežím? Tak som pridala... A vyhrala som svoj rozbeh
Po vyklusaní sme išli späť (a znovu spať) na ubytko. Rozklus pred finále ma vôbec nepotešil. Bežalo sa mi hrozne, boleli nohy, slnko pálilo na hlavu (vraj až 35°C) a ja som štartovala posledná....ale spolu s Jolkou v jednej minúte Tak sme vybehli, celkom aj rýchlo. Prvé zaváhanie prišlo na 4.ks, kde som vôbec nevidela umelý objekt a kontrola bola zvalená v tráve. V postupe na 8. som zahliadla v diaľke Ory Eszter(štartovala min predo mnou), tak som sa ju snažila dotiahnuť. 12ks bola zase zvalená a nechala som tam pár sekúnd. Záver popri jazierku a štadióne som už išla naplno, o dobehu nehovoriac, keďže sme sa hecovali s Jolkou, ktorá bude lepšia Dobehala som polo-mŕtva(Jolke som na dobehu dala sekundu). Niečo po maďarsky hlásili...a Adam Kovács ukázal Moja reakcia hmm, žeby som bola prvá? Došla mi gratulovať Eva Makrai 
Ja som to vyhrala!!! Bola som úplne natešená, ja som to vôbec nečakala Rátala som s takým 4-5. miestom(Jolka si vraj myslela, že to si len robím srandu...). Ani neviem napísať, akú som mala radosť a akú ešte teraz mám. 
Super bolo, že na 3. miesto skončila Ivett Hrenkó a v mužoch vyhral Adam Kovács, pred naším novým oddielovým kolegom Ruslanom Glibovom z Ukrajiny.
Foto z vyhláska 
Individuálne štafety. Tak pre niektorých nebehajúcich v Maďarsku aj vysvetlenie. Sú tri rozbehové skupiny, v každej je jedna členka štafety, ale beží sa to ako individuálne preteky a časy sa zrátavajú.
Zase horúčava, ešte väčšia ako v sobotu . Na štarte visí mapa, skoro celá zelená, plochá... Tak vybieham, po včerajšku bežecky nič moc, ale v tých hustníkoch to až tak nevadí. Väčšinou vyberám obiehačky, aby som zbytočne nekufrovala, čo tu nebol až taký problém. Občerstva v postupe je až 3 kontroly pred cieľom To neviem aký jekač vymýšľal. Tak radšej obetujem 1´stratu a vybieham z ideálneho postupu medzi 8-9 ks na inú občerstvu. Oplatilo sa, ináč neviem... Myslím na Jolku, ako sa ona musí trápiť, keď ja sa cítim na umretie a dopredu ma ženie len vidina cieľa a vody Strašne som sa musela premáhať... Trochu ešte netrafím zberku, ale už je tu dobeh Pozriem čas, približne 78 minút na 8,7km, nič moc. Pozriem medzičasy "hiba" Ta to jak sa mohlo stať? Premietam si pred očami kontrolu 3.... Šak som ju razila...Žeby až tak rýchlo? No záhadu som nevyriešila, len som sa rozhodla, že na budúcu sezónu si zaobstarám rýchly čip! No čo bolo horšie, nebola som disk len ja, ale aj naša štafeta 
Agnes to síce dosť po...(105 min), ale v súčte by to stačilo na 2.miesto. No aj také veci sa stávajú. Aj tu sa ale dajú nájsť pozitíva. Mala som celkovo najrýchlejší čas,keďže som nespravila žiadnu error chybu ako väčšina báb. Z 22. konrol som mala najrýchlejších len 5, no Szerencsi by som dala 3 min a Kelemen s Makrai až 11 minút. Keby...
Po týchto pretekoch mám zase dilemu, na čo sa špecializovať a čo pobežím na budúcoročných MS. Darilo sa mi v šprinte a ten pocit z klasiky už nechcem zažiť 
No ešte musím spomenúť aj inú stránku týchto pretekov. S Jolkou a s Andrásom je vždy sranda, až ma z toho niekedy bolia lícne svaly, čo sa toľko nasmejeme 
Ale aj s Ivett sa už bavíme viac a ona svoje zážitky s nami (uchechtanými Janami)potom rozpráva Adamovi, ktorý sa na tom tiež dobre baví. A zistila som, že nie všetci Ukrajinci sú hrozní (asi viete, kto mi vytvoril tú hroznú predstavu)... Ruslan je v pohode a zapadol dobre do našej stále vtipkujúcej party. Naučili sme sa zopár nových maďarských slov a Maďarov sme zase naučili maďarskú rýmovačku, na ktorej sa dosť dlho bavili 
(pre neslušnosť nemôžem zverejniť).Už sa teším na začiatok októbra, keď budem môcť zahlásiť: "Mikor indulung?"
Foto s našim Casanovom
Saturday, 30. August 2008, 20:54:20
To bol taký Kemov nápad. Ja neznalá pomerov a hlavne parametrov tohto behu do vrchu som sa na to dala nahovoriť. A to som netušila, že moje nohy budu v tomto období také nebehavé. Už po kilometri na skoro rovine som tušila, že dnes to u mňa bude o bojovnosti a morálnej sile. Ešte ani poriadny kopec nazačal a moje lýtka už boleli. Vôbec mi nepridávalo na nálade, že čím ďalej, tým väčší kopec ma čaká. Zachránilo ma jedine to, že v mojej skupinke nebežali až taký borci a tak tam kráčanie bolo povolené. To mi absolútne vyhovovalo... Keďže na orienťáku som zvyknutá strmšie kopce kráčať, nerobilo mi problém chôdzou predbehnúť aj zopár bežiacich jedincov. Tak som zvyšnú časť trate viac prekráčala ako prebehla, no malo to aký-taký efekt. Necelý kilák pred cieľom som predo mnou zazrela Barboru (pár krát bola na oblastnom orienťáku). Bola to výzva... Tak som pozbierala zvyšky síl a dupla do toho. Úspešne. Tesne pred cieľom ma síce skoro odfúklo (doslova), no cieľovou čiarou som šťastne prebehla a aj v celku rozumnom čase, ak zoberiem do úvahy ako som sa cítila už na začiatku. Rýchlo sme sa prezliekli, vypili teplý čaj a pobrali sa späť, našťastie dolu kopcom.
Po dobrom guláši a kofole sme sa nevybrali domov, ale zašli sme na čajík a kávu do Paučinej Lehoty k Šmelíkovcom. Poobzerali sme záhradu, bobovú dráhu(niektorí aj odskúšali) a po pekne strávenom dni sme mohli spokojní ísť domov.
Bol to dobrý tréning, len dúfam, že ma neodrovná na zopár dní. Lebo ako som pozrela do plánu, ktorý mi poslal Kemo, zajtra to mám ísť vyklusať. Myslím, že počas 75 minút budem mať dosť času na to, aby sa mi to podarilo.
Friday, 29. August 2008, 14:17:16
V stredu pri VSB nás napadlo, že by sme mohli ísť na dlho spomínaný Bukovec. 
A čo budeme otáľať, ideme ešte dnes. Tak sa ponáhľam domov zbaliť zopár vecí, potom k mamke do práce nainštalovať tlačiareň a odtiaľ na KVP, kde má náš hlavný Training TEAM stretko. Stíham to tesne, no na moje prekvapenie tam je iba Adam. Tak sadáme do busu s myšlienkou, že Tomáša Kemo dovezie až na Bukovec. Na naše veľké prekvapenie Tomáš nastupuje na nasledujúcej zastávke (tesne stihli predbehnúť náš autobus ). Plán na večer je jasný... Hrajeme Investora . Toľko smoly čo mám tento večer, ta to sa nedá ani opísať . Po polnoci na nás padá únava, tak ideme spať.
Ráno nás čaká upečená bábovka a koláč od Adamovej babky, super raňajky. Vybiehame na tréning, v pláne iba ľahký klus 50minút, keďže v sobotu ideme Gerlachov-Sliezky dom. Do kopca to ide ťažšie, v duchu nadávam na nápad "Beh do vrchu". Šak tam zomriem ... Počas behu dávam ako občerstvu slivky, ktoré som si zobrala a potom je to viac menej dolu kopec.
Po obede vyťahujeme plavidlá, nafukovací (sfukovací) čln a surf. Voda vyzerá byť chladná, no našťastie dnes nekončím namočená. Chvíľu kajakovaním na surfe posilujem ruky a keď som už fakt zničená, len tak ležím v člne a nechám sa unášať. Slniečko svieti, vetrík pofukuje ... dovolenkova pohoda.
Keďže musím ísť v piatok do práce(aj keď je sviatok), akcia Bukovec je len jednodňová. Ale padla dobre, trochu sme rozbili stereotyp a šli sa prebehnúť niekde inde.
Tuesday, 26. August 2008, 20:08:59
nie je síce veľmi početný, ale hlavne, že je kvalitný. Síce nám odpadol Rasťo O., ktorý sa vrátil do Prahy a onedlho odíde aj Jolka , ale dovtedy si zoženieme nejakú náhradu. Medzi stálych členov patrí hlavne Adam a Tomáš M a ak má čas, pridá sa aj Maťka. Moje predsavzatie znovu začať trénovať ma zatiaľ kvalitne drží, až sa Kemo čuduje . Napríklad včera, keď sme prišli na tradičné posedenie po Karste na Bankov a s Jolkou sme sa ešte vybrali na hoďku prebehnúť. A keď sme sa pýtali, čo máme ísť zajtra a že s Adamom rozmýšľame, či si nedáme aj dve fázy (Adam trénuje na polmaratón), tak to už vážne vyvaľoval oči . Keďže v sobotu máme v pláne beh do vrchu (na ktorý sa nijako extrémne neteším), tak by bolo dobré ísť ešte niečo rýchle, tak Kemo navrhol, že "tristovky". "Dobre a koľko?" V hlave som si tipla, že 10. "10" a čakal ako sa zatvárim Mňa to však nerozhodilo Mali sme na výber, či v lese alebo na dráhe, ale keďže Adam trénuje na polmaratón a ja si chcem na jeseň vylepšiť osobák na 3km, vybrali sme dráhu.
Ráno som vstala, pozrela von oknom. Vonku krásne, slniečko svietilo a lákalo von. Tak reku, idem sa prebehnúť po Aničke, aspoň ma opáli. Vytiahla som krátke atletické tielko a kraťasky, nech sa majú na čo okoloidúci pozerať Tak som si trochu zabehala, dvihla si náladu aj ego, keď po mne kajakári pokrikovali a aj ma opálilo.
Druhá fáza už bola spoločná(10x300m). Bežalo sa nám celkom fajn, akurát Adam sa sťažoval, lebo po 90min behu z rána mu to nejako netiahlo, no podľa mňa to bolo aj tým, že prvé 300-ky prepálil. Šak to je Adam. Ako je u nás zvykom, poslednú sme naprali a to poriadne. Oproti prvej sme sa s Jolkou zlepšili o 10sek. Aj keď už moji kolegovia vyzerali, že majú dosť, nakoniec sa nechali prehovoriť a šli so mnou ešte ďalšie dve 300-ky. Ešte som chalanov vyhecovala pri dobiehaní k Unimu, až mi Adam povedal, že nie som normálna(tak ako on). Ale od neho to beriem ako kompliment
Takže ďalší super tréning máme za sebou a už sa teším na tie ďalšie. Vôbec sa nemusíte hanbiť a môžte sa pridať aj VY! Sledujte klubový odkazovač! 
PS: môžte hlasovať v novej ankete
Tuesday, 22. July 2008, 15:02:13
Tuesday, 24. June 2008, 12:44:15
Hneď na úvod, nezľaknite sa, že mi niekto hekol blog
Ja len chcem napísať pár slov o mojich posledných pretekoch pred MS, konkrétne o Majstrovstvách Maďarska na krátkej trati a o štafetách, na ktorých sme nesplnili očakávania.
Od 7.6. do 19.6. sme boli s repre na sústredení vo Vysokých Tatrách, kde bolo fakt super, aj keď niektoré tréningy boli "trochu" drsnejšie. Ale na to by sa hodil iný článok, tak preskočme rovno k Maďarsku.
Vyrazili sme v piatok poobede len v skromnom, no kvalitnom zložení - Kemo, Tomáš a ja. Okrem toho, že môj maďarský klub z Egru ma tam potreboval hlavne kvôli štafetám, nenechala som si újsť ani majstrovstvá na krátkej, keďže to bola jedinečná príležitosť vyskúšať si kvalifikáciu aj finále v jeden deň, podobne ako sa pobeží na MS. To, že som na tieto preteky prišla po kvalitnom sústredení v Tatrách a nijako som neladila, som pocítila hlavne v kopcoch... Nohy nejako nevládali, boleli, ale išla som to pomerne dobre a svoju skupinu som vyhrala. Poobede to bolo ešte horšie a nepomohol ani výklus, ani masáž od Kema. V kopcoch ma lýtka totálne boleli, no k výsledku prispelo aj moje stratenie na minutku a pol a zopár nie správnych výberov postupov, kde som nechala dokopy ďalšiu minútu. No na prvú Kelemen by to aj tak nebolo. Ale s výkonom aj 4.miestom som spokojná(veď aj tak by mi nedali medailu ).
V štafetách mal náš klub vysoké ambície, chceli vyhrať v mužoch aj v ženách. Z výsledov z krátkej to vyzeralo reálne, keďže sme skončili na 4.,5. a 6. mieste a mali sme najvyrovnanejší tým. Bežala som s reproškou Simon Ágnes a s Hrenkó Ivett. Čo ma potešilo už pred štartom, konečne došli moje kopačky, ktoré som mala objednané, ale v sobotu ich zabudli doniesť . Krátku som ešte musela bežala v Botasoch, ktoré už nikdy nechcem obuť . Po prvom úseku(Ivett) sme boli 2. so stratou 8 sek. a na druhý úsek vyrazila skúsenejšia Ágnes. Čakáme na prebehu, no ona nikde... Prebehla 1. štafeta a ona stále nikde. Nakoniec som vybiehala na tretí úsek so stratou skoro 7 min. Reálne som zhodnotila, že Kelemen už nedám a snažila som sa o udržanie 2.miesta, lebo nevedela som, koľko je za mnou 3. šatefa. Nebežalo sa mi vôbec dobre, na 2. kontrolu som sa statila, aj keď z medzičasov to tak nevyzerá . Zvyšok som išla pomerne dobre a keď som na prebehu čekla čas, tak sa mi to veľmi nezdalo, mala som nejako málo minút Záver už bol krátky, tam som to naprala čo to dalo, hodila zopár najlepších medzičasov a bola som rada, že som v cieli. Vyšiel z toho druhý najlepší čas, minútu za Kelemen. Chalani mali tiež nejakú smolu, skončili až druhý, ale aspoň sa o rok môžme zlepšiť a dosiahnuť to vysnívané dvojité víťazstvo.
Cestou domov ma zalomilo a dve hoďky som si pospala, taká som bola zničená. Ale bol to dobrý tréning, dobré preteky aj atmosféra, akurát ten guláš nič moc. Keď mi dojdu fotky od Andrása, pridám aj tie.
Friday, 30. May 2008, 08:00:42
Keďže sa chystám na MS bežať klasiku, tréner nelenil a do plánu mi vložil dlhý beh v kopcoch-90min. Lenže kde tie kopce zobrať a ešte aby mali 90 min. Tak som po porade s Drenčom zvolila trasu Bankov-Jahodná-Lajoška-Jahodná. Plán A bol taký, že sa vyveziem busom na Bankov, odtiaľ pobežím na Lajošku a vrátim sa na Jahodnú, odkiaľ domov busom. Na tento prebeh sa mi ponúkol len jeden šťastlivec, ktorý si potreboval overiť, či je už zdravý (Adam). Tak som kukla busy a zistila som, že tých asi 16km musíme dať za 90 min, aby sme tie busy stihli. Si vravím, šak v poho...
Tak sme sa s Adamom stretli na Unime a šli na bus, a čakáme, čakáme... Autobus mešká. Ejj, vravím si, to není dobréé... Adam sa smeje, že aj tak by to nebolo reálne, dať to za 90, že on je zmierený s plánom B, dobehnúť späť až na Bankov (24km)a odtiaľ busom, prípadne až na Unimo(28km). Autobus prišiel a aj mne začínalo byť veselo. Normálne som sa tešila. Na Lajoške som totiž ešte nikdy nebola. Tak sme sa vyviezli hore a kukli odchod busov. Do odchodu sme mali 3 hodiny, to už bolo reálnejšie. Tak sme vybehli a koho to nestretneme - Hanku Jergušovie. Tak nám chvíľu robila spoločnosť na bicykli. Nebežalo sa mi nič moc, keďže deň predtým som bola 2 fázy, z toho jednu kopce. Ale bežala som a Adam tiež. Pred Jahodnou sme stretli Cyklopezinčanov, ktorý boli tiež na Lajoške. Hanka sa odpojila a už to bolo len na nás. Keď som kukla na tú zjazdovku, dobrá nálada ma na chvíľu prešla... Ale vybehla som a s pocitom, že to bol najhorší (teda najkrajší) kopec na našej trase, sa mi nálada znovu vrátila. Na posilnenie som prvý krát v živote vyskúšala jesť počas behu , na Adamovo odporúčanie som zjedla Milu, posilnili sme sa ionťákom z Drenčovho Camelu a šup ho ďalej.
Chodník od Jahodnej bol taký hore, dole, hore, dole, až sa mi strácala moja predstava, že späť je to len dole. Na vrcholovej chate sme si objednali Chatársky čaj, ktorý bol fakt dobrý. 
No ale museli sme sa vydať na cestu späť, aby sme stihli aspoň bus z Bankova. No fakt to nebolo len dolu kopcom, čo vám budem hovoriť, nohy ma začínali bolieť, ale zvolili sme taktiku odpočítavania kopcov, tak to išlo lepšie. Za Jahodnou sme dostali druhý dych, až som sa čudovala, kde sa to v nás berie. Bežali sme svižne... Ale už som sa tešila, kedy budeme v cieli. Netrvalo dhlo, ukázala sa nám známa otočka a ukončili sme naše kolečko v tvare úsečky.
Do odchodu busu nám ostalo pohodlných 10 min, tak sme hodili strečing, nech to nie je zajtra až také zlé. Najhoršie bolo vystupovanie z busu, no keďže mi bola už kosa(bolo 20:10), ponáhľala som sa na Unimo do teplej sprchy. Hronzne na mňa vplývala predstava, že už mi nejde žiaden bus a musím šľapať pešo na Mier. Tak sme ešte zašli na zasadačku, kde mali schôdzu Cykloorganizátori víkendových pretekov. Nšťasie sa mi ozvala mamka, že je ešte v práci a zájde po mňa. Diky mamka. No a takto sa skončil jeden super deň (spravila som aj skúšku z Obchodného práva), konečná bilancia je asi 24km za 2:22. Výdatný beh na zimné objemové obdobie. Toť vsjo.
Showing posts 1 -
10 of 46.
. Dúfam, že sa nájde zopár ľudí, ktorí mi v tom pomôžu. Miesto rozsiahleho článku pridávam radšej pár fotiek.
(17%)
WIDGETIZE