My OperaGerlachov-Sliezky dom
Saturday, August 30, 2008 8:54:20 PM
To bol taký Kemov nápad. Ja neznalá pomerov a hlavne parametrov tohto behu do vrchu som sa na to dala nahovoriť.
A to som netušila, že moje nohy budu v tomto období také nebehavé. Už po kilometri na skoro rovine som tušila, že dnes to u mňa bude o bojovnosti a morálnej sile. Ešte ani poriadny kopec nazačal a moje lýtka už boleli. Vôbec mi nepridávalo na nálade, že čím ďalej, tým väčší kopec ma čaká. Zachránilo ma jedine to, že v mojej skupinke nebežali až taký borci a tak tam kráčanie bolo povolené. To mi absolútne vyhovovalo... Keďže na orienťáku som zvyknutá strmšie kopce kráčať, nerobilo mi problém chôdzou predbehnúť aj zopár bežiacich jedincov. Tak som zvyšnú časť trate viac prekráčala ako prebehla, no malo to aký-taký efekt. Necelý kilák pred cieľom som predo mnou zazrela Barboru (pár krát bola na oblastnom orienťáku). Bola to výzva... Tak som pozbierala zvyšky síl a dupla do toho. Úspešne. Tesne pred cieľom ma síce skoro odfúklo (doslova), no cieľovou čiarou som šťastne prebehla a aj v celku rozumnom čase, ak zoberiem do úvahy ako som sa cítila už na začiatku. Rýchlo sme sa prezliekli, vypili teplý čaj a pobrali sa späť, našťastie dolu kopcom.
Po dobrom guláši a kofole sme sa nevybrali domov, ale zašli sme na čajík a kávu do Paučinej Lehoty k Šmelíkovcom. Poobzerali sme záhradu, bobovú dráhu(niektorí aj odskúšali) a po pekne strávenom dni sme mohli spokojní ísť domov.
Bol to dobrý tréning, len dúfam, že ma neodrovná na zopár dní. Lebo ako som pozrela do plánu, ktorý mi poslal Kemo, zajtra to mám ísť vyklusať. Myslím, že počas 75 minút budem mať dosť času na to, aby sa mi to podarilo.
A to som netušila, že moje nohy budu v tomto období také nebehavé. Už po kilometri na skoro rovine som tušila, že dnes to u mňa bude o bojovnosti a morálnej sile. Ešte ani poriadny kopec nazačal a moje lýtka už boleli. Vôbec mi nepridávalo na nálade, že čím ďalej, tým väčší kopec ma čaká. Zachránilo ma jedine to, že v mojej skupinke nebežali až taký borci a tak tam kráčanie bolo povolené. To mi absolútne vyhovovalo... Keďže na orienťáku som zvyknutá strmšie kopce kráčať, nerobilo mi problém chôdzou predbehnúť aj zopár bežiacich jedincov. Tak som zvyšnú časť trate viac prekráčala ako prebehla, no malo to aký-taký efekt. Necelý kilák pred cieľom som predo mnou zazrela Barboru (pár krát bola na oblastnom orienťáku). Bola to výzva... Tak som pozbierala zvyšky síl a dupla do toho. Úspešne. Tesne pred cieľom ma síce skoro odfúklo (doslova), no cieľovou čiarou som šťastne prebehla a aj v celku rozumnom čase, ak zoberiem do úvahy ako som sa cítila už na začiatku. Rýchlo sme sa prezliekli, vypili teplý čaj a pobrali sa späť, našťastie dolu kopcom. Po dobrom guláši a kofole sme sa nevybrali domov, ale zašli sme na čajík a kávu do Paučinej Lehoty k Šmelíkovcom. Poobzerali sme záhradu, bobovú dráhu(niektorí aj odskúšali) a po pekne strávenom dni sme mohli spokojní ísť domov.
Bol to dobrý tréning, len dúfam, že ma neodrovná na zopár dní. Lebo ako som pozrela do plánu, ktorý mi poslal Kemo, zajtra to mám ísť vyklusať. Myslím, že počas 75 minút budem mať dosť času na to, aby sa mi to podarilo.
(17%)
Adamdottore46 # Sunday, August 31, 2008 10:57:54 AM