My OperaSkvelý zážitok - stúpol adrenalín, o dva dni aj teplota
Wednesday, September 24, 2008 10:56:30 AM
Je nedeľa ráno, skoro ráno. 
S mamkou sadáme do auta a vyrážame smer Tatry. Najprv záchádzame do Vysokých navštíviť dedka, ktorý je tu na liečení a odtiaľ do Nízkych, konkrétne do Jasnej. Výnimočne prichádzame v predstihu a nemeškáme. A čo tam vlastne robíme? Jedna naša dodávateľská firma organizuje každoročne akciu, na ktorej nechýba šport, jedlo, pitie a zábava do rána. Športová časť sa tento rok konala pri umelom vodnom kanáli v Liptovskom Mikuláši. Najviac sa teším na rafting. Je dosť kosa, no našťastie aspoň dážď ustal. Navliekame sa do neoprénov, nasadzujeme vesty a prilby, berieme veslo a šlapeme si to na začiatok tejto divokej "rieky". Čakajú nás tam mladí fešní inštruktori aj s člnmi. Neprehliadnuteľný je hlavne jeden, ktorý má na neopréne oblečené ešte kraťasy a v ruke drží zimnú čiapku. Tak toho si vyberám . Po inštruktáži nasádame v zložení tri baby, jeden muž a inštuktor do člna. Skvelá jazda začína... Snažíme sa veslovať v jednom tempe, no ani za pomoci inštruktorového hop-hop-hop-hop sa nám to nijak extra nedarí. Kaskády a vlny sú super, aj voda čo špliecha do očí, škoda len, že moje ruky nejako prestávajú vládať. V cieli vyťahujeme čln a šup ho znovu na štart. Pri ďalších plavbách je už viac srandy, teda robí si ju z nás inštruktor . My pádlujeme ako môžme, aj tak nás dostane tam, kde chce. Kaskády berieme bokom, zadom, veslujeme proti prúdu, aby nás ten ďalší stiahol späť... No pecka proste. Hlavne keď sme sa dostaneme k jednému kameňu, pod ktorým je točivý prúd a nevieme sa otiaľ dostať . Ištruktor radí, nech skúsime veslovať dopredu - nič, dozadu - nič, jedna strana dopredu a druhá dozadu - nič. Až keď vidí, že naňho bezradne čumím , urobí nejakú fintu a ideme ďalej. Po piatej jazde majú moji spoluveslovatelia dosť, no ja nie som spokojná, keďže som ani raz nevypadla do vody. Tak sa inštruktor ponúkol, že sa môžem spustiť len tak na veste. Tak to beriem! Cestou hore si potykáme, lebo sa cítim dosť divno, keď mi vyká človek v mojom veku, možno ešte aj mladší. Zastavujeme kúsok pred kaskádami a Miro (to je jeho meno) mi vysvetľuje, ako sa medzi kameňmi neotĺcť. Čakám, že mi to aj predvedie, no on vraj nechce byť celý mokrý... Tak vchádzam do vody, ľahám na chrbát, nohy hore a nechávam sa unášať prúdom. Prvá vlna mi špliechne do očí, pri druhej som už celá pod vodou . Na takej rovinke so slabším prúdom ma už čaká môj záchranca a pomáha mi na breh. Až tam začínam cítiť, že je aj zima, tak sa rýchlo utekám prezliecť. Našťastie nás tam čaká vyhrievaný stan, kopu jedla a pitia . S doplnenou energiou sa vydávam na druhú atrakciu - bungeerun. S priviazaným lanom sa snažím dôjsť (nie dobehnúť)čo najďalej, alebo aspoň po prvú odmenu, fľašku vínka. To sa s malu pomocou podarí a víno je naše Ináč dobrá posilka na stehná. Strieľanie zo vzduchovky nestíham, tak sa zabávam na zopár vytrvalcoch, ktorí ešte stále raftujú. Skôr ako o raftovanie tam už ide o to, aký šikovný je inštruktor a koľkých naraz dokáže dostať cez palubu. No pobavili sme sa Presúvame sa do hotela.
Po krátkej prezentácii noviniek prichádza znovu jedlo a ja som už fakt prežratá . No ešte sa do mňa zmestí horúca čokoláda so šľahačkou . Program s ohňom (také ako robila Zdenka Predná) bol super, len tá hudba potom mi veľmi nevyhovovala. Ja Country veľmi nemusím. Približne o 0:00 ideme spať, lebo zajtra ma čaká prvý deň v škole.
Prvý deň v škole pohoda, len ma nejako začína bolieť hlava. Náladu mi zlepšuje prvá hodina TV. Prihlásila som sa na tenis. Na to, že som hrala tenis prvý krát, mi to nejde až tak zle. Už sa teším na ďalšiu hodinu.
V utorok ma hlava bolí už od rána. V škole sa našťastie nezdržím dlho a tak môžem celé poobedie venovať reklamáciam. Najprv tatkov telefón, potom môj mobilný internet. No zbytočne rozpisovať, ako sa kde dlho čaká a či som niečo vybavila... Ledva stíham mapový tréning v Čermeli. Vyberám strednú trať, lebo na dlhšiu sa necítim. Bolesť sa pri behu a hlavne pri zbehu začína šíriť celým telom. Ako by som bola chorá . Po dobehu mi je ešte horšie, začína mi byť dosť kosa a stále ma všetko bolí. Doma si hneď ľahám do postele a beriem teplomer. Preventívne ho kontrolujem a teplota stále stúpa. Zastavuje sa na 39°C. Hádžem na seba druhý paplón, do seba paralen a pijem, pijem, pijem čaj. Dlho som sa vôbec nepotila, no keď to raz začalo... Menila som si 3 tričká. A potom aj v noci.
Ráno som do školy nešla, ani behať sa nechystám, aj keď sa už cítim pomerne dobre a teplotu mám skoro normálnu. Možno skočím ešte na poobedňajšie prednášky, nech toho nemusím veľa doháňať.
Fotky pridám, ale neviem kedy, lebo ja som nefotila. Ale fotograf by ich mal v dohľadnom čase zverejniť alebo poslať.
S mamkou sadáme do auta a vyrážame smer Tatry. Najprv záchádzame do Vysokých navštíviť dedka, ktorý je tu na liečení a odtiaľ do Nízkych, konkrétne do Jasnej. Výnimočne prichádzame v predstihu a nemeškáme. A čo tam vlastne robíme? Jedna naša dodávateľská firma organizuje každoročne akciu, na ktorej nechýba šport, jedlo, pitie a zábava do rána. Športová časť sa tento rok konala pri umelom vodnom kanáli v Liptovskom Mikuláši. Najviac sa teším na rafting. Je dosť kosa, no našťastie aspoň dážď ustal. Navliekame sa do neoprénov, nasadzujeme vesty a prilby, berieme veslo a šlapeme si to na začiatok tejto divokej "rieky". Čakajú nás tam mladí fešní inštruktori aj s člnmi. Neprehliadnuteľný je hlavne jeden, ktorý má na neopréne oblečené ešte kraťasy a v ruke drží zimnú čiapku. Tak toho si vyberám . Po inštruktáži nasádame v zložení tri baby, jeden muž a inštuktor do člna. Skvelá jazda začína... Snažíme sa veslovať v jednom tempe, no ani za pomoci inštruktorového hop-hop-hop-hop sa nám to nijak extra nedarí. Kaskády a vlny sú super, aj voda čo špliecha do očí, škoda len, že moje ruky nejako prestávajú vládať. V cieli vyťahujeme čln a šup ho znovu na štart. Pri ďalších plavbách je už viac srandy, teda robí si ju z nás inštruktor . My pádlujeme ako môžme, aj tak nás dostane tam, kde chce. Kaskády berieme bokom, zadom, veslujeme proti prúdu, aby nás ten ďalší stiahol späť... No pecka proste. Hlavne keď sme sa dostaneme k jednému kameňu, pod ktorým je točivý prúd a nevieme sa otiaľ dostať . Ištruktor radí, nech skúsime veslovať dopredu - nič, dozadu - nič, jedna strana dopredu a druhá dozadu - nič. Až keď vidí, že naňho bezradne čumím , urobí nejakú fintu a ideme ďalej. Po piatej jazde majú moji spoluveslovatelia dosť, no ja nie som spokojná, keďže som ani raz nevypadla do vody. Tak sa inštruktor ponúkol, že sa môžem spustiť len tak na veste. Tak to beriem! Cestou hore si potykáme, lebo sa cítim dosť divno, keď mi vyká človek v mojom veku, možno ešte aj mladší. Zastavujeme kúsok pred kaskádami a Miro (to je jeho meno) mi vysvetľuje, ako sa medzi kameňmi neotĺcť. Čakám, že mi to aj predvedie, no on vraj nechce byť celý mokrý... Tak vchádzam do vody, ľahám na chrbát, nohy hore a nechávam sa unášať prúdom. Prvá vlna mi špliechne do očí, pri druhej som už celá pod vodou . Na takej rovinke so slabším prúdom ma už čaká môj záchranca a pomáha mi na breh. Až tam začínam cítiť, že je aj zima, tak sa rýchlo utekám prezliecť. Našťastie nás tam čaká vyhrievaný stan, kopu jedla a pitia . S doplnenou energiou sa vydávam na druhú atrakciu - bungeerun. S priviazaným lanom sa snažím dôjsť (nie dobehnúť)čo najďalej, alebo aspoň po prvú odmenu, fľašku vínka. To sa s malu pomocou podarí a víno je naše Ináč dobrá posilka na stehná. Strieľanie zo vzduchovky nestíham, tak sa zabávam na zopár vytrvalcoch, ktorí ešte stále raftujú. Skôr ako o raftovanie tam už ide o to, aký šikovný je inštruktor a koľkých naraz dokáže dostať cez palubu. No pobavili sme sa Presúvame sa do hotela.Po krátkej prezentácii noviniek prichádza znovu jedlo a ja som už fakt prežratá
. No ešte sa do mňa zmestí horúca čokoláda so šľahačkou . Program s ohňom (také ako robila Zdenka Predná) bol super, len tá hudba potom mi veľmi nevyhovovala. Ja Country veľmi nemusím. Približne o 0:00 ideme spať, lebo zajtra ma čaká prvý deň v škole. Prvý deň v škole pohoda, len ma nejako začína bolieť hlava. Náladu mi zlepšuje prvá hodina TV. Prihlásila som sa na tenis.
Na to, že som hrala tenis prvý krát, mi to nejde až tak zle. Už sa teším na ďalšiu hodinu. V utorok ma hlava bolí už od rána.
V škole sa našťastie nezdržím dlho a tak môžem celé poobedie venovať reklamáciam. Najprv tatkov telefón, potom môj mobilný internet. No zbytočne rozpisovať, ako sa kde dlho čaká a či som niečo vybavila... Ledva stíham mapový tréning v Čermeli. Vyberám strednú trať, lebo na dlhšiu sa necítim. Bolesť sa pri behu a hlavne pri zbehu začína šíriť celým telom. Ako by som bola chorá . Po dobehu mi je ešte horšie, začína mi byť dosť kosa a stále ma všetko bolí. Doma si hneď ľahám do postele a beriem teplomer. Preventívne ho kontrolujem a teplota stále stúpa. Zastavuje sa na 39°C. Hádžem na seba druhý paplón, do seba paralen a pijem, pijem, pijem čaj. Dlho som sa vôbec nepotila, no keď to raz začalo... Menila som si 3 tričká. A potom aj v noci.Ráno som do školy nešla, ani behať sa nechystám, aj keď sa už cítim pomerne dobre a teplotu mám skoro normálnu. Možno skočím ešte na poobedňajšie prednášky, nech toho nemusím veľa doháňať.
Fotky pridám, ale neviem kedy, lebo ja som nefotila. Ale fotograf by ich mal v dohľadnom čase zverejniť alebo poslať.
(17%)
Michal KrajčíkKrajo # Wednesday, September 24, 2008 11:15:39 AM
Janka MacinskáJankaM # Thursday, September 25, 2008 7:48:51 PM
Michal KrajčíkKrajo # Sunday, September 28, 2008 2:59:12 PM