MOŽEM ZABUDNÚŤ!!!
Tak tohtoročné prázdniny som si predstavovala akosi inak...
Začalo to fajn, povedala som si, že budem trénovať konečne na MEDko, dvojfázovo

a celkom to aj šlo

...
Zo začiatku prázdnin MS v Olmíku, na
OF sa prvé 2 etapy vydaril(2., 3.m.) v D20nách... až kým sa mi neozval môj zliezajúci necheť na palci, na nohe a už zostávajúce 4 etapy nestáli za veľa

Potom som došla domov a aj s Paľkovou pomocou sme sa pustili do rekonštrukcie kúpelky a záchoda... roboty dosť

A zároveň som si chodila občas zabehať, občas som zašla tam i tam

A aj k dedkovi som bola pozrieť... predsa...

No a od 31.7. začínali ďalšie moje
letné... hoci iba
GPSka, ktorú sme organizovali MY... takže aj keď nerada, ale musím konštatovať, že už dopredu sa mohlo vytušiť, že to nebude také, ako by GPSka mala byť... ide to dole vodou... A najviac ma dostalo keď som zistila, že všetky 4 etapy budú na jednej mape

Čakala som už niečo nové, aspoň o niečom novom som počula... ale to asi chystajú na niečo väčšie
Tak 1.E fajn, trošku som sa musela do toho dostať a známe nedostatky mapy sa potvrdili, takže aj na mape som dosť nechala... ale minútka pred druhou Evkou... aj to trochu poteší... keď tam necháte 5-7 minút

na nepresnosti mapy a nereálnych výškových posunoch...(??!)
2.E, moja osudná, na nej sa to stalo... Štart!...idem si fajn na 1. KS v pohodičke na istotu po ceste čo najdlhšie(nebudem to tu riskovať:up: ). A dobieham Janku o 3 minúty... Fajn, viem, že Janka sa udrží a ideme spolu hoc aj s pár chybičkami... Na 11.KS trochu zle odbieham(aj s Jankou), no po chvíli som si to uvedomila... nič... pohoda... ale Janka nikde... tak fičím sama... fajn, chytám 12.KS a už len 100ka a som v cieli(si myslím)...no dlhý postup v teréne, ťažšie behatelnom teréne predo mnou... Ale nič ťažké mapovo, dobieha sa skoro tak ako v 1.E... už som nad malou oplotenkou nad 100kou... už len kúsok... bežím poprinej... a...
VYTKNEM SI ČLENOK... bolí to ako fras... chvíľu musím stáť, potom skúsim na to šľapnúť, ale nejde to... tak musím doskackať k 100ke na 1 nohe cez malinčie... tak to sa mi zdalo nekonečné... a ešte nepríjemný dobeh na 1 nohe... no fajn... som v cieli... tentokrát nie v zdraví

Najprv sa neviem na to ani postaviť, potom to nejak prekonám a musím si to ísť ovlažiť... Rozmýšľam nad tým, aké je to asi zlé a kedy budem môcť asi behať... ale určite na GPSke nie... to nie... URČITE...
A nebola som ani jediná... skoro vždy... na hocijakom preteku, a stalo sa, že aj na tréningu v okolí tejto oplotenky(v tejto oblasti) si už nejeden človek spôsobil zranenie... je to nejaké zakliate územie(podľa mňa)... Aj môj Palo si presne tam ako ja vyvrtol(našťastie len mierne) členok, aj Jano Kvaky si na GPSke 1.E dorantal členok... a myslím, že ja som nebola posledná...
A keď som zistila, že som tú etapu ešte aj vyhrala, hoc len o 10 sekúnd(hlúpe šťastie v nešťastí), tak som sa dosť čudovala lebo kým som od miesta úrazu došla do ciela... stratila som 3:26:worried: rýchlejšie to nešlo
No čo už... som zranená... tak som sa snažila liečiť, nenamáhať a brať poctivo Wobenzym

Skoro 2 týždne som nevystrčila poriadne päty z domu a klusať(trošku) som bola len raz...
Lenže Grand Prix Silesia sa pomaly, ale isto blížila a ja som bola ešte ktomu prihlásená do D21E a aj do vloženého šprintu

...Zaplatené to bolo už dávno a je tam tak krásne... veľmi som tam chcela ísť... no už vopred som vedela, že z toho asi veľa nebude...

to bolo jasné
GPSilesia, Vidnava... Št. poobede: pomaly 4 hodiny cesty... a Hrnky už mešká asi 1,5hod s odkladom... a ja štartujem 01... No to sa nestíha... a kým si zatejpujem...

To sa už fakt nestíha... A ani som štart nestihla:worried: Tak si idem už len tak zabežkať... v pohodičke... terén si už z minulé roka pamätám, žiadne prekvapenie... lenže nemôžem naplno bežať... nejde to:( a hlavne zbehy z kopca... 4x si mierne vyvrtnem členok, auuu... a poradím asi 5 deťom i dospelým

Aspoň je to zábava...
Pi.:Další deň sú 2 etapy, klasika a krátka v najťahšom teréne v okolí... a ešte aj leje ako z krhle!!

to by neskončilo dobre, kebyže idem behať... skákanie z kamena na kameň?... poválané kmene, bažinky, potôčky, atď.... tak som nešla... a aj mi potvdilo veľa ľudí, že to bolo to najlepšie čo som mohla urobiť... Ale ja som to našťastie vedela, mala som to tam už ako tak obehané... a aj zdraví človek tam má čo boriť...
So. doobeda: Opäť leje ako z krhle a mne sa vôbec nechce ísť behať... a keď si spomeniem, že poobede je šprint, tak to už vôbec nie

Tak si pekne ďalej spinkám v stane a ostatní sa tam v studenom, mokrom lese trápia a kufrujú:lol:
Poobede je šprint vo Vidnave, kde ideme klusom... tak som sa po čase trošku rozklusala, dala pár roviniek a so zatejpovaným členkom vybieham a dúfam, že nie je kde si čoilen trošku vyvrtnúť členok... No na 4KS som krivo došľapla:awww: ... a to vždy trvá dooosť dlho kým to predtane bolieť... a na to hneď robím chybu... dostávam tam minútu a celkovo je to 11. miesto so stratou skoro štyroch... ale však čo... môžem byť rada, že aspoň niečo

Vyhrala Kaťa Labašová pred Poľkou Monikou Gajdou a Adelkou Jakobovou(obidve behajú ešte D18)

... Gratulujeme!!!
Ne. doobeda: Išla som si ešte odklusnúť poslednú etapu, klasiku a vynechala asi 7-8 KS

a pripomenula som si niektoré krásne minuloročné tréningy... je to tam úžasné

Len škoda, že sa ani Palkovi nedarilo... no keď človek mesiac nebehá, tak to je už asi cítiť... to bude v tom... ale to nevadí... to sa rýchlo zmení keď začne opäť trénovať:)
No a čo som týmto článkom chcela povedať???Iba to, že som sa ešte pred zranením chystala vyhrať GPSku, kvalitne odbehnúť GPSilesiu, vyhrať Karst cup

odtiaľ ísť na 5dní to Tatier a hneď odtiaľ na sústredko do Ružomberu. Ale kedže som zranená a ešte to fakt bolí... Tak nič z tých prvých troch plánov nebolo a nebude... lebo terén Karst cupu je dosť nebezpečný na členky... a ani zo sústredka nič nebude... lebo... lebo... asi si ešte netrúfnem...

Ale do Tatier snáď pôjdem na túry a tak...

aspoň na niečo sa môžem tešiť...
No čo ma najviac štve je to, že som chcela trénovať na MEDko... chcela som tam ísť... asi... mohla som tieto 2mesačné prázdniny super využiť... ale ani z toho nič nie je...
Tak sa liečim, kysnem doma, občas niekam vypadnem a niečo porobím, ale nič ma nebaví... a ani neviem ako a prázdniny už nejako rýchlo končia...
No nebudme pesimisti
tým sa svet nezrúti a život ide ďalej... len niekedy sa mi zdá dosť nezáživný a už sa teším na všetky české závody(hlavne štafety a klasiku) a slovenské MSR

dúfam, že už budem v pohode...
Majte sa všetci fajn, a dávajte si na seba pozor!!


Lenka