Nemečky ležia v severnej časti Nitrianskej sprašovej pahorkatiny pri juhovýchodnom úpätí Považského Inovca na hornom toku Chotiny. Severne od obce je vodná nádrž s rozlohou 14 ha, ktorá bola vybudovaná ako jedna z prvých v okrese Topoľčany. Vodné dielo v Nemečkách slúži predovšetkým na zachytávanie veľkých prívalových vôd, k zavlažovacím účelom a tiež na chov rýb. Priehrada sa pôvodne využívala aj pre rekreačné účely. Dnes slúži hlavne pre rybárov.
Obec Nemečky je najsevernejšou obcou nitrianskeho kraja, okresu Topoľčany, kataster ktorej hraničí s okresom Banovce nad Bebravou a trenčianskym krajom. Od Topoľčian je vzdialená 17 km, rozloha obce je 627 ha. K 31.12.2005 mala obec 302 obyvateľov. Obec Nemečky sa od strediskovej obce Prašice odčlenila po voľbách v roku 1990. Obec sa rozprestiera v malom údolí pod východnými svahmi pohoria Považský Inovec, obkolesená lesmi. Nad obcou bola v roku 1965 postavená viacúčelová vodná nádrž, ktorú využívajú rybári a vlete hlavne vyznávači letného prírodného kúpania.
V prvej polovici 20. storočia sa slovo vesmír (angl. universe) používalo na pomenovanie všetkého, čo fyzikálne existuje: celého kontinua časopriestoru, v ktorom existujeme, spolu so všetkou energiou a hmotou v ňom a všetkými fyzikálnymi zákonmi, princípmi a konštantami, ktoré ho riadia. Pojmy známy vesmír, pozorovateľný vesmír alebo viditeľný vesmír sú často používané na opísanie časti vesmíru, ktorú môžeme vidieť alebo inak pozorovať. Tí, ktorí neveria v možnosť pozorovať celé kontinuum môžu používať pojem náš vesmír, odvolávajúc sa tak len na tú časť, ktorá je známa ľuďom. Vesmír podľa mimogalaktickej astronómie je nestacionárny, prebieha v ňom ten istý evolučný proces. Vyvíjajú sa jednotlivé kozmické objekty a ich sústavy i celý vesmír v jeho najširších známych meradlách. V slnečnej sústave poznáme osem planét. Sú to Merkúr, Venuša, Zem, Mars, Jupiter, Saturn, Urán a Neptún. Všetky obiehajú okolo Slnka rovnakým (prográdnym) smerom a približne v jednej rovine (najväčší odklon od tejto roviny dosahuje Merkúr). Ich fyzikálne vlastnosti, ako napr. hustota a chemické zloženie je veľmi rôznorodé. Možno ich rozdeliť na dve veľké skupiny: terestriálne a joviálne. V deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia boli objavené prvé planéty, ktoré neobiehajú Slnko, ale iné hviezdy. Takéto planéty sa nazývajú extrasolárne. Extrasolárnych planét je v súčasnosti známych už vyše 300.
KALNÁ NAD HRONOM 13.júna – V Kalnej nad Hronom sa tento víkend zabávalo ako sa patrí. Celá obec totiž v sobotu 13. júna stála na nohách, konal sa tam totiž už druhý ročník Kalná Fest-u! ...a môžeme povedať, že celkom vydarený ročník. Prišlo totiž oveľa viac ľudí ako na ročník prvý, čo je veľmi dobrým ukazovateľom pre tie ročníky nasledujúce.
Návštevníci sa počas tohto ročníka mohli tešiť na 6 kapiel, dokonca aj s medzinárodnou účasťou.
Nitra je najstaršie slovenské mesto, ktoré zo severu ohraničuje pohorie Tríbeč, ktoré je súčasťou Karpát, s dominujúcim Zoborom / 588 m.n.m./ a z juhu severné výbežky Podunajskej nížiny.
Chyzerovce Obec sa spomína v roku 1209. Patrila Marótiovcom, neskoršie Hunt-Poznanovcom, v 15. storočí ju dostala do zálohu ostrihomská kapitula. Do roku 1718 bola súčasťou panstva Jelenec, potom panstva Zlaté Moravce. Prechodne bola miestom župných zhromaždení. V roku 1601 mala obec 2 mlyny a 43 domov, v roku 1720 mala mlyn a 322 daňovníkov, v roku 1828 mala 86 domov a 583 obyvateľov. V roku 1970 obec bola pripojená k mestu Zlaté Moravce.
Nachádza sa v strednej Európe, na súradniciach 17°7' východnej dĺžky, 48°9' severnej šírky, 126–514 m nad morom. Rozprestiera sa po oboch brehoch rieky Dunaj, na upätí pohoria Malé Karpaty. Svojou rozlohou 367,58 km² je druhým najväčším mestom Slovenska (po meste Vysoké Tatry). Leží v blízkosti Česka, Rakúska a Maďarska. Je jediným hlavným mestom na svete, ktoré hraničí súčasne s dvoma krajinami (na juhu s Maďarskom, na západe s Rakúskom). Nachádza sa 60 km východne od Viedne, čím je súčasťou najtesnejšieho zoskupenia dvoch hlavných miest v Európe a s Viedňou, maďarským mestom Győr a moravským mestom Brno tvorí významný stredoeurópsky metropolitný región CENTROPE. Najznámejšie námestie v Bratislave je Hlavné námestie nachádzajúce sa v centre mesta. Naposledy bolo zrekonštruované v roku 2005, kedy bola kompletne vymenená dlažba. V blízkosti sa nachádza aj Primaciálne námestie a Hviezdoslavovo námestie. V centre sa nachádza aj Námestie SNP. Kamenné námestie, nachádzajúce sa v strede Starého mesta, je v prípravných prácach na celkovú rekonštrukciu. Má byť miestom zaujímavej a modernej architektúry a zelene.
03.06.2009 20:58 – BRATISLAVA Táto knižka je výbušná ako dynamit. Na jej myšlienky táto doba ešte nie je zrelá. Aj keď sa zaoberá ekonómiou a filozofiou, číta sa ako intelektuálne dobrodružstvo. Oplatí sa zohnať si ju skôr, než ju generálny prokurátor stiahne z obehu: Demokracia, anarchia a omyly ekonómie z pera Hansa-Hermanna Hoppeho.
Búranie mýtov
Predstavme si človeka, ktorý by verejne vyhlásil, že moderné štáty ako je SR, USA alebo Nemecko, nemajú nijakú legitimitu. Univerzitného profesora a učenca tvrdiaceho, že demokracia je formou politického zriadenia, ktoré má v sebe zabudovanú tendenciu neustále sa zhoršovať a radšej by sme to mali skúsiť bez štátu. Nemecký profesor a popredný predstaviteľ anarchokapitalizmu Hans-Hermann Hoppe je takouto osobnosťou. V pražskom Liberálnom inštitúte vyšiel teraz výber z jeho textov, v ktorom opisuje, v čom sa súčasná ekonómia hlavného prúdu mýli, prečo je demokracia beznádejne nereformovateľná a taktiež ako by mohla fungovať spoločnosť bez existencie štátu. Hoppeho netreba čítať, lebo sa s ním dá vo všetkom súhlasiť. Skôr preto, že nesúhlas a polemika s ním sú vzrušujúcou intelektuálnou hrou.
Hoppe sa ako prvotriedny učenec a vedec metodologicky odráža od chápania ekonómie ako vedy o ľudskom konaní. Podľa neho je dominujúca matematicko-empirická metóda pre spoločenské vedy absolútne nevhodná. Tvrdí, že najmä ekonómia musí byť postavená na logicko-deduktívnom základe, vychádzajúc z axiómu o ľudskom konaní. Hoppeho metodologické názory sú však len úvodom k hĺbkovej kritike demokracie a klasického liberalizmu. Podľa neho, každý človek má prirodzené právo na vlastníctvo seba samého. Čokoľvek, čo takáto osoba nadobudne buď prvotnou okupáciou alebo výmenou s inými, je rozšírením tohto práva. Útok na vlastníctvo je v takom prípade tým istým ako agresia voči telu druhého. Toto prirodzené právo je človeku vrodené a existuje objektívne, bez ohľadu nato, či ho niekto uznáva alebo nie.
Hoppe sa v princípe zhoduje s Johnom Lockem a teoretikmi klasického liberalizmu, podľa ktorých má človek prirodzené právo na život, zmluvnú slobodu a vlastníctvo. No pôvodnú teóriu, ktorá poskytuje legitimitu všetkým moderným demokratickým štátom, kritizuje. Klasici liberalizmu z 18. a 19. storočia tvrdili, že štát musí existovať, aby chránil vymenované prirodzené práva každého človeka. Štát v ich ponímaní mal mať štíhlu a minimalistickú podobu. Hoppe však namieta, že každý minimálny štát má tendenciu rásť, rozširovať sa a v konečnom dôsledku skončiť ako štát maximálny, ktorý rôznymi spôsobmi narušuje práva svojich občanov.
Mafie ako štáty v zárodku a štáty ako etablované mafie
Koncepcia vlády je s prirodzenoprávnym chápaním vlastníctva nezlučiteľná. Zo skutočnosti, že život, zmluvná sloboda a vlastníctvo jednotlivca musia byť chránené pred možnými agresormi, nevyplýva nutnosť, aby týmto poskytovateľom ochrany bol štát. Hoppe definuje štát ako teritoriálny monopol donucovania, ktorý si osobuje právo vyberať od osôb na svojom území platbu za ochranu a riešenie konfliktov. Z ekonomického hľadiska štátny aparát funguje ako monopol. Môže ľubovoľne zvyšovať cenu za poskytovanie ochrany (teda dane) pri súčasnom poklese kvality poskytovaných služieb. Výsledkom samozrejme je, že štát nechráni, ale naopak postupne stále viac pošliapava slobodu, vlastníctvo a ďalšie práva svojich občanov - robí teda presný opak toho, kvôli čomu bol podľa klasických liberálov a zástancov ohraničenej vlády ustanovený.
Domyslené do dôsledkov, Hoppe vlastne poukazuje na zaujímavú súvislosť. Na výpalnícke gangy sa dá z jeho perspektívy pozerať ako na akési „štáty v zárodku“. Na vymedzenom území vynucujú platenie poplatkov za ochranu, popri čom dokonca môžu poskytnúť aj nejaké užitočné služby (napr. urobiť v bare poriadok, keď sa strhne bitka) a sami seba prezentujú pred verejnosťou ako tých, čo pomáhajú chudobným a oberajú len iných zlodejov. Na druhej strane, existujúce štáty sú z Hoppeho pohľadu etablovanými mafiami, ktoré rozšírili svoje vnucované služby aj za hranice poskytovania bezpečnosti, zjemnili svoje surové spôsoby a ovenčili sa národnou mytológiou, takže len málokto ich parazitický charakter prehliadne.
Že zo štíhlych výkonných a minimalistických štátov sa zákonite postupne stávajú štáty masívne, ťažkopádne a nevýkonné demonštruje Hoppe na príklade Spojených štátov amerických. USA boli založené na princípoch klasických liberálov, najmä Johna Lockeho. Za dvesto rokov však federálna vláda získavala na sile a jej intervencie silneli dovnútra krajiny i v zahraničí. - V prvom prípade vo forme zvyšovania daňovej záťaže, rozširovania regulácií a sociálneho štátu, v druhom prípade vo forme zahraničných vojenských zásahov a napádaním iných krajín. Libertariáni a zástancovia anarchokapitalizmu ako Hans-Hermann Hoppe tvrdo kritizujú zahraničnú politiku USA, zdôrazňujúc, že vo vojnách proti sebe nestoja občania jednotlivých krajín, ale ich vlády. Etatizmus je zo svojej príčiny agresívny a vedie k vojnám.
Poisťovacie agentúry ako alternatíva štátnemu monopolu
Hoppeho anarchokapitalizmus sa od bežného ľavicového anarchizmu odlišuje tým, že uznáva nedokonalosť človeka. Inými slovami, libertariáni si nerobia ilúzie o tom, že vždy budú existovať zlodeji, vrahovia a iní kriminálnici. Len tvrdia, že konkurujúce si, neštátne bezpečnostné agentúry by ľudí ochránili lepšie ako štát. Hoppe o tejto alternatíve štátu píše: „Každý by mohol nakupovať a predávať, komu by chcel, mohol by uzatvárať zmluvy o ochrane a právnych službách, s kýmkoľvek by chcel a každý by mohol v ktorýkoľvek okamžik túto spoluprácu prerušiť a rozhodnúť sa opäť pre ochranu svojho majetku vlastnými silami alebo zmeniť svoju príslušnosť k nejakej ochrannej inštitúcii.“
Hoppe hovorí, že vzhľadom na povahu situácií, do ktorých sa človek dostáva, keď potrebuje službu polície alebo súdu, je ochranná platba v podstate poistným. Súkromné bezpečnostné agentúry, ktoré by prevzali úlohy štátu by teda zrejme boli poisťovacími spoločnosťami. Len s tým rozdielom, že ich produktom by bola obrana, ochrana, arbitrážne a mediačné služby. Takéto poisťovne by boli motivované zabezpečiť adekvátnu bezpečnosť, aby znižovali možnosť, že budú svojim klientom platiť kompenzáciu. Výhodou poisťovacích spoločností je, že už dnes sú pospájané pradivom dohôd o vzájomnej pomoci a arbitráži. Hoci tu nie je priestor na podrobnejšie úvahy, Hoppe detailne ilustruje ako by bezpečnostné poisťovacie agentúry riešili praktické problémy ochrany.
Kritika demokracie
Hoppe tiež porovnáva pôvodnú monarchiu a demokraciu. Podľa neho, ani jedno z oboch usporiadaní vlády nie je dobré, lebo v oboch prípadoch ide o monopoly. Lenže kým monarchia je súkromným monopolom a panovník má dlhodobý záujem na rozvoji svojich území, demokracie je verejným monopolom, kde si ľud spravidla vyberá za reprezentantov demagógov s krátkozrakou perspektívou.
Výklad knihy je logický, systematický, s konzistentnou a vyčerpávajúcou argumentáciou. Napriek tomu ide o radikálne myšlienky, ktorých praktické prevedenie je otázne. Hoppe však tvrdí, že v horizonte desaťročí by sociálne štáty Západu mohli skolabovať podobným spôsobom ako v roku 1989 socialistické štáty Východu. Potom by ľudia, sklamaní štátmi, mohli siahnuť po jeho koncepci
Národný žrebčín Topoľčianky, š.p. v spolupráci s fiirmou Mercedes-Benz s cieľom zvýšenia úrovne drezúrneho – športového jazdenia usporiadal seriál drezúrnych pretekov: MERCEDES CUP - DREZÚRNY POHÁR V NÁRODNOM ŽREBČÍNE TOPOĽČIANKY