Také kraviny...

Akoby som začal... Sedím si takto minulý utorok na intráku a morím sa so zápočťákom, pričom výhliadka na najbližšie dni - nic moc. Dokončiť zápočťák, presvedčiť cvičiaceho aby mi ho uznal, cestovať niekam doprdele na MČR klasika a snažiť sa nebyť posledný. Po príchode sa pokúsiť urobiť jednú nepovinnú skúšku, vystáť kilometrové rady na študíjnom a stať sa konečne druhákom. No proste pakáreň. Lenže v ten utorok mi zavolal kamoš fyzik, tiež z Košíc, že v štvrtok budú v Lucerne Chiki Liki Tu A. Sme sa zhodli, že pôjdeme bo jak praví vychodňáre:cool: tam nemôžme chýbať. V stredu to však so mnou začalo vyzerať všelijak, ma začalo bolieť hrdlo, hlava a dutiny zapchaté:ko: ... no proste odveci stav taký, že človeku nič nie je dokopy, ale ani na sto percent to nie je... Už som myslel, že koncert v ťahu, ale v štvrtok sa mi znenazdajky uľavilo. Hmmm asi to bolo tým, že som doniesol na izbu nový DancePad a trebalo odskúšať či to nie je náhodou chybný kus:D . Po asi hoďke Legend of jumping som v sebe cítil nevídanú energiu, a tak sme sa vydali na koncert. Sme šli v zostave ja, Gabak(moj spolužiak - už deviatý rok), fyzik Fero a nejaké neznáme holčiny. Sme došli na miesto činu ...sa to volá, že Lucerna Music Bar. Prostredie je to veľmi príjemné - dve poschodia pod zemou, bar, efektne nasvietené pódium a kvalitné ozvučenie. Veď nie nadarmo tam tento tyždeň bude spievať Peter Lipa a po ňom tam budú Chinaski krstiť svoje nové CD. Akurát ceny sú tam nekresťanské...35kč pivo....aj keď vlastne je to na Václavaku a čapujú Plzeň, takže normál. Po asi polhoďke sa na pódiu ukázali hlavní protagonisti. Samozrejme základná výbava ako pršiplášť plavecká čiapka a okuliare nemohli chýbať. Tha sme nelenili a vybehli na parket. By som rád povedal, že začali zvoľna, ale oni ne. Hneď na úvod spustili Monte Carlo (...v šušťakoch), čo dostalo do varu aj tých, čo si mysleli, že tam budú na úvod len tak s pivečkom postávať. Si už ani nepamätám celkom pesničky, ale boli tam zaradom všetky hity ako Laska moja de si, Ci jeho, Gdo ja, Mám 25. Akože hrali celkom dobre na to že priamo pred koncertom sme ich videli jak strúbili len tak jednu fľašu..... asi sú zvyknutý... Medzery medzi pesničkami klasicky vypĺňali hláškami so svojským humorom typu: "Joj tha ja mam strašne rad improvizaciu... hlavne tú....... spontannu". To sa šuľala celá sála už a ozývali sa výkriky Prešóóv a Vychóód. Ma celkom prekvapilo, že to aj pár Pražákov si tak zakričalo, a to oni Moravu nazývajú Bulharskom. Tempo sa stupňovalo. Prišli na rad medziiným vypalovaky ako Hitovkaa Kuca Paca. Po cca dvoch hodinách sa rozlúčili pesničkou Ďakujem a odišli het. No ale to už celý parket vyvolával metalistov nepretržitým volaním uo-o-o-o-o-o-o-o-ou. Poďme všetci nemohlo chýbať, a tak sa vrátili na povinný prídavok. Táto pesnička bola vyvrcholením celej akcie a nečudo, že sa spustila zbesilá pogovačka. Po nej už nadobro zmyzli a už len skalní vyvolávali to svoje uo-o-o-o-o-o-o-o-ou. Po takom fyzickom vypätí sme si sadli:cheers: , že si trochu vydýchneme. Trochu sme pokecali a aj si trochu zaspievali. Vedľa pri stole totiž bujnými hlasmi nôtili dvaja chalani Slovenské mamičky, Na košickej turni, A od Prešova a pod... Pred polnocou sme sa zdekovali aby sme stihli posledné metro. Na intrák sme došli vyčerpaní, bez hlasov, ale kultúrne úplne vyžití.