Time goes. I stay..

Subscribe to RSS feed

Dobrý koniec I.

Sama neviem prečo som zmätená. Naivná. Stratená v týchto divých pocitoch.
Dala som si to a čo je na tom?Bol to skvelý pocit.Bolo to také čarovné a cítila som sa vyrovnane. Ale nie je to dobré,zase som spravila ďalšiu chybu,ktorá sa nemala stať. Cítila som sa poctená, že to môžem skúsiť a očarilo ma to na plnej čiare. Jedna lajna. Čo to je?! Nič!! A nikoho to nezaujímalo,že som to spravila. Nikoho som netrápila, iba samú seba, ale na to som prišla až teraz, keď čakám od života viac. Nezaujíma sa o mňa nikto, nikto sa ma neopýta ako sa mám a som im za to vďačná, lebo ďalšie klamstvá sa mi už nechcú vymýšľať. Klamem. Stále. Nedokážem to dať zo seba von ako kedysi. Zmenila som sa. Aj všetko okolo mňa. Nechápem to aj keby to chcem pochopiť, nedá sa to. Je to ťažké, lebo sa to valí na mňa ako lavína, ktorú nedokážem zastaviť a myslím, že ani nechcem. Je mi takto dobre.Alebo si to všetko len namýšľam? Neviem...Tápam v úmorných pocitoch, v ktorých som uväznená.
Mám veľa kamarátov. Ale iba pár priateľov. Skutočných, na ktorých mi záleží. A dala by som im všetko,čo len mám. Aj to posledné. No neviem či aj oni mne. S rodinou sme sa odsudzili už dávno. Nikto sa,ale tomu nečuduje, už ani ja. Priateľov mám naozaj málo-číslený počet je 3kusy ľudských bytostí, ktoré zažívajú úplne iné príbehy života, v ktorých sa nevedia orientovať.
,,Nechutí mi fajčiť, nepijem a hlavne mešká mi to už týždeň. Myslíš ,že som v tom?´´
,,Nie, nie si,´´v duchu si aj tak myslím, že je.
,,Hej, neklam mi. Poznám ťa už nejaký piatok. Viem, že si myslíš, že som v tom. Ako to budeme vychovávať?´´
,,Ako myslíš, že MY?! Ja som ho s tebou nesplodila, ja s tým nemám NIČ!´´
Potom sme sa rozprávali o výchove, žeby som mala byť krstná a to dieťa by sa vždy ku mne obrátilo keby mu jeho MAMA nejak ublížila. Začali sme sa hlasno smiať, lebo naša fantázia si to v skutočnosti predstavila. Smiali sme sa...no v skutočnosti mi bolo do plaču keby je to len čisto teoreticky pravda.
Nerozmýšľala o tom tak ako by mala. Aj keď som ju na tú cestu chcela nejako naviesť, ona sa nedala presvedčiť. Žila ďalej aj s tým pocitom, že môže byť v tom. Netrápilo ju to ako mňa. A dobre urobila, lebo o pár dní dostala krámy. Vtedy som si naozaj vydýchla. Vydýchla z plných pľúc, že aspoň jeden little problem sa vyriešil. Teda vyriešila to matka príroda a bola som je za to veľmi ale veľmi vďačná. Keby ju niekedy stretnem tak jej poďakujem s takou úctou ako ešte nikdy nikomu.

Iba som si myslela, že vás to bude zaujímať

Niekedy sa zamýšľam prečo je to všetko tak ako to je. Je to divné. Nenávidím to. Aj keď sa pokúšam to zmeniť, nedá sa to. Občas si myslím, že ďalej to už nepôjde, no vždy na poslednú chvíľu lapím ten správny dych a dokážem sa premôcť a ísť ďalej. Neviem dokedy to takto vydržím. Dusiť v sebe všetky myšlienky, pocity, pudy a slová. To okno, ktoré bolo doteraz otvorené sa pomaly ale isto zatvára. Nie rýchlo, ale ani pomaly...

Becouse me...

Kráčala. Nedbala na to, že pršalo. Nedala si ani na hlavu kapucu ani dáždnik. Asi čakala,že to spraví niekto iný. Išla...rozmýšľala nad tým,prečo vždy niekto niekomu zlomí srdce.Prečo je kvôli otmu nešťastný a pritom by sa mal z toho tešiť a radovať,že si nášiel niekto na neho čas,pristaví sa. Občas je to zvláštne, suché,ale prídu aj časy krásne plné nežnosti a radosti,kedy sú obaja sťastní,že sú spolu.Ako jedno telo a jedna duša. Celou cestou bola ticho a len kráčala. Sledovala ako kvapky padajú z neba a aspoň tie jej hladia jej nevyzretú tvár. A bola rada,že je stými,ktorých naozaj má rada a ľúbi najviac ako len vie. Ale vedela,že ony sa trápia... A to nechcela,no s tým už nič nenarobí,nechce sa do toho starať... Nechce...Nemôže...

Skôr nechápavosť

Sedela na pníku a pozerala sa na ľudí, ktorí ju očividne nechápu. Bola rada, že je s nimi. No štvalo ju ,že si ju nevšímaju. ŠEdá myška,podpriemer,nesympatická na prvý pohľad,zakomplexovaná. Jej to nevadilo, bola celkom rada, taká aká je. Už nechcela na sebe nič meniť, zmien už mala pokrk. Keď bola v spoločnosti bála sa niečo povedať na hlas, ale keď bola v svojej parte-ústa jej mleli stále,nie a nie zastaviť. škoda len, že tých ozajstných priateľov mala len dvoch. Teda ona si to aspoň myslela.Ale ako to bolo naozaj to sa už asi nikto nedozvieme. Ako tak tí ľudia chodili okolo nej, rozmýšľala aká a kde spravila chybu,že si nevedia zapamätať jej meno a prečo ju každý hneď odsudzoval... No vždy keď sa vrátila domov, tieto všetky pocity sa stratili a začala žiť svoj schyzofrenický život ďalej..
Next tomorrow...

je mi z toho na p*cu... III.cast

prisli dalsie tri smsky..nevedela som co s nimi..ci precitat ci nie...nakoniec som si vsaq povedala ze asi ano...nebudem predsa zbabelec..a vsetko si precitam...myslela som si ze tam bude napisane co sa jej stalo...no nestalo sa taq...iba tam bolo na mna napisane teda naznacene ze ja za vsetko mozem...napisem tho tu v skratke :a este daco to je vysledok toho ze v suchej slopete to vino a Danka uziva lieky a tokto to dopadlo az teraz sa to prejavilo len jedna vec ma zaujima kde ten chlast beriete ale ja to zistim a potom uvidime.... poslednemu slovu som moc nepochopila uvidime......zaujimave..co tym asi chcela povedat???nedozviem sa uz asi nikdy....

Read more...

June 2012
M T W T F S S
May 2012July 2012
1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30