holandské zápisky

Dnes prvy krat externe babysittujem, haranti už spia a tak mám čas a chut konečne napísať blog o korčulovaní.
Minulú zimu nebola zima (kvalitná veta, ktorej krásu som si uvedomil pri kontrolovaní, ale nechám vám to tu), bolo tu síce kopu snehu, ale korčulovať sa nedalo. Tento rok to tiež nevyzeralo bohvieako, v polke januára som fotil v dzedzine krokusy, ktoré boli chudatenka trošku zblbnuté, ale čo iné ako kvitnúť mali robiť keď bolo 10°C.
No našťastie sa nakoniec naplnili predpovede meteorológov o krutej zime a 2 týždne tu bola klendrta ako v ruskom filme. Asi taká akú ste mali na Slovensku.
No a teraz k veci. Koručovanie v Holansku. Keď som sem išiel, vedel som že to je jeden z národných športov, ale to čo som tu zažil predčilo všetky moje očakávania. Uplne ridiculous. Samozrejme že to čiastočne vyplýva s prírodných pomerov, voda všade a veľa, zväčša stojatá, alebo tečúca tak pomaly, že to aj zamrzne.
V našej dedine je Ijsbaan, korčuliarsky okruh. V lete je to bačorina s lampami v strede. No a v zime miesto, kde sa schádza celá dedina. Lad je upravovaný homemade pluhom/roľbou. Praskliny počas korčulovania označovali farebným sprejom, po uzavetí dráky zalievaly ručne vodou. Jednorázový vstup stál tuším 2,4€, decka za polovicu. Permanentka sa dala kúpiť iba v predpredaji asi mesiac dopredu, stála 6€ pre decká, dva krát toľko pre dospelých a mohli si ju kúpiť len obyvatelia obce, či tak nejako, proste ja nie. Smola. Teoreticky. Prakticky to vyzeralo tak že som chodil na Pietrovu (moj hostfoter, športový antinadšenec). Tento cheating však nebol môj nápad, to aby ste vedeli že nie som galgan čo žije v inej krajine, odrbáva kde sa dá a robí hanbu. Korčuľovanie bolo od 1pm do 5pm a večerné od 7pm do 10pm. My sme chodili minimálne raz denne, ale dosť často aj 2x. Lebo „just few days in year“.

Ku korčuliam. Aby sme mali jasno, pomery typov korčúl používaných v holansku su diametrálne odlišné od tých u nás. Ostatne rovnako ako pri bicykloch. Skoro 80% korčúl sú NOZE, a.k.a rýchlokorčuliarske, dlhé nože. Zvyšných 20% sú hokejové u chalanov a krasokorčuliarske u báb/dievčat/dám. Samozrejme že aj NOZE su kategorizovatelné. Od profi korčúl (papuča po členok, so špeci materiálov a nožom voľných na päte), cez postaršie modely profi (kožené), cez „lama“ korčule (vysoké, kryjúce aj členok, zrejme pre lepšiu stabilitu). A nakoniec, staré, klasické, korčule. Teda skôr nože, ktoré za remienkami pripnú na topánku. Ak si myslíte že tieto su iba pre nostalgiikov, tak vás musím veľmi rýchlo vyviesť z omylu. Na tour ich bolo vidieť dosť často (1 zo 100, čo je pri počte účastníkov dosť vela, ale o tom neskôr). Ja som mal od host rodiny požičané o čislo-dve menšie LAMA korčule. Vykúšal som a reku tých pár korčulovaní vydržím. Keby som bol býval vedel, čo všetko ma čaká, zoženiem si iné.

TOUR
Najviac insane vec. Korčuliarske tour su silno tradičná vec, no táto tradícia vonkoncom nevymiera. Ba možno naopak. O čo sa teda jedná? Napíšem z môjho pohľadu:
Spolu s Yvette (moja hostmama) sadáme v bežný pracovný štvrtok okolo 11tej do auta a vydávame sa smer Kortenhoef, čo je mala zašita dedina v strede ničoho, zato vody naokolo požehnane. Asi 3km od nášho ciela narážame na cestnú zátarasu a milá tetuša nám oznamuje, že z cesty spravili dočasne kvoli tour jednosmerku. Vydávame sa teda na niekoľko kilometrovú obchádzku, dostávame sa do zápchy, ktorá je spôsobená húfom aut smerujúcim na tour. Na hlavnej je jeden policajt, ktorý riadi križovatku, potom sa s pomocou 3 organizátorov dostávame na záchytné parkovisko zriadené na poli. Bereme korčule a vydávame sa na štart. Platíme štartovné (6€), na pýtame si papiere na pečiatky na 10km. 25km variantu predbežne zavrhávame pre prílišnu časovú náročnosť. Obúvame kočule a po cca 3 metre širokom kanály vyrážame. Ludí nie veľa, nezrážali sme sa, ale niesme tu sami. Napriek tomu že Yvette ma upozornovala že nemám čakať extra kvalitu ľadu, musím povedať že to bolo lepšie ako na akomkoľvek jazere na ktorom som kedy hral hokej. Bol to však iba prvý deň, predo mnou tade prešlo odhadom iba pár stoviek ludí. Zhruba po kilometry narážame na prvú prekážku, v strede pola je kanál zahataný trvalím mostom pre traktor. Na zemi je však natiahnuty koperec, takže sa dá pekne prekráčať v korčuliac, bez obavy o nože. Prekráčať. Holanďania majú prosím pekne slovo KLUNEN, čo je špecialny výraz pre kráčanie na korčuliach resp. prekonávanie prekážok počas korčulovania. Kapišto? Oni na to majú špeci slovo! Počas 25km tour takto klunovali zhruba 20 krát. Či už jednoduché križovanie traktorých mostíkov, cez 30metrov chodzu cez niekoho záhradu a dvor a raz sme sa dokonca aj plazli popod most.
na konci sme dostali metál a štastný sa pobrali domov.

edit: tento blog je rozpísaný už vyše mesiaca, a ja sa nie a nie dokopať k tomu, aby som ho dokončil. sorry za to, odrážkovo dokončím celu story, pridam fotky a konečne ho zverejním.

a sľubujem že to budem pisať kratšie veci a častejšie (mám vzor

tu je gps track toho čo sme odkorčulovali: http://runkeeper.com/user/TRCko/activity/70205551



Nasledujúcu sobotu som sa vybral sám dať si ďalšiu tour, tentokrát pri meste Gouda (to všetci poznáte ako syr, a číta sa to Chauda, aby ste vedeli). Tour mala 25km, dal som si ju 2x, následne som klunol asi 100m cez pole a dal si ešte jednu, ďalších 25km.
Veľmi výdatný deň, celkovo teda 75km, tuším okolo 5 a pol hodiny korčuľovania.

V nedelu sme vyšli s Yvette, Juliusom (Juliom?) a Scipiom tutok nedaleko posledný krát využiť možnosť jazdiť. Ja s Juliusom 10km, Yvette a Scipio 25km.




toť pár fotiek http://www.facebook.com/media/set/?set=a.3672078719899.2175757.1212813760&type=1&l=60678d38ae

Rezultát: Korčulovanie v holadnsku? 110 zo 100. Aj nabudúce. Hocikedy. Stále

Ostatný víkend som zahájil frisbee turnajovú sezónu. A veľmi úspešne.

Nevedel som sa rozhodnúť či chcem písať report z turnaja, alebo zážitky a postrehy, takže je to mix. Takisto som sa rozhodol použiť "vsúvky" pre rôzne skupiny potencionálnych čitateľov. Ak do danej skupiny nepatríte, odsek môžete s kludom preskočiť. Frisbeestom sa ospravedlňujem za "zbytočné obkeci", ostatným sa trošku terminológie, ktorej možno nebudú rozumieť. Keby niečo, pokojne sa pýtajte.

Najprv pár riadkov o mne a frisbee tu. Od januára trénujem s utrechtským teamom UFO. prvé dva mesiace som chodil 1x týždenne na outdoor tréningy, lebo indoor mi nesedel časovo. V marci však prepli na letný režim, a ja konečne môžem trénovať 2x týždenne. Aj úroveň tréningov sa značne zvýšila (v zime časť teamu chodila iba na indoor) a ja mám po každom tréningu dosť. Keby ma vždy niekto zo spoluhráčov nehodil na stanicu (na bicykli samozrejme), ani nedôjdem.

Ale späť k turnaju. Jednalo sa o HAT turnaj, v sobotu sa hralo indoor continuous, v nedeľu outdoor.

vsúvka pre nefrisbeestov: HAT turnaj znamená, že sa tam nehlásia celé teamy, ale jednotlivci, ktorí pri prihlasovaní uvedú svoj "skill level", teda úroveň zručnosti (ja som dal medzi 2-3, kde 1 je začiatočník, 5 je majster sveta:). Organizátor turnaja potom z prihlásených ľudí vyskladá teamy tak, aby boli vyrovnané. V každom teame sú teda veľmi skúsený hráči, stredná vrstva aj začiatočníci.

vsúvka pre frisbeestov: To čo je prosím vás za pravidlo pre continuous, že keď dáš bod, tak disk ostáva tebe, ideš do stredu lajny, čekneš a hráš? odkedy to tak funguje? však nemal by mať disk ten čo bod dostal? kto toto vymyslel? rozhodne túto zmenu hodnotím negatívne. Jediné načo je to dobré je, možnosť zdramatizovať alebo otočiť zápas (za predpokladu že v teame sú dvaja hráči schopní prehodiť telocvičňu overheadom a vyhrať vzdušný súboj), ale to je asi tak všetko. Mne sa to rozhodne nepáči.

ROTO sa zúčastnilo okolo 70 hráčov, ktorý tvorili 6 teamov. Každý človek vyfasoval pri registrácii farebné tričko (ja šedé) a potom hybaj hľadať spoluhráčov, samozrejme podla farby. Hral som teda za "SPORT GRAY" ako znel názov teamu v booklete (a do konca turnaja sme ho nezmenili .

Pred prvým zápasom sme stihli len rýchlu predstavovačku, krátke rozobratie taktiky a hybaj hrať proti červeným. Pre oba teamy 1. zápas, čiže žiadne veľké vymýšľanie, viac to bolo oťukávanie vlastných spoluhráčov ako protihráčov, zisťovali sme kto čo dokáže. Celý zápas sme viedli o 2-3 body, v závere ešte súper stiahol, takže nakoniec sme vyhrali o bod (13-12 tuším).

Hodinovú pauzu pred zápasom s bielymi, sme využili na dôslednejšie zoznámenie. Padol by som na riť, keby som nesedel. takže v krátkosti:
- Jack, náš kapitán, američan, študujúci v AMS genetiku, momentálne píše prácu o (tuším) riase, ktorú sa snaží prinútiť aby rástla aj v slanšom prostredí ako je zvyknutá a sleduje, ako sa jej menia gény. frisbee hrá, očividne, veky vekov, najschopnejší hráč teamu.
- Mat, nemec,
- Becs, holanďanka, študuje právo, nieje však 100% zdravotne ok, hrala väčšinou poslednú štvrtinu zápasov ako handlerka
- Tomas - nemec, študuje akúsi špecializáciu informatiky
- ja, slovák, skrachovaný informatik, momentálne au-pair. frisbee sa venujem 2 a pol roka, cca.
- Max - švajčiar
- lillie, američanka z michiganu, študuje v AMS geografiu či čo to. ak ste spozorneli pri prečítaní slova Michigan, tak vecte, že som spozornel aj ja
- Saskia, druhá a posledná zástupkyňa Holandska v tomto teame, frisbee hrá údajne 4 mesiace, ale neverím jej, podla mňa minimálne rok.
- Spyros, meškal oba dni takže o ňom moc neviem, tiež zrejme jeden zo začiatočníkov v teame.
- Andy, tato talian, mama angličnka, no od 2 rokov žije v AMS. Vlastne ani nevie prečo , vzrastom menší, no vynahradzoval to veľmi dobrým pohybom.

Toť môj team. Vskutku internacionálny, angličtina fičala, občas holandčina, nemčina a tak.

Druhý duel bol s už spomínanými bielymi, ktorí hrali ich prvý zápas vynikajúco a obával som sa ich. No bol to asi najlepší zápas aký som odohral na tomto turnaji, mal som z neho veľmi dobrý pocit. Jediným negatívom bolo moje zrazenie sa z protihráčom pár minút pred koncom. Dostal som poriadnu šupu zboku na pravú nohu v momente, keď na nej bola celá váha môjho tela. Výsledkom bol poriadny "koňár" na lýtku a trošku boľavé koleno. Ale ten disk som chytil. Výsledkovo to nevyzeralo moc dobre, skoro stále sme prehrávali o 3 body, no v závere sme sa vyhecovali a tesne pred uplynutím času stiahli na 14:14. Vďaka tomu divnému pravidlu sme dokonca mali disk. Zbytočne sme sa však pokúsili o rýchly bod a dropli sme(drop=strata disku, možnosť útoku pre súpera). Bieli útočili trpezlivo, no Becs dala parádny handblock. V následnom útoku som šmaril môj klasický šmatlavý forehand, ktorý sa zdal byť nezachytiteľný no Max ma zachránil a najkrajším layoutom turnaja zariadil naše víťazstvo 15:14.

Zápas soými išiel celkom ok, nepamätám si výsledok, vyhrali sme cca o 7 bodov. Čo si však pamätám bola séria 5 bodov v priebehu jednej minúty (!!!!!) keď si dvaja zelení hodili 5 overheadov zo zóny do zóny a naša dezorientovaná obrana, vrátane mňa, proste nevedela kam sa skorej pohnúť. Potom to chlapcom našťastie padlo a my sme v pohode mohli dohrať...

Zápas s modrými bol opäť z tých ťažších, na oboch teamoch začala byť badateľná únava. Bol to môj najhorší indoor zápas (to som však ešte netušil čo ma čaká zajtra), takže som sa dosť zašíval na sideline. Výhra tuším o 5 bodov, opäť sme však schytali sériu 4 rýchlych bodov.

Posledným zápasom dňa bol duel so žltými, kde hral aj druhý Slovák na turnaji Ondro Budáč (doma Outsiter). V hlave deravej mi utkvel akurát fakt, že všetci mleli z posledného, a že sme vyhrali.

Sobota úspešne za nami, bilancia 5:0, takže zajtra sme nasadená jednotka. Krátke teamové posedenie, zhodnotenie dňa. Neviem kto vlastne študoval rozpis, ale bolo nám oznámené, že zajtra hráme o 11tej. OK. Sprcha, oddych (samozrejme aktívny v telocvični, basketbal, volejbal, aj disk lietal). Večer párty, vyhodnotenie súťaže tričiek, beerrace, beerpong, a tak. Tu ma napadlo, že som sa chcel Lillie spýtať na Michigan a Katku s Rišom. Tak som ju našiel v tom dave, a reku "Hey Lillie, ty si hrávala frisbee už v Michigane?" "yes" "a 2-3 roky dozadu?" "yes" a "Katku Boďovú nepoznáš?" Namiesto odpovede som sa dočkal pravého amerického "are you kidding me?" A tak som sa dozvedel že Katka (a "Ričárd") Lillie povedala o frisbee, priviedla ju do komunity, a že vlastne vďaka nej tu dnes je. Svet je proste malý... A že mám pozdravovať

Ráno o ôsmej budíček, touto super pesničkou http://www.youtube.com/watch?v=edOqNuD_yng, ktorá je v Holandsku niečo ako vianoce-šalala alebo DeDe. No vodafone si vybral aspoň niečo počúvateľnejšie, chvála im za to. Potom nasledovala polhoďka chorchendálskeho rapu. Tak to vám je ťažká sranda. Už tá reč je hodná úsmevu, však chšchlšchl. No a keď sa páni rapperi s týmto šušlaním a krochtaním snažia byť za drsňákov.... čo vám poviem Raňajky jak zo siedmeho neba, vedúci sa prepočítal, žrádla tony. V zápätí sa však dozvedáme že hráme už o desiatej, a tu končí sranda nakoľko v telocvični nás spalo iba 7, a to Becs ani nechcela v nedeľu hrať. Takže sme vlastne boli šiesti. Rýchlo sme skúsili zalarmovať zvyšok teamu, ktorý sa rozliezol/rozbicykloval domov, no nevydalo.

Zápas horného poulu proti bielym sme teda začínali v siedmych, Jack dorazil asi v polovici zápasu, Lillie na posledných 20 minút. No my siedmi statoční sme už mali poriadne nabehané. Rezultátom bola vcelku hladká prehra 5:8. Nedarilo sa mi, no to som svoju neschopnosť pripisoval prispatosti. Aj napriek rozcvičke z kategórie tých lepších som sa totižto necítil príliš fresh (a spal som dosť a nepil som veľa, aby ste vedeli!).

Druhý zápas skupiny, ktorý de facto rozhodoval, či budeme hrať o 1-2 alebo 3-4 miesto, sme odohrali s modrými. Súper hrateľnejší ako biely, no stále veľmi nebezpečný. Tento zápas bol z mojej strany totálna pohroma. Prehrali sme 8:4, 5 z 8 bodov súpera bolo po mojich individuálnych chybách (2x easy catch - drop, 2x zádrb, 1x dropnutý long ktorý mi neviem ako vypadol z ruky). Proste celé zle. Po tretej chybe (za stavu 4:1) som deprimovaný zliezol z ihriska. Po "nakopnutí" od teamu som chodil aspoň na obranu, po turnoveroch som iba behal a snažil sa na seba ťahať obrancov. Čiže som lietal po ihrisku ako fretka a vyhýbal sa disku čo to dalo.

Posledný zápas sme teda hrali o celkové 3-4 miesto, kde nás čakali víťazi dolnej skupiny červení. Symbolické, hrať s nimi prvý a posledný zápas. Celý čas bolo viacmenej vyrovnané, mne sa pomerne darilo, no moja frustrácia z predošlého zápasu nie a nie odísť. 8 minút pred koncom sme prehrávali o 3 body, no dotiahli sme na 7:8 a počas hry došiel čas, čo nám dávalo šancu skórovať, ubrániť a vyhrať. No nevyužili sme ju, po drope v zóne súper získal disk a dal bod. Tož, prehrali sme, musím priznať že zaslúžene.


Finále v podaní bielych a modrých bolo viac než dôstojným ukončením turnaja. Tiež veľmi vyrovnaný zápas, v ktorom biely vyhrali 10:9. Ale v pohode to mohlo skončiť aj naopak. Môj tajný tip, že biely vyhrajú teda nakoniec vyšiel.

Vyhlasovanie výsledkou sa nieslo v pohodovej, no už mierne nostalgickej atmosfére. A, zlatý klinec programu, vyhrali sme teamový SPIRIT!!! (frisbeeti vedia o čo ide, pre nezainteresovaných a tých čo si nie sú istí dávam do pozornosti link na vynikajúci Brankiho článok: http://branki-ultimatefrisbee.blogspot.com/2010/04/spirit-nie-je-cena-utechy.html, určite si prečítajte, zistíte prečo je ultimate frisbee výnimočný a iný ako ostatné kolektívne športy).



Takže, tento víkend hodnotím ako jeden z najlepších čo som tu v Holandsku, turnaj bol organizačne vynikajúco zmáknutý, nebolo čo vytnúť. Spoznal som kopec super ľudí a dúfam, že aspoň pár z nich ešte niekedy uvidím.

Toť vše!

Jakub

Krátky opis situácie:
Je streda, Julius má už od pondelka 38čky teploty, dnes dokonca 39,2. Snažím sa byť čo najviac nablízku, keby niečo. Je neskutočne ťažké zabaviť 8 ročné dieťa, ktoré nechápe (alebo nechce pochopiť) že najrýchlejšie sa uzdraví v posteli.

Bolo asi 5pm, keď som sa vrátil z ihriska, kde som bol hodiť Scipia na tréning.
Pieter sa zarovno so mnou vrátil z nákupov. Bežné veci +10 ananásov. Sprvu som sa divil, načo 10, no ani som sa nepýtal. Je to totiž nad slnko jasné, BOLI V AKCII! takto to tu občas chodí, kúpi sa, lebo je to v akcii. Aj na Pietrovo čistenie všetkého (cibuľa, zemiaky) štýlom pol-na pol, rozumej polovica objemu do koša, polovica na využitie, som si už nedobrovoľne zvykol. No dnes ma fakt dostal.
Robili sme večeru, kuracie prsia (dnes príjemne štipľavé), ryža, fazuľka. Restujem mäso, Pieter očistil 2 ananásy, neskôr ich rozmixoval na kašu.Šmak (potajme som ochutnal)!!! Potom vytiahol z mrazaku zmrzlinu, ktorá z môjho pohľadu vyzerala "biela", čiže čistá, bez príchute. Prvé čo mi napadlo, že ideálny nápad robiť zmrzlinu, keď 3 metre od vás sedí decko s ťažkými horúčkami. Pár sekúnd po doznení myšlienky sa stalo. Nejako sme Juliusa zmákli, nasledovala večera. Zmrzka si hovie v mrazáku.

Je 10pm, reku, zleziem tých pár schodov a dám si trošku ananásovej dobrotky. Biela zmrzlina nebola čistá, ale vanilková.
výsledok: prehlasujem že vanilkovo-ananásová je prosto nešmak. veľký nešmak. Idem si po pivo

Dole je ešte 8 ananásov. Zatiaľ v kuchyni. Bohvie z nich bude. Zmrzka dúfam nie. No stavím sa, že minimálne dva z nich budú koncom mesiaca pochodovať niekde po komore. Takto to tu občas chodí...

trošku faktov z netu na začiatok:

"Viac ako 85% polpulácie vlasní aspon jeden bicykel. Používa ho previdelne, zväčša denne. V Holadnsku je viac ako 16 miniónov bicyklov, čo je cca jeden bicykel na obyvateľa (16,065,459 ludi tu žije). Ročne sa predá viac ako 1,3 minióna nových bajkov." (zdroj nejaká stránka o bicyklovaní v holadnsku a wikipedia)

No, je to tak. Jazdia tu všetci! Od malých deciek ktoré podla mňa ešte ani chodiť nevedia, po starých ľudí, ktorí už chodiť nevládzu.
Tak 95% bajkov ktoré som tu videl, boli mestské. Jazdí sa v civile, žiadne športové oblečky, takmer výhradne bez prilieb. Cez víkend je možné stretnúť pár žiletkárov (športovci na cesťákoch), 2x som dokonca stretol ludi na XC bikoch (tzv "horák", horský bicykel) ktorí boli síce predpisovo blatový, ale fakt neviem kde boli jazdiť, lebo jediný kopec čo je v okolí 20km má asi 5 metrov na výšku. Tak ale lesov je tu dosť, pekné sú takže asi tam.

Ja sedlám bieleho bleska, bajk s mierne futuristickou kostrou, ktorý má moja rodina pre au-parov. Vyhrali ho v súťaži poistovne, teda neviem ako to fungovalo, lebo tu v Sueste je tých bajkov dosť veľa (rozumej stretávam tak 2-3 denne). No zazrel som v dome v dielni 2 postaršie cesťáky, určite by som tu chcel čo-to pojazdiť, a na to je môj biely blesk mierne nevyhovujúci, takže toto ešte budem musieť s Pietrom prebrať



Decká ktoré ešte nevedia jazdiť sa vozia v sedačkách, vozíkoch... zopár z nich som cvakol:
ako dostať 2 malé deti do školy?


ako dostať 3 malé deti do školy?


(plus ešte pridávam ešte jednu vec z netu, nie z Holandska, videl by som to na spojené štáty, no hodí sa to sem:)



bycikle v premávke:
kruhový objazd pre autá lemuje ešte kruhový objazd pre cyklistov. Preto často môže nastať zvláštna situácia. Ako vodič auta vychádzate z objazdu, na slovensku by ste boli na hlavnej a proste fičíte, ale tu tu ešte musíte dať prednosť cyklistovi ktorý krúži na svojom kruháči. Nezriedka sa (mi) stáva, že ma auto púšťa keď vchádza do kruhového objazdu, a to isté auto mi opäť dáva prednosť, keď z neho vychádza.
Inač všeobecne tu platí, že cyklista má vždy prednosť, dokonca som už 2x videl cyklistu idúceho na červenú (pre cyklistov sú kde tu zvlášť semafore) zatiaľ čo autá mali zelenú a vodič proste zastal a cyklistu pustil.

Inač, prednedávnom som sa dočítal aj čo to o pokutách pre cyklistov, tak len tak pre zaujímavosť:

Cyklisti sú v zime najčastejšie pokutovaní za jazdenie bez svetiel. Ak vám chýba predné alebo zadné, zaplatíte €15. Ak vám chýbajú obidve €25.
Za parkovanie bicykla na nesprávnom mieste môžu od vás pýtať €25; rovnako zaplatíte aj za jazdu na červenú. bicyklovanie na pešej zóne vyjde na 60 eur

(Zdroj http://expat.satyr.nl/ nezávislý občasník Čechov a Slovákov v Holandsku)


Ešte jeden článok k téme. Zatiaľ som sa so žiadnymi nehodami nestretol, tak snáď sa ani nestretnem. dúfam.
http://cestovanie.aktuality.sk/aktuality/cestovanie/raj-bicyklov-v-holandsku-sa-ruca-nehod-cyklistov-pribuda/

Toť asi toľko o bicykloch, predpokladám že som zabudol na polovicu vecí ktoré som chcel napísať, pokúsim sa polepšiť sa. Jááj, a sorry za chyby, tiež sa pokúsim polepšiť (ak Vám niečo vyslovene trhá oči, dajte mi pls vedieť).

Kubo