My OperaKompozičný princíp: chaos
Wednesday, September 26, 2007 7:33:18 PM
Áno, reč je o Alejovej, mojej milovanej škole, na ktorú, ako osud (a čert) chcel, chodím už siedmy rok. Tí čo túto inštitúciu nepoznajú dôverne, by možno povedali, že slovo "chaos" je prehnané ... tí čo ju vážne poznajú by sa ma možno spýtali, prečo som nenapísal "bordel"
Minulý štvrtok, pokiaľ ma pamäť neklame, mi bolo povedané, že mám doniesť do školy diplom zo Zenitu (WARNING: samochvála smrdí! Vo februári som skončil druhý v kategórii B na celoštátku Zenitu v Starej Turej ... ani neviem ako:cool:). Tak som ho teda v piatok doniesol, dal triednemu a ešte ten deň ho dostal späť (škola potrebovala urobiť fotokópiu).
Tým by sa to malo skončiť ... ale to by som musel chodiť na nejakú inú školu. Dnes, 10:44, veľká prestávka, sedím si pred technickým laboratórium (to by inak tiež stálo za príspevok:ko:). Zrazu prikvitne triedny, že si mám zobrať všetky veci a ísť za zástupcom (pardon štatutárnym zástupcom:alien:), že asi pôjdem po ten diplom domov.
Tak teda, čo robiť, nachádzam cestu najmenšieho odporu (a najmenších komplikácií) - čiže rezignujem, prehodím tašku na plece a idem ku zborovni. Tam sa dozvedám, že vážne idem domov po diplom, pretože to škola potrebovala mať ofotené dvakrát a mala iba raz (len sa ma nepýtajte, prečo sa to nedalo odfotiť od kópie, lebo to je proste logika galejí:doh:). "Bývate ďaleko?" "Pätnásť minút pešo ... do hodiny som späť ..." (jemný úškrn). Našťastie som trafil mieru, takže sa aj on iba uškrnul a utrúsil niečo v zmysle, že sa nemám zbytočne zdržovať.
Tak mi teda neostávalo než sa fakt vybrať domov. Nie je to ďaleko, ale ja som lenivý ... tak som si teda počkal na 6ku, cestou sa odo mňa dve povedomé tváre pokúšali získať peniaze na boj s porušovaním ľudských práv, ktoré týmto pozdravujem (nie tie práva, tie tváre a vlastne celé zúčastnené osoby). Tak som teda išiel domov, vyhrabal diplom, a zase sa veselo vrátil do školy:hat:
Toť asi všetko na dnes ... lúčim sa s vami ...
Minulý štvrtok, pokiaľ ma pamäť neklame, mi bolo povedané, že mám doniesť do školy diplom zo Zenitu (WARNING: samochvála smrdí! Vo februári som skončil druhý v kategórii B na celoštátku Zenitu v Starej Turej ... ani neviem ako:cool:). Tak som ho teda v piatok doniesol, dal triednemu a ešte ten deň ho dostal späť (škola potrebovala urobiť fotokópiu).
Tým by sa to malo skončiť ... ale to by som musel chodiť na nejakú inú školu. Dnes, 10:44, veľká prestávka, sedím si pred technickým laboratórium (to by inak tiež stálo za príspevok:ko:). Zrazu prikvitne triedny, že si mám zobrať všetky veci a ísť za zástupcom (pardon štatutárnym zástupcom:alien:), že asi pôjdem po ten diplom domov.
Tak teda, čo robiť, nachádzam cestu najmenšieho odporu (a najmenších komplikácií) - čiže rezignujem, prehodím tašku na plece a idem ku zborovni. Tam sa dozvedám, že vážne idem domov po diplom, pretože to škola potrebovala mať ofotené dvakrát a mala iba raz (len sa ma nepýtajte, prečo sa to nedalo odfotiť od kópie, lebo to je proste logika galejí:doh:). "Bývate ďaleko?" "Pätnásť minút pešo ... do hodiny som späť ..." (jemný úškrn). Našťastie som trafil mieru, takže sa aj on iba uškrnul a utrúsil niečo v zmysle, že sa nemám zbytočne zdržovať.
Tak mi teda neostávalo než sa fakt vybrať domov. Nie je to ďaleko, ale ja som lenivý ... tak som si teda počkal na 6ku, cestou sa odo mňa dve povedomé tváre pokúšali získať peniaze na boj s porušovaním ľudských práv, ktoré týmto pozdravujem (nie tie práva, tie tváre a vlastne celé zúčastnené osoby). Tak som teda išiel domov, vyhrabal diplom, a zase sa veselo vrátil do školy:hat:
Toť asi všetko na dnes ... lúčim sa s vami ...
