Zo života študenta, flákača, seminaristu ...

Dôležitý oznam: sivá časť bola po revízií uznaná za blbú a depresívnu a nie je sa teda vhodné ňou zaoberať

Dovoľte na úvod dobrú správu: už som sa zotavil na toľko, že som bol schopný niečo napísať.

Obdobie posledného mesiaca bolo, mierne povedané, o držku. V škole by stále niečo chceli, hoci tam je človek len občas; dokonca aj mimo školy by stále niekto niečo chcel, hoci človek je už v predvianočnej nálade. Nie takej tej vianočnej hystérii, ktorých je plná telka/rádio/bilboardy/obchody, ale v takej tej pravej predprázdninovej nálade: už len odpadnúť do postele, poriadne sa vyspať a stráviť ďalších pár dní plnohodnotným ničnerobením.

Uznám, znie to trochu prehnane. Neznášam stres príliš dobre, rád sa občas posťažujem a ako bonus som posledný týždeň chytil moju obľúbenú chorobu, nádchu, ktorú si obvykle užijem aspoň dvakrát za jeseň ... Celkovo toho bolo na mňa akurát tak dosť a posledných pár dní strávil, teda skôr zabil, ničím.

Lazy enough to sleep all day,
and let my life just waste away,

• Mike Portnoy, The Root Of All Evil (Dream Theater - Octavarium [2005])

Od posledného blog postu sa nič zaujímavé neudialo (teda nič čo by sa sem hodilo), snáď len môžem spomenúť, že na krajskom kole ZENITu som pohorel: nechal sa predbehnúť nielen Fullom, ale dokonca aj obomi mojimi spolužiakmi. Záver: žiadne celoštátne kolo ma nečaká, takže sa môžem pridať k rozsiahlej skupine ľudí, ktorí na ZENIT nadávajú, že je o ničom ...

To je asi tak ... všetko ...

Doreadenia.

P.S.: Life Wasted je názov piesne od skupiny Pearl Jam (post-grunge/alternative rock).

P.P.S.: Vidím, že vám to chýba ... Veselé Vianoce!