Hatatitla

No niektore celkom vysli ale niektore vôbec.
Takze Kratka bola v Kysaku. Konkretne pri Mirkovciach co je na kysacanov az neprirodzene plochy les. V predvecer kratkej bol nocak. Kategoria sama pre seba. Na start idem s tym, ze poradie ajtak urcuje startovka. Na jednotke dobieham, Kuba a pekne si to valíme po lese az kým nepríde kontrola císlo 7. Chodime hore-dolu, nechapame. Prichadza Miso, no jeho vecny optimizmus ze " toto bude ten vyvrat, isto" mi leze na nervy. Radsej z priestoru odidem a najdem si novy odrazovy bod. Tak sme to aj riesili. Kontrolu po asi polhodine nachádzame, opľujeme ju a ideme dalej. Tri kontroly to este ide ale potom si uvedomujeme ze v lese uz nikto okrem nas neni. Tym padom je jasne ze sme posledi dvaja. No neni sa kam ponahlat. Tak sa stalo ze poslenu hodinu z nasho celkoveho casu 200 minut ideme peso. Kecame a vychutnavame les. Ten sme sice vychutnavali aj v postupe na sedmicku, ked sme isli po tom paradnom poli, na oblohe hviezdy a totálne ticho. Tak sme tam vypli lampy a potom sme si spomenuli, ze sme chceli mocit, tak sme to tam pri pohlade na krasnu oblohu aj osadili.
V cieli sme zdrbani, ze kde sa tak dlho flakame, ze museli vypit vela vina, lebo im bola zima.
Spat idem okolo tretej. Na kratku som sa ale dal dokopy. Pekne vyspinkany, vys.... sa staviam na start majstrovskych pretekov, kde viem ze som schopny nieco dôstojne odbehnut. Na moje pomery to ide celkom dobre az do momentu osudovej, zle polozene kontroly. Tam nechavam asi 5 minut a potom uz robit dalsie drobne chybky. No nakoniec vydalo na 7 miesto. Strata nejakych 5 minut na siesteho, takze nebyt tej zle polozenej, mohlo to byt lepsie. Jedine co ma tesi, je fakt ze nejakeho madara som dal o 4 sekundy, pricom som mal dobeh za 00. O tom co sa dialo vecer v Kysaku radsej pomlcim. Ten kto bol vie. Len chcem povedat, ze rano som nelutoval svoju ucast. V stave, v ktorom by som do auta nesadol sa teda vydávam na 10 kilometrovu skratenu trat. Zaciatok ide pekne. Nohy bezia, hlava napodiv pracuje, ale potom prisli tie zrady. Prechody cez zelene veci. Vela ludi si v ten den vypoculo moje zurive vykriky. a veru boli tam aj nespisovne slova. V druhej polke trate mi akosi dosla sila. Ale uplne. V uvode som este bezal, ale ked som sa par krat zarubal do toho bordelu, uz mi bolo jasne ze nic z toho. Tak si tak idem po lese a moja potreba sa stava coraz naliehavejsou. No zastavujem sa v doline pri potoku, mimo postupu a osádzam to tam. Nabudúce mi pripomente, ze nemám viesť fekálne reči pred štartom.
Do ciela dochádzam v stave velkej rozitózy:

Ked sme dosli domov, zacalo ma bolet brucho a vobec mi bolo zle, takze zbytok nedele som stravil v posteli, pil som kolu a bol som rad ze nebyvam v blave.
Martin:
No pred Martinskou klasikou som bol chory, takze som nic nebehal. Na tra%t vybieham s tym ze 12,5 km, dam s prstom v nose (alebo hociktorom inom otvore) aj ked je mi jasne, ze dobre sa mi bezat urcite nebude. Tak aj bolo. Idem si tak po lese a aj dlhy postup beriem iba tak sportovo. Je mi jasne , ze mi tam nalozia a tak sa aj dlho rozhodujem ze kade pojdem. Zaujimalo ma, ze ci nieco pekne vymyslim. Aj som vymyslel ale kedze som asi minutu stal a premyslal, tak vyhodnost postupu bola v keli. No prebieham mapu na uhlopriecku a zacinam mat čudné pocity. Je mi jasné, ze mi dochádza cukor. Pri prvom behani po dlhšej pauze sa to stava. No snazim, sa ten zvysok nejako presne najst a setrit sily. Nedarí sa. O dve konroly dalej mi prestava fungovat aj hlava a som zmiereny s tym ze tie dv kilaky do siela budú boj. V jednom momente ma obieha Ondro Piják so skupinkou: Chcel som sa chytit, ale v danom rozpolození to bol nemozný úkol. No krácam si po lese, prsí na mna,( ja samozrejme iba v tricku bez terma), podkýnam sa a tocí sa mi hlava. Na obcerstve pýtam tatranku, ale ujo nemal. Zacína ma klepat od zimy. Tak to riesim ,tak ze 10 metrov bezím a potom chodím. Idem okolo kontroly ktorú som mínal na zaciatku a prichádzam na postup na zberku. Tu sa snazím pobehnút nech neni hanba. No na dobehu dostávam asi úplne od kazdého. V lese som bol dva a pol hodiny. Uplne rozbity, uzimeny, tlacím do hlavy Májku a rohlíky. S velkou vdakou prijímam to, ze v telocvicni je teplá sprcha.
Stafety. Bezím ATU b stafetu. Rozbiehal Tomáš, a to tak ze velmi dobre. Dobieha zarovno s kobrou. Tak ja som si povedal, ze skúsim Mirovi, co bezí, tretí úsek , nieco nadbehnút, nech sa potrápi pred Ondrom. Aby to nemal zadarmo. Ajked je mi jasne, ze by potreboval asi tak 15 minút. No nakoneic ostalo iba pri úvahách. V prvej polke sa aj odpútavam a ide dopredu, ale potom som zacal robit chyby. Mapa mi nesadla a ani som nemal správny ťah. No dobieham na piatok mieste. Tak dobieha aj Miro. keby to boli iba masjtrovstva Slovenska, sme tretí
No nevadí.
Preteky ako také boli pekné, ale skoda zase jednej blbo polozenej kontroly na stafetách. Stála ma asi minútu. To ze prsalo mi aztak nevadilo. Na klasiku sa podla mna hodí drsné pocasie. Tam sa delia charaktery.
Teraz som uz uplne unaveny a vobec nemam chut behat po lese. Som rad ze zacala telocvicna a tesim sa na zimne rozbijaciny na sustredkach

Tento mesiac sa niesol v takom oddychovom duchu. Cakanie na nahradny zapis, trenovanie na polmaraton a bilancovanie leta. No zapis som mal Osmeho a do vtedy som bol trocha nervozny ako t dopadne, ale nakoniec v pohode. Chodia po svete podobni mne a tety na studijnom ani neboli zvedave aku vyhovorku si vymyslim, ze preco som nebol na prvom zapise. Predsavzal som si ze obmedzim spotrebu latok, ktore ak sa konzumuju vo vecsom mnozstve, urychluju metabolizmus. (kazdy si predstavi co chce ). Vikend pred nahradnym zapisom som sa rozhodol ze nebudem sediet doma, ale pojdem na MTBo do Pezineku, ked uz tam isla aj moja sestra, tak ze ju reku podporim a otestujem svoju vydrz. Trate mal stavat Pilkoš. To slubovalo celkom zaujimave zazitky. Tesil som sa. V sobotu o siestej sme teda vyrazili z domova smer zapad. Na programe dna bola kratka trat. To ze som o isil uplne hlupo je jasne, tak prejdem k jadru problemu tohot dna. Uz pred startom som videl ze mam kus meke predne koleso, ale kedze to tak mam radsej, nechal som to tak. To sa ukazalo ako chyba. V jednom zjazde po sotoline asi v peťdesiatke som ju samozrejme preťal a kedze som nemal pumpu, iba som vymenil dusu a cakal kym mi niekto pozicia pumpu. Vysledok uz bol v keli tak- ci onak, neponahlal som sa. Prvy mi dal pumpu Boris, ale ta nefungovala, a tak som sa vybral pomaly pesi na zvysok trate. Tu sa nado mnou zlutovala jedna rakusanka a ja som teda mohol dokoncit. Skoda ze mimo limitu.
Tento clanocek tu mam uz asi dva tyzdne a kedze akosi nemam posldnu dobu naladu a cas na pisanie, hadzem tu aspon toto.

Ako chapat tuto akciu. No jednoznacne ako opak vsetkych mojich pobytov na kadejakych chatach, zaveroch sezony a podobnych veciach. 4 dni uplne bez elektriny,( radio sme zapli asi 3 razy), byvanie na zahrade pri ohnisku a pestry doprovodny program.
Tento kemp zacal uz v pondelok ale z dovodov ktore som opisal v predchadzajucom clanku som na neho prisiel az v stredu vecer. Ked sa mi podarilo ukecat Majla, ze urcite bude dobre a ze moze zobrat hocaky bicykel, ze nejako ho spojazdnime, som sa rozhodol pre cestu juhom. No sadam na vlak o 8:58 a vydavam sa na cestu ktora ma trvat asi 7 hodin. Vo Zvolene pristupuje kolega. Pripijame si na nase stretnutie, ale nasa radost netrva dlho lebo v useku Žarnovica- Nova Baňa je vyluka a my nakladame bicykle do autobusov. Celkom dobre sprestrenie. NAstupujeme do vlaku kde neni spesninovy vozen ale taky priestor kde si mozeme bicykle sami zavesit. Vesiame bicykle, na zem davame karimatku a vegetujeme pri pivku. Vystupujeme na stanici BA-Vinohrady a cakame na najblizsi osobak do senkvic, ktory prichadza asi za 40 minut. Po prichode do Senkvic sme sa ale neponahlali na zahradu, pretoze som vedel ze tento den ma byt nejaky celodenny vylet a nemalo zmysel na zahrade cakat na ostatnich. Tak logicky sadame na stanici na pivko. Kedze sme zistili ze v podstate nemame co jest, tak nase dalsie kroky vedu do obchodu, kde pri odchode stretavame Romanu, ktora nam oznamuje, ze ostatni su uz na zahrade. Pevne rozhodnuti, ze ideme na zahradu vykrocime raznym krokom spravnym smerom. Ale prichadza dalsi zadrhel. Z nenazdajky nas prepadol silny smäd a tak sme opäť logicky sadli na pivko. No ale teraz uz fakt ideme na zahradu. Spolocne konstatujeme ze pobyt zatial mozeme hodnotit jedine pozitivne. Kulturny vecer sa nesie v znameni malovania oci a sypania instantnej polievky na tvar. Na tuto noc sa snazime narvat do stanu, co sa neskor ukazalo ako nezmysel lebo tam nebolo miesto a vonku sa ajtak spalo lepsie, ale na to sme pisli az dalsi den. No prebudzam sa a nemam akosi chut k zivotu. Nejako ma unavilo. To ze mame skorelauf ma velmo nepotesilo ale aspon sa vyvetram, povedal som si. Mapa do zubov a bez nejakych ambicii vyrazam. S mapou mierky 1:? sa zzivam prekvapivo rychlo a pomerne pekne mi to ide. No akosi som podcenil jeden dlhy postup a chvilu mi trva kym sa nachadzam na mape. No ale na to ze som 15 minut z hodiny v podstate bludil mam celkom dobre body. Podvecer prichadza MAtus Trnovec, ktoreho pritomnost dost osviezila pobyt. Hned sme sa aj s nim aj s Majlom uzniesli ze pri ohni nam bude dobre. Strategicky blizko ku teplu, jedlu, latrine, a kvetinke. To sme si este neuvedomili, ze ak zacne vanúť krutý južný vietor od latriny, tak to môže byt tvrde ale v danom okaminhiu sa nam to javilo ako najlepsie riesenie. Kedze Matus prisiel okolo stvrtej, az piatej a do nocnych hier bolo este daleko, bolo jasne, ze na start nocnych pretekov sme nastupovali dost odvazni a neohrozitelni. To dvojkilometrove kolecko po tme na poli by som za normalnych okolnosti isiel asi tak o polovicu pomalsie. Zjazdy som daval ako za dna, aj napriek tomu ze som videl asi tak 5 metrov dopredu a isiel som asi tak 40. No brutal. Statsie nam ale neprialo pocas celeho kvalifikacneho preteku. V zaverecnom spurte Matusa akosi vynieslo do buriny, tam ho to chytilo a on letel k zemi. Mal som co robit aby som mu nepresiel hlavu. Nakoniec som ale dospurtoval ako prvy a to aj napriak zlemu odboceniu na cielovu rovinku a tym som sebe a Majlovi vysluzil prve miesto v takom zvlastnom orientacnom preteku, ktory sme ale z vyssie uvedenych dovodov akosi nepochopili a preto sme skoncili v poli porazených. Piatok doobeda. Misovi je zle. Zjedol akesi divne parky a cely den mu bolo zle. No my sa tiez nikam neponahlame a tak az okolo tretej sa rohodujeme ze pojdeme na zmrzlinu do dediny a okolo piatej vyrazame na senec sa okupat. Tam presne nachadzam hojdacku, kde som bol minuly rok a asi hodku a pol tam blbneme. Cestou domov sa zastavujeme Lidli a nakupujeme nejaky harver. Vecer sa nesie v znameni pokazenych poharov a pozravu Servus. Vecer ked je Misovi uz dobre, tak na o deviatej posiela do dediny zistit nejake odpovede na otazky ohladom miesta kde sme byvali. Hviezdne kvarteto. Tomas, Majlo, Matus a ja odetí ako, no fakt nviem ako to povedat. Majlo ma na hlave celovku a moje tricko Lajoska, Predná Holica, ktore moji spoluziaci na oslave statnic citali ako Predna Hora, Matus ma na hlave prilbu, aby mu pivo neudrelo do hlavy a ja mam moje tricko s traktorom. Hovorcom skupiny bol Tomas. Kedze sa nam nechcelo slapat az na stanicu, rozhodli sme sa ze najdeme niekoho kto nam odpovede bude vediet povedat. Nachadzame takeho cloveka a kedze nam ostava este skoro hodina, nase kroky logicky vedu na pivo. Cestou naspet este ideme pozret ze ci na krizi co je hore na poli je fakt napis INRI alebo este nieco ine. Jasne ze nic ine tam nebolo. Nakoniec vyhravame asi o pol minuty, co nas neskutocne tesi a je dôvod to oslavit . sobota je den velkeho vyletu. Prva caste vdie po asfalte, kde som sa dost nudil, tak som sa hral na doprovodne vozidlo a chodil som krizom krazom okolo vsetkich, obcas pomahal dotahovat odpadnute skupinky a tak podobne. Stupanie do lesa. Dost zdlhave. Z zmieku stoji trialisticky vystup po sutroch, ktore tuto monotonnost zmenili. PO dlhom boli cez strmu zadrbanu a neskor totalne zarastenu cestu prichadzame na kopec Vysoká. Tam sme si dali Deep, ktory trosku otupil stipanie nôh a vydali sme sa dalej. Miso naplanoval ze sa este zastavime na Velkej Homoli. Vravi mi, ze je to totalny kopec a ze neveri ze ho vyjdem. No to je tazka vyzva. Po otestovani noh do troska strmsieho stupaku zistujem ze aj napriek hladu, ktory citim uz asi 3 hodiny aj napriek musli tycinkam stale tahaju. Pri pohade na zjazdovku si vravim, ze tento problem je riesitelny, len ho netreba podcenit. Odovzdavam Majlovi kamel s 2.5 litrovym Servusom a flasku z drzaku. Zjazdovka mala dve casti, medzi ktorymi bola odpocinkova faza. Hore som to dal v pohode a s rezervou. Jahodna je tazsia. S pocitom radosti ze mam pivo som zjazd na Kučišdodf daval dost odusevnene, ale nie tak ako volakedy. Uz nejazdim tak dobre ako ked som mal 17-18. Vecera po vylete bola dost zvlastna. Uz som si zvykol na to ze Majlo je schopny si dat spagety s cokoladou, medom, marmeladou a kakaoum a neviem cim este ale nas sucasny problem bol ze sme sice mali kilo a pol cestovin ale nebolo co na ne.Tak sa stalo ze som mal spagety ochutene vifonkou alebo solou. Kedze sme trocha podcenili pripravu na vecer s uplne jasnou myslou to okolo jednej balime a ideme spat.
V nedelu balime stan a s pocitom ze tento pobyt sa vydaril, kedze nam ani raz neprsalo, odchadzame domov.
Verim, ze aj na buduci rok sa budem moct zucastnit tohto fakt super pobytu pod hviezdami, bez elektriny pri ohniku.
Organizatorom Diky!

Karst.
Kazdorocne , aspon u mna dlho ocakavana akcia. Stretnutie vsetkich orientakov hlavne Slovenska.
Na porade pred pretekmi, co boloa zaroven aj brigada pozistavajuca zo vsetkych pripravnych prac sa rozhodlo, ze mi bude zverene auto na dopravu na planinu v utorok, co bolo este v poho, ale veril som, ze pocas pretekov mi bude odňaté, co sa bohuzial nestalo. Z tohto potom vyplyvali iste obmedzenia, ale hrou kompromisov som ich dokazal eliminovat. Takze v utorok sme dosli na Dedinky v zlozeni moja malickost, moja sestra, Marcela a Jano. Zapocali tradicne pripravy. Pre mna tu praca nebola, coho som si bol vedomy ale svoj prichod som nelutoval. Kratko po prichode sme vyskusali Misovu siltovku s otvarakom na pivo, pochodili po kempe, pooznacovali ho sipkami a vyckali vecer. S Misom sme sa odfotili pri jazere a isli spat. V stredu som bral auto na planinu. Dosli sme tam okolo jedenstej, aby sme za zvysok dna postavili to co by sa zmaklo za hodinu a pol. Ale myslim ze si nikto nestazoval. V dedine sme si kupili chleba, salamu, pastiky a az do vecera sme sa poflakovali po luke a sem-tam nieco zabili do zeme. Proste veget.Vecer dosiel moj priamy veliteľ Robo Miček a vtedy nastala aj moja skutocna robota a to roznos kontrol. Kym som sa chytil v mape, chvilku mi to trvalo, ale potom som sa do toho dostal a vsetko spravne a stastne osadil. Vecer bol samozrejme opet kulturny program, ktory bol pre niektorich protagonistov krizovy, pre mna taky standard. Na planinu sme druhy den dosli aj vdaka Romanovi, ktory sice dosiel, ale je vecna skoda ze mohol iba na jeden pretekovy den a uz vo stvrtok vecer isiel domov, o 6:15. No do lesa sme vybiehali az pred siedmou, lebo sme nemali skatule. Roman nasiel v lese krasne jelenie parohy, ale mne ku stastiu stacilo ze som nasiel vsetky kontroly. Zase raz som zistil, ze ak som nuteny dokazem ist bez zastavenia, lebo komare su svine a so stojanmi v ruke sa dost blbo oháňa a hrozí to aj zranením. Po dobehu som si dal rege pivko, co som kvoli teplote vzduchu neskor niekolko krat zopakoval a ponevieral sa po zhromazdisku.

Naraz dosla Marcela, ze ma pre mna super robotu. Ze budem sediet na zberke a hlasit do ciela, ze kto bezi. No zobral som so sebou pivko a ukecal Romana, nech sa prida a dalsie asi 2 apol hodiny som stravil asi 150 metrov od ciela na kraji lesa. Vecer zase roznos stojanov na druhu etapu ktory nemal chybu.

Bezim si takto po lese s tym ze mapovat zacnem asi az za kilak a naraz pocujem za sebou motor. Si vravim, ze jaky magor traktorista sa tu trepe a potom sa otocim a to Marcela na stvorkolke. Ze ci sa nechciem nechat zviesť. Radostne vravim, ze hej a skacem na tento diabolsky stroj. V lavej ruke stojany, v pravej lampiony a mapa a takto si to frcime po tych kamennych cestach. Obcas pocut moje vydesené výkriky, ked spadli otácky motora, obcas ma svihol nejaky strom do tvare, parkrat mi leteli nohy do vyske, kedze som sa nedrzal a kolegina sa nepárala s pomalým pridávaním plynu. No sranda a ked som sa pocas jazdy pokúsal mapovat, tak to u nemalo chybu. Vysli sme na taku hrubu cestu a mi vravi ze nech sa nezlaknem. Si vravim, ze to sa uz ani viac neda a potom tam drbla dalsiu rychlost a ja zase letim do zaklonu a prestavam s mapovanim a pevne sa drzim, coho sa len da. Vystupujem, 300 metrov od mojej prvej kontroly, zivy, zdravy, takze tymto dakujem za nevsedny zazitok. Po navrate do kempu opet kulturny program. Tu som sa pozhovaral aj s protagonistami vcerajsieho programu, ktori teraz mali rege fazu. Vstavanie rano uz islo o poznanie tazsie, a dalsie dni sa to iba stupnovalo. Do lesa som vybiehal 6:45 a bolo paradne. Lutujem ze nemam stvorkolku. deja vu. Zase robim dokopy nic, kym neni cas ist na zberku. BEriem Kuchtu a pivko a sadam si do tiena lesa, kde nasledne stravim dalsie dve hodiny. Po zbaleni zhromazdiska po pretekoch sa porozdelujeme do aut a frcime na Hnilcik. Moj autiak ese stoji v Betliari v obchode, takze nasledne kilometre beriem ako stiihaciu jazdu. Povolenu ryhlost neprekracujem, ale na tej ceste z toho vyplyvalo v celku zaujimave tempo. Postupne dobieham podsadky. Robo ako prvy. Potom obieham stojaceho Navesňaka, ktoreho Ducato, uvarilo motora a cakal kym vychladne. V kopci na Grajnar obieham Evu a nakoniec v klesani na Hnilčik Mira, ktory mal v aute vela kibicov, takze sa nemohol sustredit na jazdu. Zhromazdisko sa stavalo asi 4 hodiny, z coho ma islo trafit, lebo efektivita prace bola nadraka. Robota na dve hodiny. Roznos bol dost drsny. Uplne nieco ine ako na planine. 5 kontrol v dlzke asi 1,5 km som osadzal hodinu. Ale vsetky spravne, a to je dolezite. Na dedinky prichadzam okolo deviatej uplne zniceny. Davem do seba veceru a kratko zvazujem, ci nepojdem pozret na akciu v asi 100 metrov vzdialenom podniku. Ale nakoniec som si povedal, ze riadne oddychnem a posetrim sa na sobotnu penovu šou. Padam po porade okolo jedenastej ako podťaty. Rano vstavame trocha neskor, lebo na Hnilcik je to asi iba 30 minut sviznej jazdy. Roznos prebieha v poriadku. autom sa do lesa vezieme Robo, Stevo, Drenco a ja. My dvaja s Drencom sa potom dokonca aj stretavame na jeho prvej kontrole, lebo ju este raz isiel skontrolovat, takze ho beriem aj dole. Trocha roruseny mi vravi ze videl medveda, comu sa mi nechce verit. Dnesnu etapu si ako predbezec odbehol aj Davo, a ked vravel dojmy z lesa, vedeli sme ze kontroly su spravne a etapa sa urcite bude pácit. Moja chvila zase nastala asi po hodine od nuloveho startu, kedy sa aj s Myhalom odoberam na zberku. Zvysok dna prebehol bez komplikacii. Po prichode na dedinky som sa citil plny energie, ak sa to teda tak da nazvat. Skor by som povedal, ze som uplne nepadal na hubu ako den predtym, takze bolo jasne ze sa zucastnim penovej sou. Velmi som olutoval, ze veci v ktorych som vynasal posledne 4 dni kontroly som nechal na Hnilciku a tak som bol nuteny zobrat veci ktore boli sice trocha otrhane ale vobec nesmrdeli . Skoda. No penova sou dopadla dobre. Nikomu sa nic nestalo. Aj som sa umyl a aj som tam stratil tricko, (este stastie ze nie novy klubovy dres). Ranne vstavanie bolo zatial najdrsnejsie tento rok. Namiesal som si totalny smrtak jontak, potom este jeden a to mi uz trocha otvorilo oci. Roznos prebehol bez komplikacii. Do lesa sme zase isli autom. Dobieham naspet ku autu a zrazu pocujem nejake vykryky. Spravne dedukujem ze to musi byt Drenco. V domneni ze osadza nejaky kriačok, sa pytam ze kde je. Odpoveda ze "tu". No nevidim ho. Az po chili mi dojdeze sedi na polovnickom posede hore na strome. Ze sa strasne bal medveda. . Zvysok dna stravim na starte.

Zdravim sa s dalsimi ucastnikmi kulturneho programu predoslej noci a aj nezainteresovanemu je jasne. Ked po sebe iba tak chrcime a neviem poriadne rozpravat. .

Ani som sa nenazdal a zrazu je tu 120. minuta a kedze moja robota sa chyly ku koncu odchadzam dole na zhromazdisko. Pretekarov sa pytam ako sa im pacilo na kontrolach 45 a 46 co boli mokre jamy v totalnej bazine. Den predtym som sa dost bal ako to najjdem ale nakoniec som sa hecol a spravne osadil aj tento rebus. Normalne som bol na seba hrdy. Troska som sa ale bal o Kaťu, pokial tu bude mat kontrolu. Ale vlastne ani neviem ako to dopadlo. Musim sa jej opytat. Na zhromazdisku stravim vecinu casu sediac na komentatorskej tribune kde mi do oci udreli viacere veci. Drsny finis elitakov Barcikovcov, este drsnejsi finis Zvolencanov a nakoneic najdrsnejsi finis Majla ktory ho daval iba v ponozkach a hore bez. Po vyhlasku zaciname pustat take krasne unplugged pesnicky, ktore nam doteraz DJ Peťo nikdy nedovolil. Rododendron, Alojz Tubera, Zvukar, To, a podobne. .

Myslim ze po vyhlasku sa dokonca aj hodili. Este hodnu dobu po vyhlasku vidim na luke sediat vela ludi, ktorym sa akosi nechce odist. Najviac ma prekvapila norska vyprava, kde som jedneho z eliťakov kuse videl pri bufete ako si dava striedavo langoše, klobasy a ine špecily zalievane kofolou. Tak verim ze o rok ich tu mame viacej. Pomaly balime vybavenie a odchadzame najprv na dedinky a nasledne domov. Doma sa umyvam, konecne sa poriadne najem. Davam si Bravčove ražniči poriadne v štave a kopu zemákov. Za ten pobyt na planine som z mesa videl vlastne iba gulas a kuracie volaco s ryzou.
Pre mna ale tato odysea pokracovala aj nasledujuce dva dni. O tom nabuduce.

Posledny tyzden som makal ako divy. Treningova skupina moze potvrdit.
Uz asi 2 tyzdne drzim nohy a cele telo v takom zvlastnim stave, ze som si este nijako neublizil, neuhnal svalovku ani nic podobne. tesi ma to
Vcerajsie preteky na Konvalinke. Zly sen. Start 00 nemoze byt nahoda. Neverim tomu kto mi bude tvrdit opak. Števo 4 min za mnou. Na dvojke ma mal vinou mojej blbej volby na tuto kontrolu. No asi 4 kontroly frcime spolu a uvazujem ci sa mi chce bezat v tandeme, na co som si vypracoval odpoved ze nie. Tak som si vymyslel postup ze odrbem stefana. Tomu som neveril ani ja sam. Odrbal som zase iba sam seba. Neva.
Dalej bezim podla svojho. No akosi som nemal tu spravnu pretekovu naladu. Nesustredil som sa velmi a bezal tak pre radost. No devina bola dost kruta. Nechapal som ze co. Tak som tak asi 10 minut krokoval z roznych smerov a viac menej cakal na niekoho kto mi ju najde. Nasiel ju Miro Papuga. No ok. DAlsi zadrhel na kontrolu v svahu , kraj hustiny. vybral som si druhy svah. Chcel som odrbat Mira a tak som si povedal, ze kontrolu budem hladat v inom svahu ako on. No zase som nemal pravdu. Takze som sa pozrel aj do lesa mimo mapy
No dobehnem na kontrolu a tam vidim ako pribieha Miso a vravi ze v petach ma Kema. Tak uvazujem ze co. Nechcelo sa mi uz nejako behat. Ale dalsi postup bolo take dlhe stupanie a Miso to tam velmi nedrtil, tak som ho postupne dotiahol a zacali sme robit huncuststva.
V momente ako ma stretol, nevedel sa uz akosi sutredit. Zaujimave aky vplyv mam na ludi. No po troch kontrolach dobiehame Maťu a zaciname tvorit. Miso to nazval chyby. No podla mna je to silne slovo. Bezime ako splasene zajace. Maťa iba koriguje nase slucky a v podstate je kontrole vzdy s nami. dostal som asi iba 20 minut, co je na to ze som bol mimo mapy a bezal v podstate oddychovo nie vela.
Dnesok. Nis som si od toho nesluboval. sprint taky ze same kontroly v bazinach je dost skareda predstava. No rozbieham pomaly. Na jednotku dostavam skoro minutu, ale aspon som v obraze. DAlsie idu celkom dobre. Potom chyba, ked dobieham Domina. Skoro minuta. frcim dalej. Odputavam sa. Postup do kopca. kyslicak. Odbeh na pocit a jasne ze nasledujuci vyvrat podbieham. Minuta. dalsiu jamu nachadzam cisto intuitivne. Potom jeden postup, kde vybieham kopec jak hovado, pricom som ho mohol elegantne obehnut zlava. No ale ked som ho tam tak zbadal vo svojej majestatnosti, neodolal som amusel som si nanho vybehnut. Postup na 16. Na luky. Zmena terenu => ryziko. Ako sa vzapeti ukazalo, opodstatnene. Odrazal som sa z bodu na ktorom som nebol a tak som zakonite nedosiel na to miesto kam som dojst chcel. Dva a pol minuty. Troska znechuteny som pokracoval na posledne dve kontroly. 17 mokru jamu nachadzam pomerne elegantne. Zberka je ten masakralny dobeh a finish. Stevo mi dal č sekundy a to su presne tie sekundy, co som si povedal ze namy zmysel riskovat zranenie na oblastaku, ktory som uz ajtak zazdil. No ako sa neskor ukazalo, bol som nakoniec treti o 2 sekundy pred Mirom a 13 pred Maťou. to bolo dost zvlastne, ked si spomeniem co som tam robil, ale ási som nebol jediny.
Po preteku bol este merany trening a tam som bezal uz lepsie. Akurat jednu som orazil nespravnu kontrolu, lebo Kemo vynasal kody 80 a este tam ostala vo vedlajsom udolicku kontrola z oblastaku. No a fakt som nemal kapacity na to aby som si uvedomil ze to co razim fakt neni bazina, ale udolie. No ale aj baziny dnes vyzerali dost smutne. Takze som si povedal ze kedze je tak sucho, tak to bude ono. No idem dalej. Mam tam obas aj nejake nuly. Na stvorku ale dostavam vyse minutu, lebo ma to strasne tahalo dolava. Nechapem preco. Potom celkom ficim az na predzberku. Dotahujme Mira a tym padom nepozeram do mapy. Vidim Janu. duplom nepozeram do mapy. Sak ozdaj aspon jeden z nich tusi kam mame ist. Kedze som ich vo velkom tsyle predbehol, asi nabrali pocit ze viem kam idem. Vidim po lavej strane hustinu aj s kontolou a uvedomujem si ze som ju mal doobeda. Pozeram do mapy a moja sucasna kontrola si 100 metrov hore v svahu a este aj trocha spet. V sucte skoro minut strata. o cieľa, resp. na start ficim na pocit. Robim taky zvlastny obluk do pravej strany, takze ma Miro zase stahuje. No potom sa uz zorientovavam a zase do toho dupnem a dobieham pomerne elegantne do ciela. Kontrol bolo 9, s cielom 10. Zaseky som mal 2-3 (podla toho ci tatame aj orazenu zlu kontrolu), takze je to tak 1/5-1/3 kontrol ktore vzdy odkaslem. To som si vsimol uz davnejsie. No uvidime ci to percentro stlacim troska dole. Po obede som isiel na zahradu rubat drevo, co bol zlaty klinec dnesneho dna.
No dufam, ze sucasny stav, v ktorom sa nachadzam vydrzi co najdlhsie.