Monday, August 28, 2006 3:23:00 PM
Wau, za tmy som sa tu budil iba asi dva krát, ale dnes som pridal nočnému vstávaniu ďalší zárez. Bolo nás na sprchu viac než dosť a museli sme byť pripravený na príchod majiteľa o pol deviatej.
Dali sme sa dokopy, dokonca som si dal i raňajky. Vstávanie bol prvý šok a druhá facka telu bolo jedlo ešte pred 11 ráno. Skoro nevedelo, čo robiť. Donútil som ho k balení, ale nebolo nadšené. Pod nátlakom sa mi nakoniec podarilo natrieskať všetky veci do batohu. Mal síce len 27,5 kilogramu ale čo už, nejako to previezť musím. K tomu ešte ďalšie 12 kilové závažie, batoh a notebook. Takže budeme musieť ešte niekoho pribrať k našej malej výprave.
Na letisku šlo všetko v pohode. Najprv sme ukecali jednu paní, aby nám vzala časť vecí na seba a potom nám zadarmo vzali i bicykel. To ešte teda netuším, ale na účtenke to asi nie je a na letisku nikto žiadne peniaze nechcel, tak to bolo asi grátis.
Let sme skoro zmeškali kvôli dvom fľašiam alkoholu. Zabudli sme sa v duty-free shope a bolo to o kúsoček, aby sme sa tam zabudli na dlhšie, než bolo akceptovateľné. Nástup, vzlet, let, prílet, pristátie, a von. Klasika. SmartWings začal podávať jedlá na palube. Sranda je, že mi to jedlo prišlo ako vtip. Ta bagetka bola malá a salám som tam našiel len preto, že mi to povedali.
V Prahe som bol kráľovsky obslúžený. Sprcha a jedlo pred cestou potešila viac ako čokoľvek iné. Z autobusu ešte šofér vyhodil dvoch opilcov a už som sa len 9 hodín hrkotal, trotal, drncal a nadhadzoval cestou domov...
Sunday, August 27, 2006 1:12:46 PM
Začal sa začiatok konca. Balenie mala byť predohra ku konečnému lúčeniu. Nemôžem sa pochváliť snahou zbaliť sa a už vôbec nie upratovať. Takže keď sa do toho pustila Evka, tak som zbabelo zaliezol s heslom: „Kde sa robí, nezavadziam!“
Thursday, August 24, 2006 3:39:38 PM
Dva dni do odchodu a tak je treba upozorniť všetky úrady a orgány, že sa im tu už nebudem motať. Najprv som sa odhlásil z pobytu. To bolo celkom v pohode, ale je až neuveriteľné, čo za človeka si otvorí živnosť. Stáť u kopírky pol hodinu kvôli jednej kópii a predo mnou boli dvaja ľudia s pár kópiami.
Zbehol som do mesta do Palacia Real. Len stovka ľudí stála a rozhodovala, či sa majú do rady postaviť. Točil sa tam tak dlhý rad, že som odmietal stáť a čakať len kvôli návšteve obchodu vo vnútri. Skúsil som ukecať strážnika u východu a ma pustil dnu, ale nebol som dosť presvedčivý. Vzdal som to a išiel na obchádzku mesta.
Zastavil som sa v kníhkupectve a kúpil si poriadny španielsko-anglický výkladový slovník. Veľakrát je lepšie nechať si preložiť slovíčko do angličtiny, z ktorej význam slova pochopím lepšie ako z prekladu do slovenčiny, alebo češtiny. Veľakrát na tie slová ani nemáme vhodný preklad.
V meste sa mi ozval Alex. Idú dnes večer na zápas medzi Realom Madrid a Anderlechtom na Estadion Santiaga Bernabeau, tak či nemám 15€, ktorých by som sa chcel jednoducho a rýchlo zbaviť. Veľmi sa mi ich z rúk púšťať nechcelo, ale na ten zápas som sa pozrieť chcel ísť. Tak dostal zelenú a mal kúpiť lístok i pre mňa.
Doma som sa potom pozrel na internet, koľko stojí lístok a s kým to vlastne Real hrá. Pekne sa mi zahmlilo pred očami, keď som uvidel ceny nad 130€. Mal strašne nepríjemný pocit, že som Alexovi namiesto 15€ odkýval 150€. S poriadne stiahnutým zadkom som mu ešte cinkol, aby som sa ukľudnil. Úplne trdlo nie som, takže som počul dobre. Tých 150€ je vraj na nedeľný ligový zápas.
O deviatej som sa už predieral davom pri štadióne a čakal na Alexa a spol. S španielskou samozrejmosťou dorazili o 20 minút neskôr. Po prvý krát sa mi ospravedlňovali, tentokrtát to už brali ako samozrejmosť, že meškajú. No, jednoducho Španielsko.
Prebojovali sme sa až na miesta a sledovali ako sa multimilionári rozcvičujú na ihrisku. Z predchádzajúcich zápasou Realu, na ktorých som s nimi bol som už pár hráčov poznal podľa čísla, ale mena mi nejako splývali. Dostal som teda poriadnu lekciu.
Sedeli sme u rohovej zastávky u bránky Realu a tak sme z prvého polčasu veľa nevideli. Väčšinou sa hralo na druhej strane ihriska, kde spadli i dva góly. Real sa nejak trápil. Hrali sa, hrali sa, ale nič z toho nebolo. Sem tam len podskočil štadión, ako si všetci vzdychli. Keď ale strelili gól, tak som nepočul vlastnú myšlienku. Hukot nehorázny.
V druhej polovici som sa tešil, že uvidím aspoň trošku futbalu. Anderlecht však zaradil rovno 3., alebo 4. stupeň a tak som zase nevidel nič. Dokonca i gól čo padal v druhej polovici padol na opačnej strane ihriska.
Trošku to zamrzí, ale budiž. Škoda, že šlo len o nejaký nepodstatný finálový zápas o nejaký nepodstatný pohár. Štadión bol zaplnený len tak na 70 tisíc ľudí, takže asi 15 tisíc ešte bolo voľného. Nešlo o žiaden extra zaujímavý zápas, takže som nemal narušený statický aparát.
Thursday, August 24, 2006 3:08:12 PM
V posledných dňoch tu letí reklama na Universidad Pontificial de Salamanca. Je všade. Na akékoľvek rádio prepnem, tak je tam. Dokonca i na rádiu z Kanárskych ostrovov. Samozrejme je to reklama na tu časť univerzity, ktorá je v Salamanke, nie tá maličká časť, ktorá je tu v Madride. Na tu bežala reklama v miestnej televízii.
Súkromná univerzita na to ide inak.
Tuesday, August 22, 2006 11:00:02 AM
Pred dvoma týždňami som v banke ja presviedčal ich, aby mi nechali účet a nemusel som si ho rušiť. Dnes oni presviedčali mňa, aby som si ho nerušil. Tak teraz neviem, či som ja cvok, alebo tam majú blázinec.
Nakoniec som ten účet zrušil. Snáď nebude taký problém si otvoriť nový, keď sa niekedy vrátim na dlhšie ako na dovolenku. Zrušil som ho i preto, lebo môj účet tu bol študentský a tak som nič neplatil za jeho vedenie.
Zrušenie bolo rýchle, až som sa divil. Dokonca po mne nechceli ani nič odpísať. Precvakli mi kartu a bolo po srande.
Tuesday, August 22, 2006 10:53:10 AM
... internetový.
Kvôli internetu som išiel dokonca i v sobotu do školy. A to majú v sobotu v kaviarni zatvorené (tej školskej). Som zvedavý, aké ďalšie závislosti som si vypestoval. Stačilo 10 dní a mám absťák.
Saturday, August 19, 2006 4:10:07 PM
Celý deň som sa poctivo nudil nad počítačom. Našiel som si však chvíľku a prekvapil sám seba. Nikdy by som neveril, že z plonkovej ponožky, hubky na riad a lepidla sa dá poskládať topánka. Včera som ich mal obuté len pár minút, ale zodrali mi na nohe kožu. Naštval som sa a narezal som na plátky hubičku, prilepil som ju na topánku a prelepil nastrihanou ponožkou.
Dúfam, že k nej teraz nenájdem pár.
Sakryš. Z nudy už neviem čo robiť. Už je načase vypadnúť.
Saturday, August 19, 2006 4:09:07 PM
Za normálnych okolností by ma dážď neuveriteľne potešil. Musel som však vstávať do školy a tak som nemohol vychutnávať buchot kvapiek o parapet v posteli. Trošku som ten dážď podcenil. Myslel som si, že je to nejaká trošku väčšia Madridská spŕška. Ukázalo sa však, že išlo o skutočný dážď.
Pohyboval som sa mestom od stromu pod strom a pod veľkými som i čakal na lepšie počasie. Keď už som mal suché len slipy (kvôli zime som si obliekol i rifle), tak som to zapíchol v kaviarni asi pol kilometra od školy. Nemal som už nervy sa plížiť a moknúť.
Vydržal som tam nad kávou skoro hodinu. Dážď nepoľavoval, zato moje nervy áno. Vzal som sa a do školy som to došiel. Bolo mi to jedno. Papiere musím mať dnes podpísané a keby mi zo školy utiekli, tak by som asi pekne penil.
V škole to šlo celkom hladko. Vytlačili mi všetky dokumenty (tam kde som ich chcel pôvodne vytlačiť mali do konca augusta zatvorené), podpísal mi to sekretár a ešte sa ospravedlňoval, že to neurobili skôr, že v auguste nikto v Španielsku nepracuje (čo je pravda a ja som musel čakať dva týždne, aby som ho tam zastihol) a ešte niečo.
No pekne. Tak aspoň dokumenty sú podpísané. Snáď i načas.
Saturday, August 19, 2006 4:05:28 PM
Rána začínajú byť skutočne ránami a vstávanie sa stáva vstávaním. Bohužiaľ pre mňa to znamená, že rozlepujem oči už okolo 8 najneskôr o 9 ráno. Strašný nezvyk.
Plán bol jasný: El Escorial, Segovia, Ávila. Plán bol, ale chýbali detaily. Do poslednej minúty som netušil, odkiaľ ide do El Escorialu autobus. Nakoniec som si to tipol správne, ale bolo to tak-tak.
Autobusy, kupodivu, vôbec nejazdili podľa plánu, aký bol vyvesený a tak sme len stáli a čakali, čo bude. Chvíľu to trvalo, ale odišli sme. V San Lorenzu de El Escoriali som sa snažil na informáciách zistiť cestu do Segóvie. Márne. V okienku si nijak nechcela nechať vysvetliť, že nám nevadí prestupovať. Stále len mlela dookola, že sa musíme vrátiť do Madridu a ísť znova z Madridu do Segóvie. Trvala na tom tak dlho, až som to vzdal.
Prehliadka kláštora bola pekná, ale museli sme ísť svižným tempom. Na pomalé tempo to bolo priveľmi nudné. Obrazy a artefakty boli skutočne pekné, ale vidieť za pol hodiny niekoľko výjavov poslednej večere, ukrižovania, zvesenia z kríža a všetky najznámejšie veci z biblie sa vcelku rýchlo opozerá. Nevýhodou týchto diel je, že sú dosť ponuré a pôsobia deprimujúco. Takže som sa umením zas tak veľmi nekochal.
El Escorial
Palác EL ESCORIAL bol v čase renesancie najväčšou španielskou stavbou. Komplex má pôdorys obdĺžnika a hneď na prvý pohľad pôsobí prísne a pyšne. Treba podotknúť, že zvonku pripomína viac väzenie než palác.
Postavený bol v rokoch 1563 až 1584 podľa projektu Juana Bautistu de Toledo. Neskôr ho prerobil jeho pomocník Juan de Herrera, ktorému sa dnes i pripisujú najväčšie zásluhy na súčasnej podobe sídla. Filip II. si želal, aby komplex slúžil súčasne ako kláštor i mauzóleum, kde by mohol žiť ako mních a „vládnuť svetu perom a papierom“.
Neskorší vládcovia viedli oveľa menej asketický spôsob života, a tak sa palácové komnaty rozrástli a predovšetkým skrásneli. Filipove komnaty s jednoduchým kreslom opatreným oporou na jeho choré, holartritídou pokrútené nohy a tiež jeho smrteľná posteľ, z ktorej mal kráľ výhľad na kostol, kde sa slúžila omša, sú však najpôsobivejšie.
Je tu toľko vecí k videniu, že ak si chcete pozrieť aspoň časť komplexu, musíte si poriadne privstať.
Palác
Návšteva Real Monasterio del Escorial (ut-ne: apríl-september 10:00-19:00; október-marec 10:00-18:00; 7€ bez sprievodcu, 8€ so sprievodcom, s lístkom do kláštora a El Valle de los Caídos ze 8.50€ bez sprievodcu, 9.50 so sprievodcom, v stredu pre občanov EU zdarma; www.patrimonionacional.es) bola donedávna striktne regulovaná. Do jednotlivých časti paláca sa mohlo len so sprievodcom. Časy sa však zmenili a i sprievodcovia sú výrazne benevolentnejší. Takže si stačí kúpiť vstupenku a vojsť kam sa vám zachce – do baziliky, sakristie, kapituly, knižnice či do kráľovských komnát.
Odľahlá Casita del Príncipe (alebo inak de Abajo) a Casita del Infante (alias de Arriba) majú odlišné otváracie hodiny a i cenu vstupného. Najväčšie davy prichádzajú v stredu, a pokiaľ chcete mať aspoň trošku kľud, tak dorazte skoro ráno.
Biblioteca, Patio de los Reyes, Basilica a nádvorie
Dobrým štartovacím bodom pre prehliadku je západná brána otočená smerom k pohoriu. Nad ňou sa týči gargantuovská socha sv. Vavrinca držiaceho rošt, symbol mučeníctva.
Ďalším bodom programu je Biblioteca. Prekrásny sál s policami, ktoré navrhol Herrera tak, aby ladili s celou miestnosťou a nástennými maľbami od Tibaldiho a jeho žiakov, ktoré predstavujú sedem slobodných umení. Súčasťou expozície je napríklad i osobný denník sv. Terezy Codex Albeldensis z desiateho storočia, úchvatne vypracované arabské rukopisy či florentské planetárium z roku 1572 demonštrujúce pohyb vesmírnych telies podľa ptolemaiovského a Koperníkovho modelu.
Prehliadka pokračuje smerom k Patio de los Reyes, pomenovanom podľa šiestich sôch Izraelských kráľov na priečelí baziliky. Naľavo stojí škola, napravo kláštor. Obe inštitúcie slúžia svojmu účelu dodnes.
V Basilice si je je treba všimnúť predovšetkým rovnej klenby kúru priamo nad vstupom, ktorá nie je ničím podoprená, a sochy Krista z bieleho mramoru od Benvenuta Celliniho, ktorú sem priniesli robotníci z Barcelony na vlastných chrbtoch. Táto socha je jediným osvetleným objektom v inak ponurej bazilike. Keď však vhodíte pár drobných do automatu, stane sa zázrak – celý hlavný oltár sa rozžiari a kostol sa zrazu premení v úchvatnú hru svetiel a tieňov.
Východný koniec patrí talianskym umelcom. Sochy pochádzajú z dielne otca a syna Leona a Pompea Leoniových, ktorí tiež vytesali dve skupiny postáv Karla V. s rodinou a Filipa II. s jeho troma ženami. Chýba iba Maria Tudorovna.
Návštevníci sa tiež môžu slobodne prechádzať po nádvorí Escorialu, z nich k najkrajším patrí Clustro Grande s freskami života Svätej Panny od Tibaldiho, či v záhradách Patia de los Evangelistas.
Pokladnice, hrobka a kráľovské komnaty
Najväčšie poklady celého komplexu sa ukrývajú v Sacristíi a Salas Capitulares (Kapitula), vrátane olejomalieb od Tiziana, Velázqueza a Josého Ribera. Vedľa sakristie vedie schodisko dole do kráľovskej hrobky Panteón Real, kde naveky odpočívajú všetci španielsky panovníci od Karla V., s výnimkou Filipa V., Ferdinanda VI. a Alfonsa XIII., ktorí zomrel v exile v Ríme a len nedávno boli jeho pozostatky uložené k jeho predkom.
Panovníci sú uložení vo skvostných hrobkách z mramoru. Králi (a Izabela II.) na jednej strane, ich manželky na druhej. Nad vchodom je samostatná miestnosť Pudridero Real, kde boli telá skoro dvadsať rokov vystavené prirodzenému rozkladu, aby mohli byť do hrobiek umiestnené len kostené pozostatky. Deti sú uložené v Panteónu de los Infantes. Hrobka ľavobočka Dona Juana, ktorý bol nevlastným bratom Filipa II., je honosnejšia než kráľovské hrobky.
Ostatné sídla v areáli
Casita del Príncipe (alebo Casita de Abajo; jún-september so a ne 10:00-13:00 a 16:00-18:30; 3.60€; prehliadky iba so sprievodcom každých 30 minút, pre maximálne 10 osôb) a Casita de Infante (alebo inak Casita de Arriba; Veľká noc a polovica júla až polovica septembra ut-ne 10:00-18:45; 3.45€ v stredu zdarma pre občanov EU) sú dva krásne zámky z osemnásteho storočia, s prepychovo zdobeným interiérom od najslávnejšieho španielskeho architekta éry neoklasicizmu, Juana de Villanueva.
Casita del Infante, kde sa učil na skúšky i súčasný španielsky kráľ Juan Carlos, leží len kúsok odtiaľto vo svahu do kopca, z ktorého je nádherný výhľad na Escorial. Casita del Príncipe v záhradách Jardines del Príncipes pod kláštorom je väčšia a zaujímavejšia a je v nej umiestnená zbierka obrazov od Giordana.
Zdroj: [2]Turistický průvodce Madrid a okolí, Mark Ellingham, John Fisher, Graham Kenyon & Jules Brown, Nakladatelství JOTA, s.r.o., 2005
V podzemí je uložených niekoľko tuctov hrobiek španielskych kráľov a kráľovien. Skutočne pekná práca kamenárov. Všetko to boli umelecké diela.
Asi som skutočne divný, idem za umením a všetko potom zdrbem. Mohol by som robiť kritika. Tí tiež všetko čo vidia, alebo prečítajú zdrbú, ale sami nič nenapíšu.
Po prehliadky sme sa vydali na vlakáč. Skúsiť šťastie na iných informáciách. Ja som si kúpil lístok späť a Evka s Lukášom sa vydali ešte na prehliadku Ávily. Mali ešte dosť času do odjazdu vlaku a tak sme zašli na churros. Tento krát sklamali miestne bary a kaviarne – nikde nemali churros. Asi až na 5 pokus sme sa k nim dostali. Aj to bola porcia pre prežraté blchy, a nemali horúcu čokoládu. Tak som asi vyzeral za pekného tĺka, keď som minule tvrdil, že horúcu čokoládu majú skoro všade a churros tiež nie je problém zohnať.
Som zvedavý, čo prestrelím nabudúce.
1 2 3 4 5 ... 22 Next »
My Opera
