Skip navigation.

Španielsko 2006

15.8.2006 (utorok) – Majte sa Jana, Petr

Posledné dni sú v Madride stále divnejšie a divnejšie. Začalo sa ochladzovať, čo je skutočne dobrá správa. Problém je, že pod 30 stupňov cez deň už pociťujem trošku chlad. Takže tých 25 je pomaly polovica jesene. Už sa nedivím, že Španieli chodia oblečení celý rok v nohaviciach.

Toto však prejde, ale cítim sa ako totálny hypochonder. Tu ma bolí kotník, tam zas bolí koleno, chrbát, kyčel, zuby, ruka, hlava, brucho... Niekto si asi urobil moju woodoo bábiku a pichá do mňa ihličky. Predvčerom to s tým pichaním ale trochu prehnal a včera to bolo už od neho dosť hnusné. Neviem ako tej bábike urobil črevá, ale z mojimi sa pohral dokonale. Radšej nechcem ani pomyslieť, čo by sa stalo, keby som si nekontrolovane, niekde na ulici prdol.

Ráno som chcel dať ďalšiu várku papierov vytlačiť a odniesť ich do školy. Prišlo mi trošku divné, že sú ulice prázdne, ale neodradilo ma to. Že nebola ani premávka, bolo skutožne netypické, ale ani to mi nevadilo. Ale to že bolo už všetko zatvorená ma naštvalo, pretože bola zatvorená i škola. Až keď som sa vrátil, tak mi bolo oznámené, že je dnes sviatok. Ach jo, som to ale trdlo.

14.8.2006 (pondelok) – El Tigre už nebude

Ráno začalo zase veľmi, veľmi, veľmi skoro. Jana s Petrem mali prísť okolo pol šiestej a moje vnútorné hodinky sa tak nastavili a prvý budíček bol za 5 pol šiestej. Potom som už spal len tak na polovičný úväzok. Zareagoval som na každé zasvietenie sa na chodbe (vonku z bytu). Príde mi to dosť strelené. Nechápem, prečo som si v kľude nespal ďalej.

Nakoniec prišli okolo ôsmej. Niekde zapadli na kávičku, alebo niečo a čakali na rozumnejšiu hodinu. Dali si sprchu, boli taký láskavý a dali mi rýchlu prednášku o Maroku. Škoda, že nebolo viac času, ale neboli najsviežejší, tak som ich nijak netrápil. Neskôr niekam zmizli a vrátili sa až večer.

Pôvodne sme chceli ísť do El Tigra, ale ten nás nepríjemne prekvapil. Do konca augusta majú zatvorené. To sa nerobí. Skutočne som sa tam tešil. Zapadli sme teda do inej sidrerie na pivko a na tapas, ale nebol to El Tigre.

Jana s Petrom si urobili nejaké čínske cestoviny s bambusovými výhonkami na kari. Nedojedli to a tak som sa im pokúsil pomôcť, ale ta omáčka bola prekariovaná i na mňa. Až neskôr sme zistili, že z toho čo dali do jednej porcie, sa malo urobiť tak 20 porcií. Tento kari koncentrát bola pekne silná káva.

13.8.2006 (nedeľa) – Bobrík za kultúru je doma

Pokračujem v zbieraní bobríkov za kultúru. Dokončili sme prehliadku archeologického múzea a to, čo nazývajú kópiou Altamiry (strop 4 na 3 metre počarbaná sprejovými fixami). Kvôli tomu ma dostali z postele tesne po ôsmej. Neviem, neviem, či s nimi chcem ešte niekedy ísť do múzea.

Keďže bolo ešte dosť času, tak sme chceli dať i Armádne múzeum, ale to sa nás zľaklo a radšej mali zatvorené. Vymenili sme ho teda za Antropologické múzeum. Nič extra zvláštne, ale vcelku pekná expozícia.

12.8.2006 (sobota) – Vietor

Máme jasno a veterno. Celý deň nám dvere a okná lietajú všetkými smermi. Aspoň sa nám trošku ochladilo. Možno by dokonca mohlo i začať pršať. Hmmm, to je na Madrid veľa, tak aspoň kropiť.

Kvôli vetru dokonca zrušili i vysielanie v letnom kine, tak sme mali večer len príjemnú prechádzku.

11.8.2006 (piatok) – Nie vždy je pekný deň...

... i keď je krásne.

Ráno som vyšiel z banky bledý ako stena. Len tak pre istotu som zaskočil skontrolovať účet, či mi náhodou nejaký dobrodinec neposlal omylom milión a dostal som pekne ľadovú sprchu. Mal som na účte debet 658,49€. Najprv som si myslel, že to nie je môj účet, ale moje meno cez pol obrazovky i s adresou ma presvedčilo o opaku.

V utorok som zaplatiť v kancelárii nájom za august a oni si i tak stiahli nájom z účtu. Chcel som mať dnes kľudný deň, ale nebol mi súdený. I keď som si uvedomoval, že mi musia peniaze vrátiť a že to snáď pôjde rýchlo, tak som nezabránil tomu, aby som do mesta skoro bežal.

V cieli som bol v rekordnom čase, rekordne spotený a o dve kila potu ľahší.

Čo sa stalo je veľmi jednoduché. O nájom si firma v banke povedala v pondelok, ja som v utorok vybral zvyšok čo tam bol a doniesol to im do kancelárie, pretože chýbalo asi 30 euro a už som si myslel, že ich nestiahli. No a banka pondelňajšiu žiadosť zúradovala až v stredu a bum ho, som v mínuse ako delo.

Tak mi napísala na papierik čo mám robiť a poď ho do banky. Prvá bola asi 100 metrov od kancelárie a tak som to skúsil tam. Prvé vysvetľovanie bolo zdĺhavé, ale pochopili. Skúsili a poslali ma na pobočku kde som si založil účet. No pekne. Ďalšiu skoro hodinu som sa plazil v páľave k banke.

Cesta viedla okolo školy, tak som si povedal, že len tak z princípu prejdem cez dvor. Dobre som urobil. Našiel som tam posledného profáka od ktorého sme nemali známky, tak som tie známky z neho pekne dostal. Teraz už len dostať zvyšné podpisy.

Inak sme obstáli celkom dobre. Z celého ročníku zatiaľ zložilo skúšku asi len tucet ľudí a byli sme vysoko v prvej tretine.

Doplížil som sa do banky asi 5 minút pred záverečnou. Vychrlil som zo seba všetko asi za pol minútky, on 2x klikol, ja som podpísal a mal som 660€ späť na účte.

Zaujímavé. Síce som si kvôli tomu skoro zodrel ťapky, aby som to stihol, ale zaujímavé. A doteraz nechápem, ako je to možné. Jednoducho platbu anuloval a bolo.

Je piatok a tak sme večer išli opäť do kina. Bál som sa zase nejakej čiernobielej romantickej akčnej a neviem akej filmovej tvorby, ale dopadlo to oveľa lepšie. I keď filmy s vojnovou tématikou nemusím, tak „The dozen twelve“ od Aldricha nebola zlá skúsenosť.

10.8.2006 (štvrtok) – Formularos priblblos

Vyplniť jeden formulár pred a jeden po, pre jednu a pre druhú školu je asi celkom pochopiteľné. Vyplňovať tri formuláre, kde sa všade píše to isté, len na jednom sú navyše známky, na druhom je navyše dátum narodenia a na treťom nie je nič nové, len majú iné formátovanie je vcelku nahouby. Nerobil som nič iné, len prepisoval informácie z jednej kolónky do druhej, podľa inej šablóny. Pekná zábavka.

9.8.2006 (streda) – Kultúrny boom

Je streda a tak majú niektoré pamätihodnosti vstup zdarma pre občanov EU. Ide sa na to. Keď je to zdarma, tak sa nechám vzdelávať i tam, kde by som za normálnych okolností nevkročil. Aspoň tým zabijem čas, ktorý by som venoval paródii na prácu, alebo učenie – podľa toho, z čoho by som si chcel vystreliť dnes.

Najprv sme začali s obhliadkou paláca. Námestie pekné, vstupná hala ujde, vybavenie obstojné, ale nič extra. Kaplnka bola skutočne pompézna. Kráľovské stoličky a pekne pohodlné lavice pre ďalších prítomných.

Palacio Real

Kráľovský palác bol oficiálnym sídlom španielskeho kráľa, ktorý sa nachádza v hlavnom meste Španielska v Madride. Kráľ Juan Carlos a jeho rodina v ňom dnes nebývajú. Namiesto toho si vybrali menší palíc Palacio de la Zarzuela v blízkosti Madridu. Napriek tomu sa Palacio Real stále používa pri rôznych štátnych príležitostiach.

Palác sa nachádza na ulici Calle de Bailén v západnej časti centra Madridu, východne od rieky Manzanares.

Strana paláca pochádza z pevnosti z 10st., nazývanej mayrit, ako základňa Mohammeda I, emira z Cordóby a zdedený po roku 1036 nezávislým maurským kráľom z Toleda. Po tom, ako sa Madrid dostal do rúk Alfonsa VI z Castile v roku 1085, bola budova len zriedka používaná kráľom. V roku 1329, kráľ Ferdinand V z Castile zvolal madridský dvor po prvý krát. Philip II presťahoval svoj dvor do Madridu v roku 1561.

Starý zámok bol postavený v 16st. Vyhorel 24 decembra 1734; kráľ Philip V si objednal nový palác na rovnakom mieste. Stavba trvala od roku 1738 do roku 1755 podľa návrhu Juana Bautistu Sachetti v spolupráci Ventura Rodrígueza, Francesca Sabatinihi a Scirmentom. Usadil sa v ňom Carlos III v roku 1764.



Palác je najväčší v západnej Európe, zaoberajpc 135tis metrov štvorcových. Je bohato ozdobený umením od Velázqueza, Tiepola, Mengsa, Gaspariniho, Juana de Flandesa, Caravaggia, a Goyi. Niekoľko kráľovských kolekcií veľkej historickej hodnoty majú svoj domov v paláci vrátane zbraní datovaných až do 13teho storočia a najväčšia svetová zbierka Stradivariusových nástrojov (na svete jediné kompletné kvinteto od Stradivaria), tak ako kolekcia gobelínu,, porcelánu, nábytku a ďalších významných predmetov.

Pod palácom, na západ, je záhrada nazývaná Campo del Moro; na východ je Plaza de Oriente a Teatro Real (opera). Na juhu je veľké námestie, Plaza de la Armería, obkolesená úzkymi krídlami paláca. Na juh od námestia je Catedral de la Almudena. Na severe sa nachádzajú Jardines de Sabatini (Sabatíniho záhrady), pomenované po jednom z architektov paláca.

Zdroj: Wikipedia - Palacio Real; Narodne pamiatky Španielska



Prehliadka bola rýchla a bezbolestná. Ďalší v poradí bol kláštor, ktorý je hneď pri paláci, vedľa Národnej Opery. Zaujímavé je, že je stále funkčný a preto sa v určité hodiny nekonajú prehliadky, pretože sa mnísi modlia (3 hodiny ráno a 3 hodiny poobede). Inak len pár pekných malieb, najmä ľudí, ktorý dotovali kláštor, alebo významný cirkevný predstavený a nejaké výjavy.

Kláštor: Real Monasterio de la Encarnación

Kráľovský kláštor vtelenia je kláštor augustínskych mníšok v Madride.

Založený paní Margaritou de Austria, manželkou Felipe III. Jeho architekt bol Juan Gómez de Mora, ktorý budovu postavil medzi rokmi 1611 a 1616. Priečelie odpovedá prísne herrerskému (podľa Juana de Herrera) štýlu, a ako imitácia ďalších madridských chrámov.

Najzaujímavejším je salón s relikviami, kde je v sklenenej guli uložená krv Sv. Pantaleona. Pravdepodobne sa skvapalňuje raz za rok na 24 hodín a to 27 júla na jeho svätý deň. Podľa legendy, ak sa neskvapalní, príde nešťastie.

V miestnosti sa nachádzajú ešte kosti, strieborné, medené a zlaté relikvie ďalších mučeníkov a svätých

Zdroj: Kláštor; Wikipedia - Monasterio de la Ecarnación



Tretí bod programu bola egyptská hrobka. Bohužiaľ bola zatvorená a neboli už sily na čakanie na podvečerné otvorenie. Takže smer sever a makáme.

Hanbím sa. Dá sa povedať, že som zablúdil. Samozrejme som to vzal „skratkou“. Už sme boli na správnej ulici, ale jediné čo si pamätám je, že som si hovoril, že to meno ulice mi je známe. To ale nebolo dostatočné a išiel som pekne ďalej uličkami-neuličkami. Až keď už sme išli skutočne dlho, tak som to vzdal a vybrali sme mapu.

8.8.2006 (utorok) – Tak kde si Raquel

SMS sem, SMS tam, email sem, email tam – snažím sa zohnať Raquel zo zahraničných vzťahov, aby poslala naše formuláre. Už mám jej číslo na mobil a už som ju pekne zaspamoval. Bohužiaľ nemám kredit, aby som jej zavolal, ale i na to asi príde čas. Dúfam, že som ju aspoň tými SMSkami podráždil. Reakcia zatiaľ nulová.

Už som schopný povedať kdekomu čokoľvek, len nesmie chcieť, aby to veľmi dávalo zmysel. Len paní vo firme, čo nám prenajíma byt ma úplne dostane svojím multitaskingom a nie som schopný hovoriť ani slovensky (alebo tou hatlanilkou, čo normálne rozprávam). Zvláda telefonovať so zákazníkom a opisovať mu nejaký byt, vypisovať mi zmenku, a ešte mi signalizovať, aké papiere odomňa potrebuje a to naraz. A nie naraz, akože po kúskoch a každú chvíľu iná úloha, ale naraz – naraz. Fascinujúce.

7.8.2006 (pondelok) – Keď sa „darí“, tak sa „darí“!

Po včerajšom nočnom masakri v kartách som mal ešte dosť síl na prácu. Na spacák som sebou hodil až po 4 ráno, čo sa dosť intenzívne prejavilo na vstávaní o 9 ráno.

Išiel som sa pozrieť znova do školy, kvôli papierovaní. Minule tam bol iba vrátnik. Dnes tam bol vrátnik a jedna sekretárka. Vysvetlil som jej problém a smutne mi vysvetlila, že nikto tu nie je a do konca mesiaca ani nebude. Hmmm, „príjemná“ novinka.

Po návrate na izbu som dostal ďalšiu dobrú správu. Už po 5 krát sa nepodarilo zaplatiť za zmenu letenky. Už mi z toho celkom slušne hrabe, a už to chcem mať z krku.

No a aby bola trojica úplná, tak prišlo vyúčtovanie za plyn, čím sa strhli peniaze z účtu a nezaplatil sa nájom. Tak sa ide zajtra do mesta zaplatiť na ruku a vysvetľovať, čo sa stalo.
Po dosť nevysvetliteľných problémoch okolo letenky, sa mi dnes podarilo zmeniť rezerváciu. Ale nesmel som u toho byť, nesmelo sa spomenúť moje meno a nesmelo to byť z mojej karty.

Trošku som si zaesemeskoval a nakoniec sa mi podarilo okolo polnoci získať telefónne číslo na zahraničné vzťahy. Som zvedavý, či sa mi ich podarí dostať i do kancelárie.

6.8.2006 (nedeľa) – Múzea

Cŕŕŕn, cŕŕŕn, je 9. Zuby, čaj, ťapky (zlepené a držia) a poď ho von. Dnes je v pláne Múzeum Thyssen-Bornemisza, ale podľa rozvrhu Evičky medičky, takže sme boli okolo pol jedenástej už v múzeu. Keby to bolo na mne, tak o tom čase budeme ešte len vstávať.

Múzeum Thyssen-Bornemisza

Múzeum Thyssen-Bornemisza je jedno z troch umeleckých galérií tvoriace takzvaný „Zlatý trojuholník umenia“. Ďalšie dve sú Prado a Reina Sofia. Thyssen-Bornemisza doplňuje vo svojej zbierke historické medzery: Pardu dopĺňa diela z Talianských, Anglických, Holandských a Nemeckých škôl a Reine Sofii diela impresionistov, expresionistov a Európskych a Amerických malieb z 20. storočia.

História zbierky

Kolekcia začal vznikať v roku 1920, ako súkromná zbierka Baróna Hansa Heinricha Thyssen-Bornemisza. Zbierku poskladal zozbieraním diel zo zbierok svojich príbuzných a získaním mnohých diel nových diel, čom vznikla jedna z najlepších súkromných umeleckých zbierok. V roku 1985 sa oženil s Carmen Cervera (bývalou Miss Španielska 1961) a ukázal jej svoju zbierku. Carmenin vplyv bol rozhodujúci v presvedčení baróna, aby zbierku predviedol Španielsku. V roku 1992, po dosiahnutí dohody medzi barónom a vládou, bolo múzeum otvorené. O rok neskôr bolo múzeum otvorené úplne.

Kolekcia

Múzeum obsahuje skoro 1000 malieb, z čoho 220 prací bolo pridaných Carmen Thyssen-Bornemisza v roku 2004, ktoré vás prevedú históriu od Európskeho maliarstva 13. storočia až do 20. storočia. Diele sú zobrazené chronologicky a podľa štýlov. Usporiadanie umožňuje návštevníkom preniknúť do vývoja najdôležitejších umeleckých krokov západného maliarstva od Talianskej primitívnej školy až po neskorý surrealizmus a vývojom popartu v 60tych rokoch.

Zdroj: Wikipedia - Museo Thyssen-Bornemisza Oficiálne stránky múzea



Mne osobne sa najviac páčili diela Amerických autorov z konca 19. a začiatku 20. storočia. Boli to väčšinou pekné krajinky, ktoré tak z 2 metrov vyzerali úplne božsky. Skutočne to vedeli so štetcom s svetlom, pretože to bol pôžitok i pre moje oči.

Bohužiaľ mi dojem pokazili impresionisti, surrealisti a ešte nejaká ďalšia umelecká vetva, ktorá buď matlala škvrny na plátno a dávalo to nejaký skorotvar, ale maľovali ako škôlkari hrubým štetcom, hrubé rysy, rozmazané farby atď. Tie škvrny ešte sem tam ušli, ale len asi 2-3 diela sa mi páčili. Zato hrubý štetec sa mi nepáčil ani jeden.

Po 3 hodinách sme boli akurát rozcvičený a tak sme si dali ešte archeologické múzeum, ktoré je schované ako zadná časť národnej knižnice. Zvonku to vyzerali tak na hodinku, dve prechádzky. Z vnútra sa to však ukázalo nezvládnuteľné za deň i viac.

Národné archeologické múzeum

Situované je v ulici Serrano ako časť budovy Národnej knižnice a vedľa Plaza Colón v Madride.

História

Múzeum bolo založené v roku 1867 Kráľovský dekrétom Isabely II. Jeho vytvorenie bolo motivované potrebou múzea, kde, tak ako v ostatných krajinách Európy, by sa mohli uchovávať, triediť a vystavovať archeologické, etnografické predmety, taktiež ozdobné prvky, numizmatické predmety, ktoré zozbierali španielsky monarchovia v Kráľovskej knižnici, Kráľovskom kabinete histórie a v ďalších inštitúciách.



Neskôr, sa toto dedičstvo rozrástlo o ďalšie nakúpené, darované predmety vrátané rôznych vykopávok z oblasti celého Španielska.

Budova

Prvé sídlo múzea bolo len provizórne: starý zámoček Casino se la Reina na ulici Embajadores, ktoré patrilo Isabel de Braganza, manželke Fernanda VII.

V roku 1895, boli fondy definitívne presunuté do Palacio de Biblioteca y Museos, zaberajúc priestory smerom do ulice Serrano a časť postranných poschodí (zvyšok budovy pripadol Národnej knižnici). Budova zaberá miesto na starom pozemku známom ako Sady SanFelipe Neri. S plánmi na stavbu sa začalo okolo roku 1866 podľa Francisca Jareňa de Alarcón, ale opravy neboli dokončené do roku 1892. Budova bola postavená v neoklasickom štýle na štvoruhoľníkovom základe so štyrmi vnútornými patiami. Stĺpy okolo brány do ulice Serrano sú ofasádované v dórskom slohu a na hornom poschodí v jónickom. V záhradách okolo sa nachádza imitácia jaskyne Altamiry.



Zdroj: Wikipedia - Museo Arqueológico Nacional de España Oficiálne stránky múzea