Sunday, 6. August 2006, 14:36:32
Posledné dve noci sme dostali pekný darček. Ochladilo sa nám. Teplota klesla v noci až na 14°C a tak som sa dokonca i prikryl. To bolo niečo. Nepotiť sa celú noc a vstávať ako premočená myš, ale zababušiť sa do plachty, aby nefúkalo na chrbát.
Ráno som si privstal len kvôli snahe dostať sa včas do banky. Včera som sa bol špeciálne pozrieť, či majú otvorené i v sobotu. Veľkým písmom mali napísané, že áno. Dnes som si teda prečítal i to, čo bolo napísané malým písmom. Od 1. Apríla do 30. Septembra sa v sobotu nepracuje. Mal som sa chuť nakopať.
Dajte si dole klobúky, sklopte zrak a vzdajme spolu minútu ticha na pamiatku ťapiek, ktoré som včera, pri ceste do kina, roztrhal. Ešteže mi tu ostalo nejaké nádobičko a dnes som sa ich snažil dať dokopy. Vydržali už niekoľko rokov v pohode, tak sa mi ich snáď podarí presvedčiť, aby vydržali ešte 3 týždne.
Jedny topánky „vzali roha“ vo Valencii, z druhých mi vyčuhujú malíčky, a teraz ešte i ťapky. Asi prídem domov pekne bosí.
Večer som otestoval svoju opravu. Opäť sme išli do kina zdarma. Tento krát to už bolo horšie. I keď bol námet pekný, lepšie by som zniesol verziu, ktorá nemala cez dve hodiny, ale ktorá by bola tak polovičná. Ako mi bolo poučene vysvetlené, tak šlo o stupňovanie napätia. Bohužiaľ u mňa to len stupňovalo nudu a nevedel som sa dočkať konca.
Istým spôsobom za to môže i moja makovica. Ak nevybuchne niekoľko áut, nerozstrieľa sa niekoľko domov a nesnažia sa zmasakrovať v pretekoch najrýchlejších aut na zemi, tak začínam usínať. Tak dráma ako „What ever happend to Baby Jane“ (Čokoľvek sa stalo Baby Jane) zo ‘62 od Aldricha mi pekne potrápilo viečka.
Sunday, 6. August 2006, 14:18:06
Poobede som si dal menšiu prechádzku. Najskôr som skúsil agentúru, od ktorej máme prenajatý byt. Rozhodli sme sa odísť o týždeň skôr, tak to chcem s nimi dohodnúť. Potom som sa zašiel pozrieť do školy. Už je to 6 týždňov a stále nemáme naše papiere okolo štúdia.
Dnešná úspešnosť – 0%.
V kancli nikto nebol a v škole len vrátnik. Takže ma čaká toto dvojhodinové kolečko zase v pondelok. Som zvedavý, aká bude moje úspešnosť tak za týždeň.
Dnes opäť vysielalo letné kino zdarma. I keď to nie sú trháky posledných rokov, tak som tam zase zašiel (predsa len, je to zdarma). Najprv dávali nejaký Španielsky krátkometrážny film. Prišli sme v polovici, ale i po tom ma trošku zamrazilo, pretože to bol dosť hnusný (možno až reálny) film o jednej zakomplexovanej slečne. Bola nespokojná zo svojimi chodidlami natoľko, že si ich na konci pílkou...
Vyvrcholením večera bol čiernobiely film z ’55 od Aldricha – Bozk smrti. Nebolo to tak zábavné ako minulotýždňové sci-fi, ale i tak som sa trošku zabavil.
Sunday, 6. August 2006, 14:16:48
Keď som včera dokončil preklady, tak som sa vrhol na iný problém. Nedarí sa mi skoncentrovať sa na dlhšie ako na pol hodiny a tak i ta práca vyzerá, ale aspoň som začal bušiť niečo do počítača.
Netrvalo dlho a zívaním som si skoro natrhol sánku. Prešiel som k jednoduchšej práci a to výber fotiek zo Španielska. Jednoduchšie to určite nie je. Najradšej by som vybral všetky a nezáleží mi na tom, že niektoré fotky sú 10x pod iným uhlom a zlým osvetlením. To je jedno. Pre mňa sú všetky super.
Sunday, 6. August 2006, 14:16:00
Tak to bol záhul. Po dvoch dňoch prekladoch a písania (niežeby som písal nonstop) som konečne dobehol prítomnosť. Je celkom zaujímavé, ako jednoduché je si niečo prečítať v angličtine a ako náročné je to potom preložiť. Jedno je chápať význam toho, čo je napísané v cudzom jazyku, ale úplne iná pesnička je preložiť to tak, aby to malo ten istý význam.
Bohužiaľ sa mi veľakrát stalo, že som len sedel a zíral na nejakú vetičku a premýšľal, ako to napísať tak, aby som len k tej vete nenapísal pol stránky. Sú veci, ktoré sa v angličtine povedia tak jednoducho a výstižne a v slovenčine na to musím použiť slovnú zásobu menšieho slovníka. A samozrejme i naopak.
Niekoľkokrát som si vylámal zuby natoľko, že som sa sem tam na nejakú vetičku vykašľal pretože som už nevedel ako na ňu.
Wednesday, 2. August 2006, 17:40:00
Ufff... nabudúce, keď budem meškať čo i len deň s denníkom, tak si dám pekných pár pohlavkov. Celý deň som dopisoval veci za posledné dva týždne a prekladal veci okolo. Toľko vody som ešte nad pár slovami nevypotil.
Wednesday, 2. August 2006, 17:39:00
Ach jo, tak už prešli ďalšie dva týždne a Bambuľka je na ceste domov. Nabalil som jej batoh svojimi vecami. Doviedol som ju na letisku, poslal cez bránu a jedinou spomienkou na moju malú sestričku bola už len ukrutná únava.
Na letenke bol odlet v istý čas a na tabuliach iný – takže, smer informácie a pronto. Ešte len chytila letenku a už si zo mňa robila srandu. Len som vyvalil očičká, ale to že si zo mňa strieľala som dal. Pozrela na letenku, na mňa a potom sa zatvárila strašne smutne, a pokývala smutne, že to už nejde. Fakt som zíral.
Teraz si budem kydať trošku maslo na hlavu, ale pritom ako sme čakali v rade na odbavenie, tak sa ukázala dosť typická slovenská (a nemenej i česká) povaha. Stála sa jedna zatočená rada a potom sa delila. Došla nejaká skupinka a k tomu ešte nejaká Slovenka (toto sa mi vôbec nepáči, ale bolo to tak) a už sa postavila pred ostatných a kričala na všetkých, že sa môže postaviť kam chce. K nej sa pridalo ďalších pár ľudí (hádajte akej národnosti) a zrazu sa už nestala jedná dlhá rada ale mnoho krátkych, len aby boli čo najviac vpredu. Netvrdím, že ma to nenapadlo, ale neurobil som to. A jediný, kto si sťažoval a divil sa, boli Španieli.
Ďalšie kapky mi ale dali Španieli. Potreboval som zistiť, kde má stánok SmartWings, tak som sa spýtal na informáciách. Automatická odpoveď prišla hneď – terminál 1. Keďže som tam už 2x hľadal ich stánok a nenašiel som ho, tak som otázku zopakoval. Trošku zneistela a spýtala sa, či chcem na odbavenie. Keď som ju ešte dvakrát uistil, že isto, isto, isto chcem ten stánok a osobný kontakt s niekým v kancelárii, tak mi našla adresu v počítači. No ešteže som sa spýtal len 10 krát a len na 2 pokus.
Wednesday, 2. August 2006, 17:30:00
Deň bol dnes naplánovaný jednoducho. Niečo málo vyprať, aby odišla Bambuľka v pohode domov a nedostal som krik, že prišla špinavá. Alebo ešte horšie so špinavým prádlom.
Potom sme sa vybrali na výlet do Retira v snahe pozrieť sa na zhulených bubeníkov a vypočuť si ich bubnovanie, pretože je to fakt niečo. Mali sme smolu. Sú síce zhulený, ale nie sú blbý a na obed zaliezajú do tieňa a vracajú sa až večer, takže sme sa hlúpo minuli.
Dali sme si teda aspoň peknú prechádzku do mesta a späť.
Wednesday, 2. August 2006, 17:29:00
Po nočnej šichte som sa ráno (o dvanástej) budil s poriadnou námahou. Bambuľka sa už na mňa usmievala spoza knižky čerstvá ako rybička. Nebol som nadšený z toho, že na mňa hneď od rána culí tie svoje líčka. Dal som si teda na tvár trošku vody a snažil som sa tváriť, že to zabralo a že som svieži.
Nasúkal som sa do topánok a vyšli sme si na ďalšiu prechádzku. Najprv bolo v pláne Námorné Múzeum, ale vzhľadom na to, že som išiel spať pred 4 a vstával po 12, tak sme už toto múzeum nestíhali.
Rozhodli sme sa teda pre alternatívu, ktorou bolo múzeum Sofia Reina, kde bola ďalšia časť výstavy Picassa. Už som si svoje k jeho dielam povedal a toto ma len utvrdilo. I skice budúcich malieb vyzerali horšie, ako čarbanice štvorročného decka. Rozdiel je v tom, že uňho sú to milé čarbanice a u Picassa „veľdiela“ za milióny. A ešte tomu hovoria umenie.
V každom prípade, nech si hovorím čo chcem, tak musím len a len odporučiť, aby si každý na túto, alebo inú výstavu zašiel sám a urobil si názor sám. Veľmi dobre viem, že mám často odlišný vkus (niekedy len z princípu), takže nie je dobre sa vykašľať na prípadnú možnosť a nejsť tam len kvôli predsudkom. Práve naopak. Ak je nejaký predsudok, tak by sa malo just ísť a buď sa v tom utvrdiť, alebo si ho vyvrátiť, ale hlavne, urobiť si na to svoj vlastný názor.
Náladu sme si spravili vo Filmotéke, kde dávali film Petra Pana z roku 2003 v origináli. Takže aspoň na to sa dalo pozerať.
Wednesday, 2. August 2006, 17:28:00
Drkú, hrkú, auch, šťuch, buch a už sme späť v Madride. Ani príjazd ráno o šiestej ma neprebral. Preto som v metre zaparkoval u tyče na batohu a nechal som Bambuľku, nech ma stráži. Alebo nech aspoň stráži batoh.
Keď sa jej podarilo ma nestratiť až na správnu zastávku metra, tak som sa začal gúľať k posteli. Dostal som sa až k posteli a zaspal som, ako sa na bábätko patrí. Keď som sa zobudil, tak som musel uznať, že na letisko sa už po Evičku medičku a Lukáša nedostanem a tak som im aspoň upratal.
Keď konečne dorazili, tak vyzerali, ako by ich prešiel tankový prápor a potom si ich ešte podala parta rozzúrených valcov. Dali sa trošku do stavu, ktorý by sa za istých okolností dal nazvať normálnych. Nemali už však veľmi chuť ísť s nami von a tak po calimochu z veľmi lacného vína a veľmi sladkej koly zapadli do postelí.
Ja som hodlal ušetriť a tak som Bambuľku zobral na premietanie zdarma. Sem-tam dávajú i nejaký dobrý film (pre mňa nie, ale napríklad vysielali i Killa Billa – bŕŕŕ). Už dlho som sa v kine tak nepobavil. Vysielali sci-fi Mucha z 58 roku od Kurta Neumanna. Ha, ha, ha to bola prča.
Ak si niekto spomenie na horor Mucha s Jeffom Goldblumom niekedy z 80. rokov. Tak to je to iste, len on nezabíja a je to taká, ehm, romantická verzia akčného filmu.
Wednesday, 2. August 2006, 16:18:13
Ráno bolo nádherné. Po 11 hodinách spánku mi nevadilo ani to, že som sa zobudil ako kurča po hodine v trúbe. Nočný útok letectva sme prežili a tak na nás hmyztvo poslalo pechotu. Chvíľu sme odolávali, ale nakoniec nás pechota premohla a my sme sa vzdali a uprchli.
Dostali sme sa až k jednej kaviarničke, kde sme sa rozhodli pre rannú kávu, ktorú sme vymenili za horúcu čokoládu a k tomu sme si dali i churos. I keď dali dosť, tak som mal pocit, že mi v žalúdku zúri tajfún. Toľko oleja som nemal za posledný rok. Keď som to konečne uhral až na prázdny tanier, tak som mal pocit, že sa už nepečiem na vlastnej šťave, ale pekne na oleji.
Zvládli sme to až na pláž a dali si pár minút aktívneho nič nerobenia. Keď už bolo príliš teplo tak sme naložili na chrbty naše batohy a išli sme na druhý výlet mestom. Mapu som si konečne preštudoval a zistil som, že Cádiz je vlastne ostrov. Teda, je to polostrov, ale spojený mostom a potom ešte železnicou a autostrádou. Celý ten pás zeme má na šírku akurát toľko, aby sa tam vošli a auto, ktoré vyletí z cesty skončili no pláži a nie priamo v oceáne. Whups, to bola blbosť. Prísť niekam a ani nevedieť, že som na „ostrove“, to chce veľký nedostatok buniek.
Dostávajú ma však španielske mapy. Mierky sa tu ani náhodou nenosia. Zistiť vzdialenosti medzi dvoma bodmi si je treba ísť odkrokovať, inak sa vzdialenosť nedozviete. Tiež otáčanie kompasu je dosť náročné. Raz je sever napravo, raz naľavo, sem tam sa dostane i nahor. Je to celkom zaujímavé, len si treba stále dávať pozor, kde je sever.
Keďže sa mi podarilo rozkódovať mapu, tak sme sa vybrali na prehliadku rozhliadkovej veže. Dostali sme i 360 stupňovú inštruktáž o meste. Hore na veži je zrkadlo a pár šošoviek. Tento zázrak sa točí dookola a pomáhal tak sledovať lode, ktoré prichádzajú. Teraz to je atrakcia pre turistov, kde ukazujú celé staré mesto. Taká pekná hračička.
Torre Tavira
Vítajte vo veži Tavira. V jednej z najfascinujúcejších veží v Cádize, ktorá sa stala jednou z ústredných pamiatok a atrakcií Cádizu a Španielska: „Camera Obscura“ (Tmavá komora).
Cádiz je známy po celom svete svojimi strážnymi vežami, ktoré strážili obchod blahobyt mesta v 18. storočí. Vež Tavira, postavená v brakovom štýle, bola súčasťou paláca Marquisa z Recañe, ktorého meno prvého strážcu strážcom na veži, Antonia Taviru, dalo meno veži. V roku 1778 sa Vež Tavira stala oficiálnou strážnou vežou mesta, ktorej existencia bola najdôležitejšou v okolí.
Veža Tavira ponúka dve hlavné atrakcie: Tmavú komoru a dve výstavné siene. Prístup do Tmavej Komory je obmedzený na 15 osôb sprevádzaných sprievodcom, ktorý ukáže celé mesto prítomným turistom. Každá prehliadka trvá okolo 15 minút.
Zdroj: Sprievodný leták vežou.
Cesta pri pobreží, kávička, kúpeľ, sprcha a už sme sedeli na zemi pred zastávkou a čakali sme na autobus. Prišiel prvý a vykašľal sa na nás. Prišiel druhý a ten už sa zľutoval a naložil nás. Najprv som sa tešil, že ideme novučičkým autobusom. Po prvých pár kilometroch som to už ľutoval. Tie sedadlá boli jedny z najnepohodlnejších, aké poznám.
« Prev 1 2 3 4 5 6 7 ... 22 Next »
Showing posts 21 -
30 of 213.
WIDGETIZE