Skip navigation.

Španielsko 2006

26.7.2006 (streda) – Cádiz

Wednesday, 2. August 2006, 16:17:00

Drkotali, hrkotali, strkali, poskakovali, motali sa a po necelých ôsmych hodinách sme dorazili na juh. Šofér bol taký „sympatický“ chlapík, ktorý keď prehovoril, tak osprchoval prednú polovicu autobusu a bolo mu rozumieť asi ako pokazenému rapkáčiku. Kýval som hlavou podľa väčšiny a dúfal som, že väčšina ide do Cádizu.

Autobus bol na španielske pomery podpriemerný a hrozný, ale ešte vždy pohodlný diaľkový autobus u nás. Nakoniec sme sa postupne rozptýlili po celom autobuse a každý si našiel svoje dve sedadla, na ktorých sa snažiť nájsť tu najmenej strelenú polohu, aby dokázal „prespať“ cestu.

Vyskákali sme z autobusu svieži ako mesiac používané ponožky v zime. Dokázali sme sa dogúľať k prvej kaviarničke a začali sme sa zlepovať dokopy. Skoro sme sa dali do pôvodného stavu.

Cádiz

Prístavné mesto na juhozápade Španielska je časťou Andalúzie a hlavným mestom provincie Cádiz. Mesto sa nachádza na polostrove, ktorý vyčnieva do Cádizkého zálivu. Ďalej na ostrove Leon, ktorý je oddelený od pevniny úzkym kanálom s množstvom zákrut, ktorý je súčasťou Cádizkého zálivu (vysoké, úzke steny zálivu obkolesujúce mesto, vytvárajú nádhernú scenériu).

Cádiz je typickým Andalúzskym mestom. Stará mesto (Casco Antiguo) je tvarované množstvom malých námestíčiek (barrios), „El Populo“, „La Viña“ alebo „Santa Maria“. Tieto malé priestranstvá sú silným protikladom oproti novému mestu. Nové mesto je formované množstvom nových, moderných budov, parkov a priestranstiev, na ktorých sa nachádzajú gigantické stromy, ktoré sem priviezol ešte Kolumbus.

História

Mesto bolo založené pod mestom Gadir (fenicky „ohradené mesto“) Feničanmi, ktorý ho používali ako svoje obchodné mesto s Tartessos (alebo Tartessus)*. Je považované za najstaršie antické mesto v západnej Európe. Jeho vznik sa datuje až do času 1100 p.n.l., ale doteraz neboli nájdené žiadne archeologické nálezy staršie ako z 9st. p.n.l.

Neskôr sa s mestom stretávame v čase rozkvetu Grécka, ktoré pomenovalo mesto Gadiram alebo Gadeira. Podľa gréckej legendy, Gadir bol založený Herkulom potom, ako zabil Geryóna (poznámka: netvor s dvojhlavým psom Orthusom – 10 úloha).

Skutočne nádherným miestom v meste je chrám, ktorý tu postavili Feníčania bohovi Melqartovi. Niektorý historici si dokonca myslia, že stĺpy chrámu majú priamy vzťah s jednou z legiend o Herkulovi (Melqart bol spojovaný s Gréckym Herkulom).

V 5st. p.n.l. spadlo pod nadvládu Kartága. Cádiz s stal základňou pre Hannibalove dobývanie južnej Ibérie. Neskôr, 206 p.n.l., sa mesto stalo súčasťou Rímskej ríše. Mesto bolo premenované na Gades. Pod Rímskou vládou sa stalo mesto významnou námornou základňou. Počas vlády Augusta, bolo mesto domovom viac ako 500 equestrianov (poznámka: neviem, ako sa to píše po Slovensky, tak som to slovo poslovenčil) (slovo pochádza z latinčiny a je to jedna z dvoch najvyšších spoločenských vrstiev s Rímskej republike a neskôr i ríši). Tomuto počtu mohol konkurovať len Rím a Padua. Obyvatelia Cádizu sa tiež spoločensky zrovnávali s tými Rimanmi, čo žili v Ríme. Bohužiaľ so vznikom Rímskej ríše začalo mesto upadať.

V 5st. p.n.l. zvrhli vládu Rimanov v Španielsku Vizigóti a mesto bolo zničené. Pod vládou Maurov (711 až 1262) sa mesto nazývalo Qadis, z ktorého je odvodený súčasný názov Cádiz. Maurovia boli vyhnaný až Alfonsom X z Castile v roku 1262.

V čase objavovania, zažilo mesto svoje obrodenie. Krištof Kolumbus vyplával* na svoje cesty práve z Cádizu. Neskôr sa stalo mesto domovom Španielskej flotily. S tým sa mesto samozrejme stalo terčom nepriateľov Španielska. V 16st zažilo mesto sériu nájazdov pirátov. Veľká časť mesta bola pohltená požiarom v roku 1569. Nájazd Sira Francisa Drakea bol odrazený pred bránami mesta v apríli 1587, ale úspešne podpálil flotilu kotviacu v prístave. Mesto sa ubránilo i ďalšiemu útoku v roku 1596 Earla z Essexu a Lorda Charlesa Howarda, ktorý obsadil časť mesta, ale nedokázal so podmaniť celé mesto a prístav. V Anglo-Španielskej vojne asmirál Robert Blake blokoval Cádiz od roku 1655 do roku 1657. V roku 1702 v bitka o Cádiz Briti napadli pod vedením Sira Georga Rookea a Jamesa Dukea z Ormonde mesto, ale po náročnom obliehaní boli vyhnaní.

V 18st. bola španielska vláda donútená presťahovať obchod centrum so Španielskou Amerikou, ktorý sídlil v Seville do Cádizu, kvôli problémom na rieke Guadalquivir. Mesto prežívali svoj zlatý vek počas ktorého, sa 75% celkového obchodu so Španielskou Amerikou konal práve v Cádize. Mesto sa stalo jedno z najbohatších miest a dominovala mu hlavne Írska komunita. Množstvo dnešných pamätihodností mesta sa datuje práve do tohto času. Ku koncu storočia sa mesto opäť muselo brániť ďalším útokom. Britská flotila blokovala Cádiz od februára 1797 do apríla 1798 a mesto bolo bombardované Nelsonom v roku 1800. Počas Napoleónovho dobývania v Európe, bol Cádiz jedno z mála miest, ktoré dokázalo vzdorovať Francúzom.

Cádiz bol centrom liberála Cortesa, ktorý bojoval proti Josephovi I o Španielsko v Peninsulskej vojne, a miestom, kde bola vyhlásená Španielska ústava. Obyvatelia opäť povstali v roku 1820 aby zabezpečili obnovu tejto ústavy. Revolúcia sa šírila po celom Španielsku, vedená väzneným kráľom Ferdinandom VII Španielskym v meste. Francúzi ho oslobodili v roku 1823 a potlačili liberalizáciu. V roku 1868 bol Cádis znova centrom povstania, ovplyvnené možným zosadením Kráľovny Isabelly.

V posledných rokoch podstúpilo mesto mnoho rekonstrukcií. Veľa pamiatok, katedrál a pamätihodností bolo vyčistených a opravených, aby dodali šarm tomuto starému mestu.

Pamätihodnosti

Cádiz, najstaršie existujúce mesto západnej Európy (a západného sveta), je domovom mnohých nádherných historických pamiatok a atrakcií.

Katedrála

Jedna z Cádizkých najznámejších pamätihodností. Postavená je pri staršej katedrále dokončenj v roku 1260, ktorá zhorela v 1596. Rekonstrukcia, ktorá začala až v roku 1776, bola vedená architektom Vicente Acerom, ktorý tiež postavil katedrálu v Granade. Acero nechal projekt tak a postavil iné známe budovy. Preto trvalo 116 rokov, než bola táto rozsiahla baroková katedrála dokončená. Pretože bolo dokončenie stavby dlho posúvané, bolo urobených mnoho zmien oproti pôvodnému plánu. Má mnoho rokokových i neoklasických prvkov.

Divadlo Falla

Pôvodné divadlo bolo postavené v roku 1871 architektom Garcíom z Alamy a bolo zničené v auguste 1881 požiarom. Dnešné divadlo bolo postavené v rokoch 1884 až 1905 na zvyškami starého divadla. Architektom bol Adolfo Morales de los Rios a vedenie mal na starosti Juan Cabrera de la Torre. Vonkajšok bol pokrytý tehličkami v Neo Medajarskom štýle. Po renováciach v roku 1920 bolo premenované na Fallovo Divadlo, ako pocta skladateľovi Manuelovi de Falla, ktorý je pochovaný v krypte katedrály. Po rokoch rozpadu ho znovu zrenovovali v roku 1980.

Ďalšie pamätihodnosti

Radnica, Torre Tavira, Las Puertas de Tierra (Brány pozemkov), Írska obchodná komunita z 18st, Maják.

Pláže

Ako polostrovné mesto má Cádiz veľa nádherných pláži.

La Playa de la Caleta

Najromantickejšia pláž Cádizu. Ospevovaná v mnohých pesničkách, pre jej krásu. Je to pláž starého mesta obklopená dvoma hradmi, San Sebastian a Santa Catalina.

La Playa de la Victoria

Najnavštevovanejšia pláž turistami i domácimi. Má okolo 3 kilometrov a priemerne 50 metrov na šírku jemného piesku. Na pláži sa nachádza mnoho slnečníkov a odpočívajúcich ľudí spolu s volejbalovými, futbalovými (i toho amerického) ihriskami. Je to možné vidieť hrať ľudí kde čo.

Ďalšie pláže

La Playa de Santa María del Mar a Playita de las Mujeres sú malé plážičky medzi La Playa de Victoria a La Playa de la Caleta. Ďalšie sú pláže La Playa Cortadura a La Playa del Chato a tak ďalej.

* Tartessos (alebo Tartessus) bola polomýtická ríša (podľa niektorých názorov mesto) v staroveku, ktorá ležala na južnom Pyrenejskom polostrove, asi pri ústí rieky Guadalquivir (diskutuje sa však viacero možností a žiaden z názorov nemá výrazne presvedčivejšie argumenty). V staroveku bola pokladaná za najbohatšiu ríšu na Zemi. Je opisovaná ako centrum baníctva (striebra), chovu dobytka a poľnohospodárstva.

* V preklade som urobil chybu a ďakujem Petrovi za opravu. V skutočnosti Kolumbus nevyplával z Cádizu ale, z Palos de la Frontera, pristav v súčastnosti neexistuje je zasypaný pieskom.

Zdroj: Wikipedia - Cádiz



Začala sa naša túra po meste. Pozreli sme si najväčšiu katedrálu v okolí a dostali sme sa až k prístavu. Náhodou sa teraz koná v Cádizu súťaž starých plachetníc. Mali sme celkom šťastie. Práve pristávala jedna z nich. Postavili sme sa na mólo a čakali.

Po viac ako pol hodine k nám dotlačili jednu lodičku a tak sme mali možnosť pozrieť sa na vyloďovaciu ceremóniu. Keď už som začal dúfať, že sa konečne vylodia, tak začali nastupovať ďalší našponovaní bieli hviezdičkári. Po nich prišli ďalší a potom ešte mamičky a detičky. Tu niekde mi došla trpezlivosť a zabalil som to. Mali sme možnosť prezrieť si i ostatné plachetničky.

Preťapali sme staré mesto a dali sme si v jednom parku obedík. Kupoval som tam bagetu a pôsobil som asi poriadne vykukane. Keď som vybehol von, tak za mnou vybehli dve predavačky a cez polovicu parku na mňa kričali, či som si istý, že som nič nezabudol a nič viac nechcel. Ešte vyplašenejší som bol, keď som im vysvetľoval, že nič viac skutočne nechcem.

Trošku unavení sme si sadli na pol hodinky pod dva obrovské figovníky pred ekonomkou. Len som žmurkol a ručička sa pohla o viac ako 180 stupňov. Keď som žmurkol po druhýkrát, tak ručička už tancovala na inom čísle.

Presunuli sme sa teda na pláž a chvíľu sme chytali farbu. Nachytal som jej toľko, že som mohol fungovať ako pero na opravu písomiek. Ďalším krokom už bola len schovávačka s naším miestom na spanie. Keď sme si už začali dlabať našu skvelú večeru na mieste, ktoré bolo na dohľad k mestu, s výhľadom na oceán a nádherným západom slnka, tak sa nám za chrbtom začal producírovať jeden naháč a poštval na nás húf naštvaných komáric. Zmenili sme náš domov a zabalili sme do spacáku až na nosy a čakali, až to tie komárice prestane baviť a nájdu si na hranie iných kamarátov. Vyhrala však horúčava nad nechutným hmyzom a tak som sa rozbalil a zachŕŕŕ...

2 comments

25.7.2006 (utorok) – Hore a dole

Wednesday, 2. August 2006, 16:16:00

Krok sem, krok tam a celý deň kmitám. Včera sme si prešli celé mesto na Autobusák Juh. Samozrejme sme sa museli i vrátiť. Chceme ísť v noci do Cádizu a tak sme sa tam s Bambuľkou dnes ráno opäť vrátili a vypýtali sme si od nich lístky. Nechceli nám ich dať zadarmo, tak sme im tie peniaze dali.

Trošku sme sa previezli po Madride na iný koniec mesta. Myslel som si, že si sadneme do parku a budem si chvíľu čítať. Keďže španielsky slovník nechcel spolupracovať a na môj priblblý úsmev odmietol natvrdlo odpovedať. Keď sa cukal pri každom slove v krátkej i dlhej vete, tak som sa naňho naštval a dal som sa na ústup.

Metro mi dnes dalo dosť slušné kapky. Medzi dvoma vagónmi boli na férovku odomknuté dvere. To je samovrahov raj. Dosť ma to prekvapilo. Ešte viac som vykulil očičká, keď tie dvere otvorili a použili ako klimatizáciu. Jedno zabrzdenie a nikto môže pristať na inom vagóne.

Akosi dni plynú rýchlo a zase sme sedeli v metre na ceste na autobusák, aby sme stihli náš autobus o 23:59 do Cádizu.

No comments

24.7.2006 (pondelok) – Toledo

Wednesday, 2. August 2006, 16:15:00

Opäť sa trošku presunieme. Tento krát trošku na juh od Madridu. Naskočili sme na autobus (pôvodný plán o desiatej bol príliš odvážny a tak sme sa dostali až k autobusu o dvanástej). Cestu si pamätám zasa až za mesto. Ďalej už len viem, že sme zišli z diaľnice. Snažil som sa nezavrieť oči, ale otvoril som si ich nasilu až na autobusáku.

Toledo

Mesto sa nachádza v strednom Španielsku asi 75 kilometrov južne od Madridu. Je hlavným mestom provincie Toleda s populáciou cez 75 tisíc ľudí.



História

Po prvý krát sa s mestom stretávame s mestom pod názvom Toletum už v časoch Ríma, ktoré bolo hlavným mestom Carpetanie. Bolo začlenené do Rímskej provincie Hispánie. Malo strategickú polohu na rieke Tagus a na ceste z Emerity (dnešná Mérita) do Caesaraugusta (dnešná Zaragoza), a spájala ich s ďalším mestom Laminium. Bolo silným i keď v podstate malým mestom, slávnym pre svoju manufaktúrnu výrobu zbraní a oceľové výrobky. Podľa najstarších dochovaných písomností, bolo Toledo založené 540 p.n.l. židovskými kolonistami, ktorý ho nazvali Toledoch, čo znamená matka ľudí, ktorý môže byť odvodzovaný od Fenických usadlíkov.

Toledo sa neskôr stalo hlavným mestom Visigotického Španielska od čias Liuvigildovcov (Leovigild) a bolo hlavným mestom až do Maurského dobytia Ibérie v 8. storočí. Pod Cordóbskym kalifátom prežívalo Toledo svoj zlatý vek. Tento vek je známy ako La Convivencia – koekzistencia židov, katolíkov a moslimov. Pod arabskou vládou sa Toledo nazývalo Tulaytulad.

25. mája 1085 Alfonso VI z Castilie a ustanovil Toledo mestom svojim hlavným mestom a z tohto Maurského mesta urobil ho správnym mestom svojho územia. To bol prvý krok, ktorý spojil kráľovstvo Leon-Castile so katolíckymi znovu dobyvateľmi mesta.

Toledo bolo slávne pre svoju produkciu ocele a špeciálne mečov. Mesto je stále miestom, kde sa vyrábajú nože a ďalšie oceľové pomôcky. Keď Filip II presťahoval kráľovský dvor z Toleda do Madridu v roku 1561, tak mesto začalo pomaly upadať. Z tohto úpadku sa už nespamätalo (poznámka: turisticky to je super, ale myslené to bolo po strane priemyslu - asi).

Toledská pevnosť vola renovovaná v 19. a 20. storočí ako vojenská akadémia. Po vypuknutí Španielskej Občianskej Vojny v roku 1936 bola pevnosť obliehaná republikánmi.
V roku 1986 UNESCO deklarovalo Toledo za Svetové pamiatkové miesto.

Umenie a kultúra

Cervantes opísal Toledo ako „skalná dôstojnosť slávy Španielska a svetlo jeho miest.“ Staré mesto sa nachádza na upätí kopca, obkoleseného z troch strán záhybmi rieky Tagus v ktorom sa nachádza v historických pamiatok, vrátane pevnosti, katedrály (arcibiskupský kostol španielska), Zocodover, a trhovisko.

Od 5. storočia do 16. storočia sa tu konalo okolo 30 cirkevných zjazdov. Prvé bolo zamerané proti prisciliánom v roku 400. Na zjazde v roku 589, vizigótsky kráľ Reccared deklaroval svoje obrátenie viery z arianizmu. Zjazd z roku 633 vedený encyklopedistom Isidorom Sevilským deklaroval jednotu liturgie v celom Vizigótskom kráľovstve a prísne opatrenia proti krsteným židom. Koncil z roku 681 zaručil arcibiskupovi z Toleda primát v Španielsku.

Skoro sto cirkevných zákonov našlo svoje miesto v Decretum Gratiani, ktorý mal dôležitý vplyv na cirkevné zákovy. Snem v rokoch 1565-1566 sa sústredil na zabavenie dekrétov z koncilu v Trente. Posledný koncil v rokoch 1582-1583 bol vedený Filipom II.

Toledo bolo známe svojou toleranciou vier s veľkou komunitou židov a moslimov, než boli vyhnaní zo Španielska v roku 1492. Preto má mesto toľko významných náboženských stavieb ako napríklad Synagoga Santa Márie la Blanca, Synagoga El Transito a Mosque of Cristo de la Luz.
V 13. storočí bolo Toledo hlavným kultúrnym centrom pod vedením Alfonsa X, zvaného „El Sabio“ (Múdry) pre jeho lásku k učieniu. Toledská škola prekladateľov poskytla svetu veľa prekladov arabských a hebrejských filozofických a akademických diel do latinčiny. Prinášalo tak mnoho vzdelania celej Európe.



Toledská katedrála bola postavená podľa vzoru Bourgeskej Katedrály, ale kombinuje i nejaké charakteristické prvky Mudéjarskeho štýlu. Je pozoruhodná pre svoje spojenie svetla s barokovým oltárom.

Toledo bolo domovom El Greco počas väčšiny jeho života, a je námetom niekoľkých jeho známych malieb.

Zdroj: Wikipedia - Toledo





Vymotali sme sa do mesta a motali sme sa okolo. Chvíľu tam, chvíľu zase inde. Knižnica, ktorá vyzerá ako najlepší zámok. Kasárne, za ktoré by sa nehanbila nejedna hradná paní. Ubytovňa pre študentov, ktorej by mali problém konkurovať 5 hviezdičkové hotely. Všetko by bolo fajn, nebyť Oskara, ktorý sa najlepšie bavil tým, že sa mi snažil rozpustiť topánky.



Prešli sme si cestu Dona Quijota a zaparkovali sme na poludnie v Chráme. Akosi je pekná zvrátenosť, keď si človek musí zaplatiť za vstup do kostola (nech si je veľký ako chce, a nech sa volá ako chce, ale stále má tu istú funkčnosť). Neviem ako to povedať, ale zase spôsob, ako si už tak bohatá spoločenská inštitúcia ešte privyrába. Aspoň malá náplasť asi bude tvrdenie, že sa tam nachádzajú vzácne diela a treba sa o ne starať. Ale na druhú stranu, prečo by kostoly mali mať takéto diela? Nie je to trošku proti ich pôvodnému účelu? Proti pokore...?



Večer sme sa ešte dostali na kopec za mestom a pozreli sme sa na mesto i odtiaľ. Peklo, ktoré vytvoril Oskar neprestávalo a tak sme si sadli na lavičku v pekle pod mestom a oddýchli sme si. Sedeli sme v parku, ktorý slúžil ako testovacie miestečko pre miestne autoškoly. Postupne sme ich začali počítať. Musel som však prestať, pretože do toľko neviem napočítať.

No comments

23.7.2006 (nedeľa) – Vychcánek

Wednesday, 2. August 2006, 15:30:00

Whups... Išiel som spať unavený, zobudil som sa zmlátený a stýraný, a keď som vstal, tak som dúfal, že ešte spím a že sa zobudím. Bol som ako pokrčený papier, ktorý nasekali na drobné kúsky a teraz naňho pľujú a dávajú ho dokopy dúfajúc, že sa z neho zase stane papier.

Pavla zmizla niekam von (múzeum, alebo park, neviem, nevnímal som veľmi pozorne). S ďalšími dvoma kočkami som urobil tiež krátky proces a poslal ich na vychádzku. Jana mala v pláne nakupovanie na Rastru a tak som jej pribalil i Bambuľku.

No a ja, ja som zapadol za nejaký filmík a možno som ho i vnímal.

No comments

22.7.2006 (sobota) – Autobus

Wednesday, 2. August 2006, 15:14:00

Ešteže sme si v noci vliezli všetci do stanu. Inak by sme vstali premočený do poslednej nitky. Ráno nás bohužiaľ prekvapil dážď a takéto počasie nie je veľmi vhodné na naše potulovanie sa okolím. Preto sme sa zhodli na tom, že je načase asi opustiť sever a vydať sa na späť do Madridu.

Na autobus sme čakali len asi 3 hodiny. V nedeľu to skutočne veľa nejazdí. Za ten čas sme stihli vypotiť ďalšiu básničku:

V poušti žijí mouřeníni
říkají si beduíní
celý den jen leňoší
a pak zase spí
zobudí se a jí.
Pak ho přešel hlad,
přišel k němu had
a začal se mu smát!
Smál se jenom chvílí
a hrál si opět dál.
Přišel k nemu chlap
a řekl: „Pojď spát.“
jít, či nejít, nevěděl,
Ve tmě náhle uviděl
pytel plný brambor,
dostal hlad a záviděl,
že nemohl jíst, kdy chtěl.
No zvedl se a odešel,
dlouho tam pak nebyl
jakoby ani nežil
toužil však dál,
žít jako král.
A už na to sral,
že nemohl jít dál.

Bambuľka, Kovi, Jana



Konečne sme sa dočkali hodiny odjazdu. Už sme si nevedeli nájsť časť zadku, na ktorej sme ešte nesedeli. Ide prvý autobus. Nahodil som baťoh a začal naňho mávať. Len mi zakýval a ukázal za seba. Tak to buď smrdím až tak, že ma cítil spoza zákruty a odmietol ma pustiť dnu, alebo snáď pôjde ešte ďalší. Po 20 minútach sa vyrútil zo zatáčky ďalší. Zas som nahodil baťoh na chrbát a mával naňho. Smrad bol očividne silný, pretože tento mi tiež len zamával a išiel ďalej. Nezabudol kývnuť za seba. Už som skoro začal veriť, že to je slušná verzia: „Trhnite si!“.

Predsa len sa ukázal i tretí autobus a ten sa už teda nechal prekecať a zastavil. Keď počul našu španielčinu, tak sa snažil kontrovať svojou angličtinou, ktorá bola asi na rovnakej úrovni ako naša španielčina.

Doviezli sme sa až do Santandru a vymenili sme si lístky. Nie je to žiaden problém a je to 100% bez kecov. Stihli sme si ešte nakúpiť jedlo na cestu a už sme sa lúčili so severom.

Jedna firma, jeden smer a tie mrchy ešte púšťajú i ten istý film. Skoro som dostal infarkt, keď som zistil, že púšťajú zase tú istú blbosť. Jémine, domine, to sa nedá počúvať ani v angličtine, nie to ešte v španielčine. Škrekot som vypol a snažil sa odpočívať.

Keď sme prichádzali do Santanderu, tak sme prichádzali potme. Nevideli sme tak nádhernú, okúzľujúcu a neviem ešte akú skvelú a krásnu prírodu na severe. Vyzeralo to ako v malom Grand Canyone, ale krajšie. Nebolo to tak vysoké a kamenisté a hralo to pekne do zelena, pretože tu nie je vyprahnutá krajina. Mám pocit, že to už bolo na severe provincie Burgos, ale ktohovie.

Do bytu sa už nasťahovala Pavla, ale s večerou nás nečakala. Nabudúce musím dať dopredu nejaké avízo.

No comments

21.7.2006 (piatok) – Jaskyne v Puente Viesgo

Wednesday, 2. August 2006, 13:58:29

Ráno bolo zase krásne. Zase ma, ako už obvykle, zobudila horúčava. Musel som vyliezť von, inak by som von vytiekol. A to sa mi podarilo vymeniť na noc spacák.

Ani sme sa veľmi nezdržovali raňajkami a vydali sme sa na spiatočnú cestu do Reinosy. Dostali sme na autobusák a dali si pekne štandardne kafíčko na lepší deň. Dali sme dokopy a počkali na náš ďalší spoj.

Hi, hi, hi, už vyčistili záchod.

Medzičasom som ešte zašiel do obchodu na nákup. Stojím si u váhy na ovocie a zeleninu a prišla ku mne nejaká babička, že jej mám zvážiť nejaké slivky. Tak som jej zvážil slivky. Motal som sa tam ešte ďalej a prišla s melónom. Tak som jej zvážil melón. Keď videla, že beriem košík a idem preč, tak sa mi začala strašne ospravedlňovať, pretože si myslela, že som zamestnanec obchodu, ktorý má na starosti váženie ovocia. Chvíľu jej trvalo, než rozchodila tento svoj trapas.

Vodič autobusu bol celkom sympaťák. Vedeli sme, že chceme do Puente Viesgo, ale nevedeli sme už, ako sa tam najjednoduchšie dostať. Skôr ako nám predal nejaký lístok, tak zavolal na centrálu, zistil spoje a až potom nám niečo predal a dal nám informácie, ako ďalej.

Tak sme skončili v Torellavege. Mali sme už poriadny hlad a tak sme začali somrovať po meste, kde by sa našlo niečo pod zub. Na nejakom námestíčku sme si sadli do Döner Kebabu a dali si každý jeden. Čašník a majiteľ bol fakt sympaťák. Vyspovedal sa nám rýchlo. Vieme, že je z Izraela, že uňho pracuje celá rodina atď. Za chvíľu sa zastavil i nejaký jeho príbuzný, ktorý práve prišiel z Nemecka. Tak som zase oprašoval nemčinu. To bol zase výplod fantázie tá nemčina.

Nakoniec sme sa dobre najedli, napili a ešte sme dostali i čajíček zdarma. Fakt srandista.
Vrátili sme sa na autobusák a čakali na ďalší autobus. Akosi úplne nesedeli časy odjazdov a príjazdov, alebo nám povedali, že máme byť na autobusáku o desať minút skôr, ale chvíľu trvalo, než sa objavil ten správny.



Dosť ma prekvapilo, keď prišiel chlapík z pokladne a vysvetlil vodičovi autobusu, kde presne nás má vyhodiť. Asi si všimol, že sme trošku zmätenejší.

Za necelú hodinku sme už stáli v malej dedinky uprostred hôr obklopený mrakmi a hmlou. Pokúsili sme sa zohnať si niečo bod zub. Ale pekáreň buď nemala žiadne otváracie hodiny, alebo nikto nevedel, či platia. Nakoniec ma domáci naviedli do nejakej súkromnej pekárničky. Trošku som zazmätkoval, pretože to bol domček a pred ním tlachali 3 babičky. Jedna z nich si privyrábala tým, že piekla i pečivo. Na chvíľku zmizla v domčeku a vrátila sa i s dvomi vekami. Hi, hi, hi, bol som trošku prekvapený.

Zohnali sme si teda večeru i raňajky a tak sme sa začali škrábať do kopca k jaskyniam. Ani sme si nemysleli, že by sme tie jaskyne stihli ešte dnes. Išli sme sa vlastne len prejsť, alebo nájsť miesto na spanie. Vyťapali sme si to až k jaskyniam. Za 10 minút mala ísť posledná prehliadko dneška. Vyplácli sme vstupné a išli sme sa pozrieť dnu.

Prehliadka bola pekná, ale krátka. Chcelo by to tak najmenej 3-4 krát toľko času, aby som si všetko prezrel a „pokochal sa“. Bohužiaľ to bol taký rýchlokurz pre turistov a tak sme sa len jukli na maľby na stenách. Dvomi vetičkami popísali ako ich asi urobili a už sme šli zase ďalej. Hmmm, jednoducho prehliadka pre tých, čo chcú povedať, že tam boli, ale nemajú veľmi záujem o to čo tam je.

Jaskyne pri Punte Viesgo

El Castillo

Jaskyňa objavená v roku 1903 Alcaldem del Rio. Vstup do jaskyne je jeden z najväčších vstupov na Kantábrijskom pobreží so 18 metrov hlbokou stratigrafiou (časť geologie, skámajúce vrstvy kamenia a nánosov), ktorá siaha až do čias doby bronzovej. Vďaka týmto nánosom sa podarilo určiť postupnosť rôznych období európskeho paleolitu.



Prvé štúdie nájdených dôkazov boli vykonané už na začiatku storočia (toho minulého!) H. Alcaldem del Rio. a L. Sierraom, ktorého výsledky boli publikované v roku 1911 v práci „Les Cavernes de la Region Cantabrique“ (Jaskyňe v Kantábrii). V tejto práci bolo zdokumentovaných a zanalyzovaných 140 malieb zvierat spolu s 50 negatívmi rúk a ďalšími 50 značkami. V tomto zozname je množstvo laní, jeleňov, koní, bizónov, kôz, zubrov, a niečo čo pôvodne pomenovali ako slon, ale ukázalo sa, že išlo o kresby mamuta. Od 50. rokov pribudlo niekoľko ďalších stručných prací.

V súčasnosti, po preskúmaní rôznych publikácií už poznáme skoro 180 postáv zvierat, 45 negatívov rúk a 50 ďalších značiek. Medzi obrazmi zvierat, sa nachádza najviac laní s 56 zobrazeniami, nasledujú kone, bizóny, jelene, kôz a zubrov. Našli sa i dve kresby masiek podobných tým, čo sa nachádzajú v Altamire a La Garmem a jedna červená maľba mamuta.

Maľby jaskyne v Castille boli nakreslené v rôznych obdobiach staršieho paleolitu. Z III obdobia sa zachovali rôzne žlté maľby a zo IV čierne.

Viac ako 50 kresieb negatívov rúk v rôzne skupiny bodiek, boli nájdené v užších galériách a sú charakteristickým prvkom jaskyne. Tento typ ikonografie bol typickým prvkom ranného paleolitického umenia.

La Pasiega

Bola objavená H. Obermaierom a P. Wernet počas vykopávok blízko jaskýň Castillo v roku 1911. Je to dutina, ktorá má viac ako 400 metrov, rozdelená do 4 galérií – A, B, C, D. Tieto galérie mohli mať v paleolite funkciu 2, alebo 3 nezávislých skupín s vlastnými vchodmi. To je tiež dôvod, prečo sa v každej galérií nachádzajú rôzne typy malieb zobrazujúce 300 zvierat spolu s 300 znakmi a ďalšie.



V galérii A boli nájdené kone, bizóny, zubry, jelene, lane, soby a kozy. Hlbšie vo vnútri, v úzkej galérii sa nachádza niekoľko štvorstranných značiek. Bola použitá i technika rytia, ktorá bola zafarbná čiernou farbou. Niektoré obrazy sú zobrazené v jaskyniach Covalanas a Arenaza.

Na druhú stranu, v galérii B je širší priestor, v ktorom sa uchovalo odlišné umenie a technika zo IV obdobia nachádzajúce sa pri vchode. Maľby sú červené, alebo ryté. Môžeme tam nájsť zubry, kone, bizóny, kozy, kamzíky a ďalšie, pochádzajúce z magdalenského obdobia.

Bližšie k primitívnemu vchodu, v galérii C, sa nachádzajú kone, bizóny, kozy a beztvaré červené, žlté, fialové, čierne a dokonca i ryté kresby. Datované sú do obdobia „solutreanské“ a „magdalénske“.

Konečne, galéria D je medzi galériami A a B spolu s galériou C. Je to časť, kde sa nachádza najmenej kresieb, reprezentovanými koňmi, bizónmi, jelene, a štvorstranné útvary. Každá skupina je tvorená inou technikou.

Las Chimeneas

Jaskyňa bola objavená J. Caballom a A. Garcíom Lorenzom počas vykopávok na hore Castillo. Z trhliny, mohli výskumníci skúmať dutinu a zostúpiť do nižšej galérie, kde sú ďalšie maľby. V súčasnej dobe je štruktúra malieb jaskyne veľmi odlišná.



Tri ozdobené zóny môžem rozdeliť. Prvá časť, ktorá je najbližšie vstupu má niekoľko rytín vydlabaných rukou. Hlbšie, v druhej miestnosti sa nachádza skupina štvorstranných značiek z čiernych rovných čiar. Nakoniec, tretia zóna je panel s niekoľkými zobrazeniami jeleňa.

Las Monedas

V roku 1952, Alfredo Garcia Lorenzo, inžinier, počas prací na zjednodušenie vstupu do La Pasiega a El Castillao, našiel vstup do tejto jaskyne. Vďaka náznakom od lesnej stráže objavil vchod do tejto paleolitickej jaskyne na vrchu hory Castillo. Zo začiatku bola známa ako „Cueva de los osos“, Medvedia jaskňa, pretože sa našli stopy po medveďoch, ale počas prací sa našlo 20 mincí roku 1563 a tak dostala svoj súčasný názov – Jaskyňa Mincí.



Všetky maľby sú namaľované čiernou farbou. Nájdeme tu mnoho koní, nedokončené telá bizónov vo vertikálnej polohe. Potom jednu laň, medveďa, kozy a ďalšie zvieratá, ktoré sa dajú len veľmi ťažko identifikovať.

Zdroj: Arte Paleolitico



Po kultúrnom prežitku sme sa začali pozerať po mieste, kde by sa páčilo naším kostiam v noci. Chvíľu to trvalo, ale podarilo sa. Kočky si ešte povedali, že je potrebný menší očistný kúpeľ a tak nabehli do riečky, čo tu tečie. Veľmi som nezdieľal ich nadšenie, a tak som ostal pekne suchý.



Večer sme boli poriadne unavený a tak sme zaspávali spolu so zapadajúcim slnkom. Ale ešte predtým sme stihli ďalšiu básničku na etapy:

Na kopci v lese,
potkali sme prase,
a skončilo v lase.
Nevhali sme ho jít dál,
i když se smál,
i když řval!
Hned se však vzal
a skákal dál.
Zrazu - bum - a padol mŕtvy na zem,
narýchlo sme zvolali snem,
kolik nás to čeká směn
práce šlechtí tělo i duši
a kvůli tomu mám,
problémů vyše uši.
Začali sme Mirčo tušiť,
až nám srdce prestalo bušit,
to se občas stává
opravdu, začínáš už tušit?
… Přesně tak

Bambuľka, Kovi, Jana

No comments

20.7.2006 (štvrtok) – Okolím Reinosy

Monday, 31. July 2006, 19:02:58

Ráno sme zbalili veci a vrátili sa do našej kaviarničky na autobusáku. Ach jaj, včera som skoro nestihol dôjsť na záchod a podarilo sa mi ho trošku upchať. Ešte dnes tam bol upchaný a smrdelo to ako nikdy.

Dali sme si pekne rannú kávičku a opäť sme vykonali ranný očistec na miestnom WC. Takže klasická hygiena na cestách. Navštívili sme opäť samoobsluhu, aby sme mali aspoň máličko čo jesť vydali sme sa na túru. Nemali sme nijaký extra plán a tak sme išli skôr tak nejako rovno za nosom. U jednej mapy sme si tak nejako vybrali asi smer cesty a skúsili, čo uvidíme.

Reinosa

Je sídlo, ktoré sa nachádza v autonómnej oblasti v Kantábrii a je hlavným mestom kraja Campoo. Pretekajú ňou rieky Ebro a Híjar. Je to jedno z tých z najdôležitejších miest v Kantábrii s najnižšími teplotami. Geograficky sa nachádza v centre Stredného Campooa.

Prístup do mestečka je náročný, pretože je nutné prekročiť Hoces de Bárcena, na ktorej sa nachádza mnoho nebezpečných zákrut a nerovností. V súčasnej dobe sa stavia spojenie so Santanderom a Madridom cez náhornú plošinu v okolí.

V Reinose sa nachádza nádherný barokový kostol San Sebastiána, kláštor San Francisca a Kaplnka San Roque, most Carlosa III, studnička Úsvitu a mnoho ďalších budov od XIV do XX storočia.
V minulosti bol v okolí vysoko rozvinutý priemysel, ktorý sa v súčasnej dobe opäť vzmáha.

Zdroj: Wikipedia - Reinosa



Kúsok od Reinosy vyviera jedna z najväčších Španielskych riek Ebro. Tak sme sa motali okolo riečky. Nijako sme to nehrotili. Riečka sa dosť motala a točila, takže sme za nejaké dve tri hodiny cesty popri nej urobili tak 2 kilometre vzdušnou čiarou, alebo 3 po riadnej ceste. Nikam sme sa neponáhľali, tak to nevadilo. Všade okolo bola skutočne nádherná krajina. Do dokonalosti dedinského raja nás dostali kravičky, koníčky a najmä to, čo po sebe nechávajú, keď sa dobre nažerú.



Zastavila nás až neznesiteľná horúčava a tak sme to zapíchli u jedného kostolíka v tieni a dali si dve hodinky siestu. To sme ešte nevedeli, že to najzaujímavejšie nás ešte len čaká.



Keď sa počasie trošku umúdrilo a teplota klesla niekde k 37-38 stupňom, tak sme sa vydali na ďalšiu púť. Vybrali sme po lúke do kopcov. Obišli sme niekoľko stád a čried a dostali sme sa skoro až na vrchol. Ostávalo nám pár metrov, ale bola by to len zbytočná obchádzka. Napálili sme to priamo do lesa. Predierali sme sa tým lesom tak dlho, až nás zastavil ďalší ostatný drôt. Keď sme sa konečne dostali dole, tak sme zistili, že sme vzdušnou cestou urobili len niečo viac ako dva kilometre. Jednoducho nádherná prechádzka.

Ešte sme sa chvíľu motali okolo, než sme si našli miestečko na noc. Pokúsili sme sa dostať až k vode, ale akosi sme uviazli v bažinách. Nevzdávali sme sa však nádeje na kúpeľ a tak sme to skúsili o pár metrov ďalej. Aké prekvapenie, šlo to hladko.

Voda bola ako z rozprávky. Pekne zelená a plávalo v nej kopu niečoho malého a zeleného. Nádrž na pitnú vodu to asi nebola, ale i tak sa tam dalo vliezť. Aby som pravdu povedal, tak som tam s problémami vliezol a veľmi rýchlo som zase vyliezol.

Večera, vínko a bum boli sme tuhí. Tento krát sme ale všetci skončili v stane, pretože bola hmla a sťahovali sa dosť hnusné mraky, takže som sa nechcel sťahovať do stanu v noci.

No comments

19.7.2006 (streda) – Leňošíme v Santandri

Monday, 31. July 2006, 16:30:07

To bola noc! Tak zle sa mi už dlho nespalo. Spali sme na pláži, ale nie na piesku. Spali sma na takej drevenej cestičke, čo sa tiahla okrajom pláže. Asi sa stávam paranoidným, ale v noci ma zobudil každý zašum listu, každý zvuk, každý krok, jednoducho všetko. Nakoniec som bol rád, že už konečne vstávame a ideme na autobusák po Janu.



Už keď sme včera išli na pláž spať, tak som spomínal, že budeme dnes len chodiť ako kyvadlová doprava medzi autobusákom a plážou. Pekne sme sa na autobusáku stretli, otočili sa, a vrátili na pláž. Večer sme sa zase zobrali a vrátili sa na autobusák. Jednoducho tam a späť, tam a späť.
Pláž v Santandri je tak trošku zaujímavá. Je to Atlantik a nie je to Atlantik. Santander leží na polostrove, ktorý sa tiahne popri pobreží a tak vytvára veľký prirodzený záliv. Santander je na vnútornej strane polostrova, na strane nasmerovanej k pevnine a tak je zo Santanderskej pláže výhľad na pevninu, ktorá je 200-300 metrov ďaleko.

Santander

Prístavné mesto Santander je hlavným mestom autonómnej oblasti Cantabrie sa nachádza na severe Španielska medzi Asturiou (na západe) a Baskitskom (na východe). Má okolo 184 tisíc ľudí.

História

Počas Rímskej Ríše bolo mesto známe ako Portus Victoriae Iuliobrigensium. Jeho súčasné meno je odvodené od Sv. Emeterio, mučeník, ktorého hlava tu bola podľa legendy prinesená v 3. storočí. V roku 1187, kráľ Alfonso VIII urobil z opáta San Ementeria pána mesta, a v roku 1248 sa Santander stal dôležitým prvkom v bitke o Sevillu.

Santander bol dôležitým prístavom v stredoveku pre Kastíliu a preto pre obchod s Novým Svetom. Oficiálne sa stala mestom v roku 1755.

V roku 1983 nákladné lietadlo Cabo Machichaco explodovalo v prístave a zabilo 500 ľudí. Santander sa stal obľúbeným letným sídlom pre kráľa Akfonsa XIII, a stala sa veľmi populárnym letoviskom. V roku 1941 zničil požiar väčšiu časť mesta.

Požiar v ‘41

Santander sa stal obeťou veľkého požiaru v roku 1941. Podporovaný silným južným vetrom. Oheň spálil mesto za dva dni. Obeťou sa stal iba jeden hasič, ktorý zahynul počas výkonu svojej práve, ale tisíce rodín zostali bez domova a mesto bolo zmietané v chaose.

Keď plamene utíchli, tak bol Santander skoro úplne zničený. Oheň zničil väčšiu časť starovekého centra mesta. Bohužiaľ zasiahol i románsku katedrálu.

Zdroj: Wikipedia - Santander, Cantabria



Dnešný deň bola ale venovaný leňošeniu na pláži, čo trošku vynahradilo nepodarenú noc. Bolo trošku pod mrakom, a tak nebolo až tak zle. Až na chvíľku. Vyliezlo slnko a ja som bol tak zabraný do telefonovania a esemeskovania, že som sa spiekol skoro okamžite. Telefonoval som krížom krážom, pretože mi volali z jednej českej agentúry, že som vyhral dva voľňásky na Colours Fest do Ostravy. Akosi som bol dosť ďaleko na to, aby som to tento víkend stihol do Ostravy, tak som zháňal adresu niekoho, komu by som poslal takýto malý darček. Po pár telefonátoch a esemeskách som konečne zohnal Jitinu adresu, ale nie je to prča zisťovať niečo také na čas. Podstatné ale je, že som za tých 40 minút ukážkovo spiekol a tak nosenie batohu bola potom krutá zábava.



Kočky sa medzitým ešte rozhodli, že najlepšie budem vyzerať, keď ma zahrabú do piesku. Ani nie tak zahrabú do piesku ale nahrnú na mňa piesok, a tak som po pár minútach vyzeral, akoby som pribral 200 kilo. Zo svojej úžasnej novej podoby som musel ale čoskoro vyliezť, pretože mi začala tŕpnuť noha. Po mne tam zostal už len kráter.



K večeru sme to teda v Santandri vzdali a začali sa presúvať na juh. Vybrali sme si mestečko niečo cez hodinku ďaleko na juh od Santandru, Reinosa. Vystúpili sme z autobusu a ako zvyčajne, hneď sme začali okupovať miestne toalety. V kaviarničke sme si dali na povzbudenie kávičku a išli sme si hľadať miesto na spanie.

Najprv sme sa ale nechali zlákať miestnou samoobsluhou, kde sme si kúpili to najlacnejšie víno čo sme našli a išli sme. Asi sme vyzerali ako skutočné socky, pretože sme k vínu za ani nie 60 eurocentov dostali tri plážové tašky. Síce sme dostali darček, ale darček čoskoro putoval do koša. Po prvé, boli hrozné a po druhé, smrdeli viac ako my. Evke poslúžili dve noci ako karimatka, ale inak sa nedali použiť.

Okolo Reinosy sme sa museli chvíľu motať, než sme našli miesto na spanie. Tu majú ľudia taký nie príliš pekný zvyk ohradzovať svoj pozemok plotom z ostatého drôtu. Polovicu cesty sme strávili podliezaní, preliezaním a lozením cez ostnaté drôty.

Našli sme si také skryté miestečko. Postavili sme stan. Schovali sme veci. Dali si večeru a vínko a zapadli sme do spacákov. Stan bol pripravený skôr keby niečo, a tak sme pekne spali vonku pred ním.

No comments

18.7.2006 (utorok) – Picasso

Sunday, 30. July 2006, 22:39:08

Ráno sme si privstali a tak okolo 11 sme už boli prevádzky schopní. Dogúľali sme sa na autobusák a kúpili si lístky do Santanderu na severe Španielska. Bohužiaľ už nemali lístky na noc (iba na „prvú triedu“), tak sme boli nútení zmeniť plány a kúpiť lístky už na siedmu večer. Prišiel som tak o zemiakové placky alebo o inú mňamku, čo by Bambuľka pripravila na večeru.

Vybrali sme sa aspoň na kultúrnu prehliadku mesta a jej krás. Začali sme pekne parkom Retiro, pokračovali Námorným múzeom a skončili sme v Múzeu Prado. Najviac času sme venovali prehliadke Picassových diel, ktoré sú tam teraz špeciálne vystavené.

Môj osobný názor na jeho diela je, že sú to nepodarené čarbanice naštvaného dieťaťa, ktorému v škôlke vzali lízanku a tak sa chcelo pomstiť učiteľkám, že ich nakreslí tou najhoršou možnou formou, ako ho napadá. To nemalo ani hlavu, ani pätu. Príde mi, že čím väčšia čarbanica to bola, tak tým „lepšie“ umelecké dielo to bolo. Akoby malo byť pekné len to čo je odporné a nedáva žiadny zmysel.

Nech si to má v sebe schovaný akýkoľvek hlbší zmysel, nech sú tam geometrickými tvarmi zachytené... čokoľvek, nech má akýkoľvek dokonalý ťah štetcom a vládne farbám, tak to nič nemení na tom, že tie jeho matlanice sú odporné (hovorím len o jeho tvorbe moderného umenia a toho, čo som videl. Možno mal i zlý deň a nakreslil i niečo pekné, ale...).

Prehliadka Picassových diel

Tradícia a Avantgarda boli spojené vo výstave organizovanej Národným Múzeom Prado a Národným Centrom Umenia Reina Sofía. V rámci osláv výročia 125 rokov od narodenia Pabla Picassa (1881-1973) a príchod Guernici do Španielska pred 25 rokmi.

Múzeum Prado, ktorého bol Picasso riaditeľom v rokoch 1936 až 1939, prezentuje dôležitú retrospektívu, ktorá odkrýva hlboký a celoživotný vzťah medzi umením a významnými maliarmi minulosti.

Práce z „Modrého obdobia“ (1901-1904) ako napríklad La Vie (1901, Cleveland Museum of Art) a Žehliacou ženou (1904, New Yourk, The Solomon R. Guggenheim Museum) ako príklad Picassovho prvého individuálneho štýlu, ktorý bol podstatne ovplyvnený avandgardou, ktorá bola znovu objavená „Španielskou školou“, najmä v niektorých dielach El Greca.

„Rúžové obdobie“ (1905-1906) je reprezentované prácami ako Chlapec vedúci koňa (1906, New Yourk, The Museum of Modern Art), namaľovaného v čase, keď Picassova tvorba bola pod vplyvom Cézannovho geometrického prúdu. Od roku 1906, Picasso začal s procesom postupných experimentov, ktorý vyvrcholil v samotný Kubizmus, ktorého „bol vyvinutý“ okolo roku 1914. Práce z tohto obdobia zahŕňajú diela ako Žena s vejárom (1908, St. Petrsburg, State Hermitage Museum) a Ochotník (1912, Basel Kunstmuseum). Kubizmus zanechal trvalé známky v Picassovej unikátnej tvorbe.

Nový návrat ku klasicizmu je evidentný v dielach ako The Pipes of Pan (1923, Paris, Museé Mational Picasso) (poznámka: nedovolím si preložiť názov, ktorý môže mať príliš mnoho významov a nedokážem ani približne určiť ten najbližší), jeden z najdôležitejších malieb tohto obdobia.

Následuje obdobie spojené so Surrealizmom. Z 30. rokov pochádza dielo Guernica (1937, Museo National Centro de Arte Reina Sofía) a séria práci spojené s týmto veľdielom. Dielo bolo bezpochyby ovplyvnené vojnou. Tento vplyv je vidieť i v prácach Picassa z nadchádzajúceho desaťročia.

Vo svojich posledných rokoch namaľoval mnoho plátien zobrazujúcich nahé ženy a postavy mušketierov. Všetky spojené s umením El Greca, Remranta a Goyu. Z tohto obdobia zaujme najmä obraz Las Meninas (1957) v Picassovom Múzeu v Barcelone. Výstava zahŕňa 5 diel z tohto obdobia, ktoré zachycujú čaro súboja s minulosťou a napodobňovanie s ktorým sa Picasso priblížil umeniu minulosti.

Picassove ďalšie stvárnenia diel Velázqueza, Poussiniho, Jackues-Luisa Davida (The Rape od the Sabines, 1963, Boston Museum of Fine Arts), Delacroixa (The Women of Algiers, 1955, súkromná zbierka) a Maneta (Le Déjeuner sur ľherbe, 1960, súkromná zbierka) sú poctou od autora, ktorý bol posadnutý vedomím vlastného významu dôležitosti v histórii umenia a ktorý chcel vzdať hold tým umelcom, ktorých považoval za predchodcov svojho umenia.

V múzeu Museo Nacional Centro de Arte Reina Sofía sa výstava zaoberá jeho veľdielom Guernica. Po prvý krát budú vedľa seba vystavené diela ako The 3th of May (Tretí máj) od Goyi, zapožičané z Museo del Prado, a Manetov The Execution of the Emperor Maximilian (Mannheim, Kunsthalle). Výber diel dáva možnosť preniknúť do Picassovho postoja týkajúceho sa medzinárodných konfliktov zjavných pre dvaciate storočie a zvýrazňuje umelcovu víziu, ktorej korene siahajú až k dielam najväčších umelcov, ktorý žili pred ním.

Zdroj: Sprievodný leták výstavou.

Poznámka: Za prípadné faktické chyby sa ospravedlňujem. Sú v podstate spôsobené mojou neinformovanosťou v smere umenia a znalosti diel ako takých. Budem len a len rád, ak napíšete komentár, prípadne mi napíšete email a ja pridám jeho znenie k tomuto prekladu.



Už sa teším, až si pozriem druhú časť jeho diel v Sofíe Reine. Len si budem musieť dať istý časový odstup, aby zo mňa vyprchal tento hlboký zážitok.

Dobehli sme domov dosť neskoro. Narýchlo sme si urobili jesť a zabalili sa. Pri balení som do seba tlačil pizzu, ktorá sa nestihla ani dopiecť, len aby som konečne niečo zjedol a necestoval nalačno.

Prišli sme na autobusák s malým predstihom, ale ten sme stratili tým, že som musel chvíľu hľadať to správne nástupište. Tým, že sme sa ponáhľali som si i slušne prepotil prvú sadu oblečenia a tak som sám sebe celú cestu smrdel.

Necestovalo sa zle, len keby nepremietali také blbosti. Najprv niečo o študentoch z cirkevnej školy. Najlepší na filme bol záver, ktorý sa nekonal, pretože kazeta skončila a film ešte očividne mal pokračovať. Druhý film zase nejaký strašný doják z ktorého mi stáli všetky chĺpky odporom. Fakt divokosti.

Vystúpili sme v Santandri niečo málo po jednej ráno. Začal sa náš malý nočný boj. Na hostel nebolo ani pomyslenia a tak sme sa začali plížiť mestom a hľadať miesto, kam by sme si uložili kosti. Nakoniec sa nám podarilo doťapať až k pláži v Santanderi a tak sme si našli trošku tichšie miestečko a uložili sa na noc.

No comments

17.7.2006 (pondelok) – Bambuľka

Sunday, 23. July 2006, 21:39:03

Ráno Honza letel domov. Mali to celkom veselé. Chceli ísť najprv nočkami, ale trošku zádrhel bol v bicykli, ktorý mal cestovať s nimi. Rozhodli sa preto pre taxík. O 5 ráno však narazili na operátorku kravu a potom na taxikára blbca, takže sa im nepodarilo dopraviť bicykel na letisko. Nechcel ho naložiť.

A aby mala i historka pekný záver, tak lietadlo, ktorým mal letieť zrušili. Takže nadšenie stopercentné.

Lietadlá dnes mali všeobecne dobrú náladu a odmietali poslušnosť. Najprv ráno Honza, a poobede mala trošku problémy i Bambuľka. Tej síce let nezrušili, len mal cez hodinu a pol meškanie.

Prišiel som po ňu na letisko s istým, dostatočným, predstihom (vedel som, že má meškanie, takže s predstihom oproti novému času). Ten predstih sa ukázal byť až priveľký, pretože meškanie postupne zbieralo minútky a tak som tam pekne dlho zabíjal čas chodením od bráne ku bráne.

Dočkal som sa a sestrička sa ukázala. Tak a teraz začne zábava. Som zvedavý kto bude koho vychovávať, prevychovávať, chovať a ako.

Dopravil som ju k sebe. Dal jej čas vybaliť (priniesla si so sebou aspoň 40 krabičiek nejakej kozmetiky a kopu ďalších rároh). Chvíľku ju to zabavilo. Keď sa dala dokopy, tak sme vyrazili na prvú okružnú cestu mestom. Doťapali sme až dole do mesta a motali sme sa okolo. Tesne pred polnocou sme zašili i do Tigra na sidru a na pivko. Nech má zážitok i spoločenský, nie len kultúrny.



Cestou domov sme stretli jedného Slováka, čo tu pracuje. Síce nás oslovil, pretože náš počul, ale rozhovor s ním bol pekný pôrod. Vytiahnuť z neho niečo, alebo aspoň nechodiť úplne potichu bola náročná úloha, ale nemusel som sa trápiť nijak dlho. Po chvíli odbočil a šiel si svojou cestou.

No comments

« Prev 1 2 3 4 5 6 7 8 ... 22 Next »

Showing posts 31 - 40 of 213.

Photos

012 hodiny.JPG018 Drevena lavicka.JPG002 Vstup.JPG014 luster.JPG015 Francova spalna.JPG005 patio.JPG013 casa.JPG020 Fontana v zahrade.JPG007 Socha v patiu.JPG016 Prva TV v ESP.JPG

Denníky

Online TV, radio

Zábava

Weby