My OperaKrásna rozlúčka so Slovenskom
Tuesday, March 20, 2007 9:13:29 AM
(Hoľázne, 25.06.2006)
Nasledujúci týždeň som odlietal na leto do Kanady a tak toto polietanie bola taká malá rozlúčka so Slovenskom. Vydarená.
Pôvodným cieľom boli Orešany. Vyšľapali sme až hore a nechali sa asi tri šťvrťe hodinky ofukovať vetrom. Dosť silným a tak sme sa rozhodli pre aleternatívu. Neodradil nás ani jeden flíger, čo si to nad Orešanmi svahoval jedna radosť. Ale ako sa vraví, radšej byť dole a závidieť ťým hore ako naopak.
Tommy mal nápad ísť pozrieť svah Hoľázne, ktorého vlastnosti prevyšuje prostredie v ktorom sa nachádza. Malebné vrchy, skaly, lesy, žiadne mesto, len v údolí učupená dedinka. Pod vami lúky a všade svieži vzduch. Len keby tá štartovačka bola o niečo širšia. Vznikla v lesnom výseku.
Autom sme zastali až pri lese, kde sa začínal chodník. Ten sa skoro stratil v kope lístia a tak nas viedol Tommy po pamäti. Po nekonečnom stúpaní sme vyšli na takú malú náhornú plošinku, či vlastne lúčku. Pre kravy pasienok ako v siedmom nebi. Tam sme zastali a po patričnom oddychu rozložili padáky. Štartovalo sa z lesného výseku na kraji lúčky.
Vietor fúkal menej silný ako na Orešanoch, ale aj tak ho bolo dosť cítiť. Všetci odštartovali viac menej v pohode a na štart som sa chystal aj ja. Podišiel som k hrane výseku a roztiahol si padák. Zapol som si karabíny a skontroloval postroj. Vrchlík nebol celkom vyrovnaný a tak som ho chcel miernym potiahnutím za Áčka pridvihnúť a tak narovnať. A tu sa to stalo. Vietor ktorý fúkal zrázom nahor ako v komíne padák v sekunde vydvyhol. A mňa sním. No nie pekne rovno, ale do strany smerom k stromom. V kyve som sa im naštastie vyhol a pokračoval proti vetru ďaľej od svahu. Už sa nepamätám či som dobre zareagoval ja, alebo to vyriešil za mňa môj padák (DHV 1-2). V každom prípade to nevyzeralo najlepšie a Tommy ktorý ma videl sa už chystal pristáť na štarte.
Odmenou za namáhavý štart bolo krásne polietanie. Vlastne som prvýkrát reálne svahoval. No musím sa priznať že som si to spočiatku až tak nevychutnával - ako začiatočník som bol stále v strehu či mám dosť dobrú výšku a vzdialenosť od svahu. Uvoľnenie prišlo až po chvíľke. A keď som v malom stupáčiku urobil dve tri zatáčky bol som v siedmom nebi. Musím sa priznať že mi nesmierne pomohlo aj vário, ktoré som mal požičané. Som si istý, že keby som ho nemal sedím na zemi možno aj o pol hodinku skôr.
Politali sme skoro hodinku, potom sme po jednom ako sme strácali výšku pristávali. Zbalili padáky a tešili sa z vydareného polietania. Na záver by som pridal poučenie z dnešného lietania: Ak sú silnejšie podmienky pri štarte a štartovačka je úzka, je lepšie odopnúť sa a narovnať si padák, poprípade niekoho o to poprosiť. Nemám dosť skúseností - možno ho ide narovnať aj v silnom vetre, ale keď neodlietate posledný a niekto je nablízku, nech vám ho preistotu určite narovná. Budete mať váčšiu istotu že ho vydvihnete pekne rovno.
Nasledujúci týždeň som odlietal na leto do Kanady a tak toto polietanie bola taká malá rozlúčka so Slovenskom. Vydarená.
Pôvodným cieľom boli Orešany. Vyšľapali sme až hore a nechali sa asi tri šťvrťe hodinky ofukovať vetrom. Dosť silným a tak sme sa rozhodli pre aleternatívu. Neodradil nás ani jeden flíger, čo si to nad Orešanmi svahoval jedna radosť. Ale ako sa vraví, radšej byť dole a závidieť ťým hore ako naopak.Tommy mal nápad ísť pozrieť svah Hoľázne, ktorého vlastnosti prevyšuje prostredie v ktorom sa nachádza. Malebné vrchy, skaly, lesy, žiadne mesto, len v údolí učupená dedinka. Pod vami lúky a všade svieži vzduch. Len keby tá štartovačka bola o niečo širšia. Vznikla v lesnom výseku.
Autom sme zastali až pri lese, kde sa začínal chodník. Ten sa skoro stratil v kope lístia a tak nas viedol Tommy po pamäti. Po nekonečnom stúpaní sme vyšli na takú malú náhornú plošinku, či vlastne lúčku. Pre kravy pasienok ako v siedmom nebi. Tam sme zastali a po patričnom oddychu rozložili padáky. Štartovalo sa z lesného výseku na kraji lúčky.
Vietor fúkal menej silný ako na Orešanoch, ale aj tak ho bolo dosť cítiť. Všetci odštartovali viac menej v pohode a na štart som sa chystal aj ja. Podišiel som k hrane výseku a roztiahol si padák. Zapol som si karabíny a skontroloval postroj. Vrchlík nebol celkom vyrovnaný a tak som ho chcel miernym potiahnutím za Áčka pridvihnúť a tak narovnať. A tu sa to stalo. Vietor ktorý fúkal zrázom nahor ako v komíne padák v sekunde vydvyhol. A mňa sním. No nie pekne rovno, ale do strany smerom k stromom. V kyve som sa im naštastie vyhol a pokračoval proti vetru ďaľej od svahu. Už sa nepamätám či som dobre zareagoval ja, alebo to vyriešil za mňa môj padák (DHV 1-2). V každom prípade to nevyzeralo najlepšie a Tommy ktorý ma videl sa už chystal pristáť na štarte.
Odmenou za namáhavý štart bolo krásne polietanie. Vlastne som prvýkrát reálne svahoval. No musím sa priznať že som si to spočiatku až tak nevychutnával - ako začiatočník som bol stále v strehu či mám dosť dobrú výšku a vzdialenosť od svahu. Uvoľnenie prišlo až po chvíľke. A keď som v malom stupáčiku urobil dve tri zatáčky bol som v siedmom nebi. Musím sa priznať že mi nesmierne pomohlo aj vário, ktoré som mal požičané. Som si istý, že keby som ho nemal sedím na zemi možno aj o pol hodinku skôr.
Politali sme skoro hodinku, potom sme po jednom ako sme strácali výšku pristávali. Zbalili padáky a tešili sa z vydareného polietania. Na záver by som pridal poučenie z dnešného lietania: Ak sú silnejšie podmienky pri štarte a štartovačka je úzka, je lepšie odopnúť sa a narovnať si padák, poprípade niekoho o to poprosiť. Nemám dosť skúseností - možno ho ide narovnať aj v silnom vetre, ale keď neodlietate posledný a niekto je nablízku, nech vám ho preistotu určite narovná. Budete mať váčšiu istotu že ho vydvihnete pekne rovno.
