My OperaVeterná Lysica
Wednesday, February 21, 2007 9:24:29 AM
(Lysica, 8. Apríl 2006)
Na tomto výlete za polietaním som bol skoro pred rokom, a tak si na všetky detaily nespomínam. Na druhej strane výjdu na povrch len tie udalosti, ktoré na mňa najviac zapôsobili.
Bol som som čerstvo po kurze, prvýkrát na Lysici. Starostlivo som si všímal ako aj svah, tak aj pristávačku. Pomerne v strede svahu, trochu bližšie k pristávačke sa týčila stará hruška. O tom že čo to už zažila svedčalo aj množstvo odpílených konárov ležiacich pod ňou.
Na svahu fúkal silný vietor. Štartovalo sa na križák a nešlo to vždy ľahko. Vrchlík bolo treba zdvíhať rovno, inak išiel s radosťou do boku. Pritom vás vietor podvyhoval stále o pár metrov po svahu vyššie. Tommymu vietor dokonca prevesil padák cez malý stromček pri hornom konci lúky. Padol dokonca návrh všetky stromy vysekať a spraviť tak hneď aj štartovačku na sever. Pri štartovaní na križák som sa aj niečo pridučil. Vrchlík stpal nad hlavu rýchlo a ak ho človek trochu nepribrzdil, zavše ho predbehol a padol znovu na zem.
Silný vietor nebránil (či skôr umožňoval) skúšať pár odvážlivcom hravé kúsky s hurškou. Na jej vrchol, na ten najposlednejší konár hneď vedľa fléry, vyliezol sekundand. Držal v ruke plechovku a paraglajdista ju mal za úlohu rukou chytiť. Jemne manévroval nad hruškou, kýval sa zo strany na stranu, približoval sa, až v jednom momente pustil riadičku a slávnostne schytil plechovku.
Z našej skupiny odletel na prelet len Marek. Ešte predtým som ho pri svahovaní pozoroval, ako sa s padákom hral. Keď pristál, nezbalil ho do "květáku", ale nahodil križákom nad hlavu a takto otočený tvárhou ku kopcu stúpal spolu s padákom hore svahom. Keď bol už dostatočne vysoko, otočil sa a letel znovu. Pri jednom zlete natrafil na termiku a začal v kruhoch stúpať až kým som ho nestratil z dohľadu. Preletel asi päť kilometrov a pristál za dedinou pod kopcom.
Aj ja som raz natrafil na stúpavý prúd, ale asi menší. Možno som ho len nevedel ustrediť. Lietal som bez vária a snažil sa ho ustáť najlepšie ako som vedel. Vynieslo ma pekných par desiatok metrov nad štart a potom som ho stratil. Spomínam si teraz na jedno z prvých pristání. Aj keď som sa pri príchode na čo najlepšie snažil prezrieť pristávačku, jednu vec som prehliadol. Pristál som do oblasti maličkých halúzok, akýchsi skosených nevyrastených kríčkov šípkových ruží. Šnúrky som vymotával azda trikrát dlhšie ako som letel.
Po pár hodinkách lietania, hlavne štartovania, ani ruky už celkom nevládali. Naťahoval som sa pri jednom štarte s padákom, a asi aj niekto opodiaľ. Počul som žuchnutie, obzrel som sa a videl som ako si na zem líha žltý padák. Ešte som nevedel čo sa stalo. Venujem sa ďalej môjmu padáku keď tu vidím Tommyho ako to náhli k žltému padáku smerom povedľa mňa. Ešte teraz mi v ušiach znejú jeho slova: "Renča Jebla!"
Všetci sme stáli okolo nej, ležala bez pohybu na zemi a Dolfi ju tíšil. Prikrytá bola niekoľkými bundami. Stále dokoliečka sa pýtala kde je, s kým tu je. Bola jej zima a začali jej tŕpnuť prsty na rukách. Tŕpli sme aj my, čakanie na sanitku bolo nekonečné. Hneď ako ju odviezli zbalili sme sa a nasledovli ju do nemocnice v Trenčíne.
Pokým sme čakali na výsledky vyšetrenia, mali sme dosť času rozumovať čo sa vlastne stalo. Pomerne nízko nad zemou jej zaklapla polka padáku a ona polo bokom, polo chrbtom narazila o zem. Príčin zaklapnutia mohlo byť niekoľko. Nehoda sa stala v oblasti za starou hruškou kde sa v silnom vetre mohla vytvárať turbulencia. Tiež v jej blízkosti v tom momente rýchlo preletel iný padák. To, či by rýchle zareagovanie pomohlo vrchliku sa vyrovnať, bola asi už špekulácia. Veľkým štastím určite bolo, že si Renči zobrala sedačku s chráničom a nie druhú, nejakú výletnú svahovaciu iba z hrubšej látky.
Napriek tejto nepríjemnosti sme si na Lysici pekne posvahovali. Je to výborný kopec pre cvičenie, prvé samostané lietanie po kurze. Na záver mi nedá nespomenúť jednu moju začiatočnícku "príhodu". Po jednom štarte som si to smeroval cez malé kríčky. Myslel som že ich preletím, ale bol som nízko. Vystrel som nohy a už sa do nich ponáral. A tu som spravil chybu. Kríčky ma spomalily, a ja som sadol na zem tesne za nimi, padák padol predo mňa. Pritom ho stačilo trochu pribrzdiť - padák by ma nepredbehol, a v kríčkoch dokonca trochu pridvihol. Kríky by som šuchol a letel by som spokojne ďalej. Takto mi ostalo len rozplietať šnúry a znovu rovnať padák k štartu.
Na tomto výlete za polietaním som bol skoro pred rokom, a tak si na všetky detaily nespomínam. Na druhej strane výjdu na povrch len tie udalosti, ktoré na mňa najviac zapôsobili.
Bol som som čerstvo po kurze, prvýkrát na Lysici. Starostlivo som si všímal ako aj svah, tak aj pristávačku. Pomerne v strede svahu, trochu bližšie k pristávačke sa týčila stará hruška. O tom že čo to už zažila svedčalo aj množstvo odpílených konárov ležiacich pod ňou.
Na svahu fúkal silný vietor. Štartovalo sa na križák a nešlo to vždy ľahko. Vrchlík bolo treba zdvíhať rovno, inak išiel s radosťou do boku. Pritom vás vietor podvyhoval stále o pár metrov po svahu vyššie. Tommymu vietor dokonca prevesil padák cez malý stromček pri hornom konci lúky. Padol dokonca návrh všetky stromy vysekať a spraviť tak hneď aj štartovačku na sever. Pri štartovaní na križák som sa aj niečo pridučil. Vrchlík stpal nad hlavu rýchlo a ak ho človek trochu nepribrzdil, zavše ho predbehol a padol znovu na zem.
Silný vietor nebránil (či skôr umožňoval) skúšať pár odvážlivcom hravé kúsky s hurškou. Na jej vrchol, na ten najposlednejší konár hneď vedľa fléry, vyliezol sekundand. Držal v ruke plechovku a paraglajdista ju mal za úlohu rukou chytiť. Jemne manévroval nad hruškou, kýval sa zo strany na stranu, približoval sa, až v jednom momente pustil riadičku a slávnostne schytil plechovku.
Z našej skupiny odletel na prelet len Marek. Ešte predtým som ho pri svahovaní pozoroval, ako sa s padákom hral. Keď pristál, nezbalil ho do "květáku", ale nahodil križákom nad hlavu a takto otočený tvárhou ku kopcu stúpal spolu s padákom hore svahom. Keď bol už dostatočne vysoko, otočil sa a letel znovu. Pri jednom zlete natrafil na termiku a začal v kruhoch stúpať až kým som ho nestratil z dohľadu. Preletel asi päť kilometrov a pristál za dedinou pod kopcom.
Aj ja som raz natrafil na stúpavý prúd, ale asi menší. Možno som ho len nevedel ustrediť. Lietal som bez vária a snažil sa ho ustáť najlepšie ako som vedel. Vynieslo ma pekných par desiatok metrov nad štart a potom som ho stratil. Spomínam si teraz na jedno z prvých pristání. Aj keď som sa pri príchode na čo najlepšie snažil prezrieť pristávačku, jednu vec som prehliadol. Pristál som do oblasti maličkých halúzok, akýchsi skosených nevyrastených kríčkov šípkových ruží. Šnúrky som vymotával azda trikrát dlhšie ako som letel.Po pár hodinkách lietania, hlavne štartovania, ani ruky už celkom nevládali. Naťahoval som sa pri jednom štarte s padákom, a asi aj niekto opodiaľ. Počul som žuchnutie, obzrel som sa a videl som ako si na zem líha žltý padák. Ešte som nevedel čo sa stalo. Venujem sa ďalej môjmu padáku keď tu vidím Tommyho ako to náhli k žltému padáku smerom povedľa mňa. Ešte teraz mi v ušiach znejú jeho slova: "Renča Jebla!"
Všetci sme stáli okolo nej, ležala bez pohybu na zemi a Dolfi ju tíšil. Prikrytá bola niekoľkými bundami. Stále dokoliečka sa pýtala kde je, s kým tu je. Bola jej zima a začali jej tŕpnuť prsty na rukách. Tŕpli sme aj my, čakanie na sanitku bolo nekonečné. Hneď ako ju odviezli zbalili sme sa a nasledovli ju do nemocnice v Trenčíne.
Pokým sme čakali na výsledky vyšetrenia, mali sme dosť času rozumovať čo sa vlastne stalo. Pomerne nízko nad zemou jej zaklapla polka padáku a ona polo bokom, polo chrbtom narazila o zem. Príčin zaklapnutia mohlo byť niekoľko. Nehoda sa stala v oblasti za starou hruškou kde sa v silnom vetre mohla vytvárať turbulencia. Tiež v jej blízkosti v tom momente rýchlo preletel iný padák. To, či by rýchle zareagovanie pomohlo vrchliku sa vyrovnať, bola asi už špekulácia. Veľkým štastím určite bolo, že si Renči zobrala sedačku s chráničom a nie druhú, nejakú výletnú svahovaciu iba z hrubšej látky.
Napriek tejto nepríjemnosti sme si na Lysici pekne posvahovali. Je to výborný kopec pre cvičenie, prvé samostané lietanie po kurze. Na záver mi nedá nespomenúť jednu moju začiatočnícku "príhodu". Po jednom štarte som si to smeroval cez malé kríčky. Myslel som že ich preletím, ale bol som nízko. Vystrel som nohy a už sa do nich ponáral. A tu som spravil chybu. Kríčky ma spomalily, a ja som sadol na zem tesne za nimi, padák padol predo mňa. Pritom ho stačilo trochu pribrzdiť - padák by ma nepredbehol, a v kríčkoch dokonca trochu pridvihol. Kríky by som šuchol a letel by som spokojne ďalej. Takto mi ostalo len rozplietať šnúry a znovu rovnať padák k štartu.
