Výlety, prázdniny atď
Friday, 25. September 2009, 14:02:47
Udialo sa toho veľa, najprv nepodarené ME v dánsku, na ktoré som sa snažila, myslím, že celkom zodpovedne pripraviť, ale opäť nič z toho. Na šprinte som blúdila ako také malé dieťa, na dlhej som zrobila jednu chybu a to tiež nie v jednej zákerne ťažkej pasáži. Nevyšlo, možno raz inokedy.
Následne veľké množstvo pretekárov putovalo do Plzne na päťdňové. Musím podotknúť, že boli dosť dobré, až na jednu nezakreslenú cestu na mape prvej etapy som nemala výhrady, v lese som si to fakt užívala, niekedy aj výnimočne dlho. Hodnotenie spoločenskej stránky prenechám radšej kompetentnejším kolegyniam.
Doma sme podnikli Karst, na ktorý som sa vrcholne tešila, rovnako ako každý rok. Ohlasy dobré, len ja som bola akosi rozladená a neprežívala som to tak ako po ostatné roky.
Nemohla som sa nezúčastniť 1. ročníku Šenkvice O kempu, jednej z najprestížnejších akcií leta. Pod vedením Miša sme s elánom a v nekonečne dobrej nálade absolvovali rôznorodé tréningy možných aj nemožných disciplín, zdokonaľovali sme svoje vedomosti a poznávali okolie. Rok od roka lepšie, teším sa nabudúce.
Nechýbali ani akcie na Bukovci, vodné športy, chata, mapa, behy a v mojom prípade elegantný kotrmelec z biku.
Z mojich všetkých plánovaných výletov som absolvovala jeden, odviezla som sa vlakom do Margecian a odtiaľ po asfaltke za Mníšek nad Hnilcom a hore do sedla Jedľovej, odtiaľ som plánovala hrebeňovku až domov. Finta bola v tom, že som nenašla studničku a po Kloptaň to bolo vzhľadom na moje fyzické a technické schopnosti tou bušou nebicyklovateľné, dokonca som aj stratila značku. Na Kloptani som si zrobila bufetovú prestávku, aby som sa trochu upokojila a odtiaľto to už išlo. Od dela som však nestúpala na Kojšovku, ale sputila som sa po ceste, bola som už úplne hotová.
Nezabudnuteľne krásne boli Nízke Tatry. Nápad, zajtra popoludní ideme, počasie až na vychádzanie z Telgártu vyšlo znamenité, batoh nabalený, nohy opľuzgierované. Prvý deň sme urobili Telgárt - Andrejcová, stihli sme to akurát do tmy, 2. deň Andrejcová - Čertovica, dosť zaberák, hlavne s nabalenými vecami obchádzať povyvracané stromy, posledný deň Čertovica - Chopok a schádzanie z Chopku po zjazdovke, dranie sa v kosodrevine, schádzanie čierneho bikového zjazdu a domov.
S mamou som strávila týždeň v Španielsku, utvrdila som sa v tom, že to moja zasľúbená zem rozhodne nebude. Zoschnutá púšť, slaná voda a mraky turistov nie sú pre mňa. Aby som nezabudla upozorniť, fotky sú vo Fotografie.
Poslednom domácou akciou bolo MTBO v Pezinku. Krátka trať na 70 minút, dlhočizné trate, ide to so mnou dolu vodou, mala by som zmeniť kategóriu.
A potom som tu v Ústí, kde sa behom posledných pár dní pokúšam dohnať zameškané, výlet do Kokořínska .
Následne veľké množstvo pretekárov putovalo do Plzne na päťdňové. Musím podotknúť, že boli dosť dobré, až na jednu nezakreslenú cestu na mape prvej etapy som nemala výhrady, v lese som si to fakt užívala, niekedy aj výnimočne dlho. Hodnotenie spoločenskej stránky prenechám radšej kompetentnejším kolegyniam.
Doma sme podnikli Karst, na ktorý som sa vrcholne tešila, rovnako ako každý rok. Ohlasy dobré, len ja som bola akosi rozladená a neprežívala som to tak ako po ostatné roky.
Nemohla som sa nezúčastniť 1. ročníku Šenkvice O kempu, jednej z najprestížnejších akcií leta. Pod vedením Miša sme s elánom a v nekonečne dobrej nálade absolvovali rôznorodé tréningy možných aj nemožných disciplín, zdokonaľovali sme svoje vedomosti a poznávali okolie. Rok od roka lepšie, teším sa nabudúce.
Nechýbali ani akcie na Bukovci, vodné športy, chata, mapa, behy a v mojom prípade elegantný kotrmelec z biku.
Z mojich všetkých plánovaných výletov som absolvovala jeden, odviezla som sa vlakom do Margecian a odtiaľ po asfaltke za Mníšek nad Hnilcom a hore do sedla Jedľovej, odtiaľ som plánovala hrebeňovku až domov. Finta bola v tom, že som nenašla studničku a po Kloptaň to bolo vzhľadom na moje fyzické a technické schopnosti tou bušou nebicyklovateľné, dokonca som aj stratila značku. Na Kloptani som si zrobila bufetovú prestávku, aby som sa trochu upokojila a odtiaľto to už išlo. Od dela som však nestúpala na Kojšovku, ale sputila som sa po ceste, bola som už úplne hotová.
Nezabudnuteľne krásne boli Nízke Tatry. Nápad, zajtra popoludní ideme, počasie až na vychádzanie z Telgártu vyšlo znamenité, batoh nabalený, nohy opľuzgierované. Prvý deň sme urobili Telgárt - Andrejcová, stihli sme to akurát do tmy, 2. deň Andrejcová - Čertovica, dosť zaberák, hlavne s nabalenými vecami obchádzať povyvracané stromy, posledný deň Čertovica - Chopok a schádzanie z Chopku po zjazdovke, dranie sa v kosodrevine, schádzanie čierneho bikového zjazdu a domov.
S mamou som strávila týždeň v Španielsku, utvrdila som sa v tom, že to moja zasľúbená zem rozhodne nebude. Zoschnutá púšť, slaná voda a mraky turistov nie sú pre mňa. Aby som nezabudla upozorniť, fotky sú vo Fotografie.
Poslednom domácou akciou bolo MTBO v Pezinku. Krátka trať na 70 minút, dlhočizné trate, ide to so mnou dolu vodou, mala by som zmeniť kategóriu.
A potom som tu v Ústí, kde sa behom posledných pár dní pokúšam dohnať zameškané, výlet do Kokořínska .
WIDGETIZE