Naťa

Celý minulý týždeň som sa vracala zo školy za noci, prípadne som s napraným vakom a igelitkami v rukách utekala do telocvične. (A aj tak som zmeškala!)Nacvičovali sme totiž program na stužkovú, prípadne sme si nakrúcali video, kde som vraj zobrazila nájomného vraha. Neskôr sa s vami podelím so svojimi prvými hereckými skúsenosťami. Ale aby som neodbočila od témy hektického týždňa, raz som zmeškala na tréning, inokedy sa mi nechcelo ísť v noci samej do lesa a prebehla som sa iba po zasmradenom sídlisku.
V sobotu 8. decembra sme mali stužkovú. Keďže už za rána za rosy som bola u kaderníčky, nech mi zrobí niečo s tými mojimi knotmi. Mala som na hlave strašne veľa smradľavého sajrajtu a tuhé vlasy ako betón. Bol to skutočne nepríjemný pocit. V onú sobotu som teda behať nebola. Večer sme sa ostužkovali, okolo tretej sme sa presunuli do krčmy, ráno som sa odobrala pospať si zo dve hodinky a poďho ešte s promile na tréning. Bežalo sa mi ťažko.Zvyšok nedele som nespala až do večera.
V pondelok dopoludnia sme v škole ešte dojedali koláče a dopíjali bandasku vína, pripočítaje k tomu aj únavu z nedostatku spánku mi večer pri behaní bolo bľuvno a veľmi skoro som sa vrátila domov.
V telocvični sa mi dobre športovalo, poohovárali sme učiteľov, ako už býva zvykom, preložili sme písomku z temy 2 z historie a šupom schlafen.
V stredu mi športovanie zase akosi nevyšlo, keď som sa okolo tretej dotrieskala domov, dozvedela som sa, že príde návšteva na moje narodeniny, teda by vyznelo asi dosť nevhodne, keby som sa odobrala. Tak si vravím, že sa aspoň čosi naučím, pretože vo štvrtok sme mali písať examen zo seminaria zo španielskej matiky a mala som mať oral z temy 15 z literatury Barroco II, v piatok examen z Romanticisma, ktoré som ešte nevidela. No nič. Hľadím na tie poznámky, pochytila ma známa zúrivosť a nenaučila som na absolútne nič. Večer som sa ešte odobrala k Janovi, nech mi vypočíta nejaké problemas.
Keďže som sa večer nič nenaučila, privstanem si, ako zvyčajne, ráno o štvrtej a naučím sa čosi. No zlomilo ma. Poznámky skončili niekde pod gaučom a ja pod heslom pod lampou je najväčšia tma drímem v obyvačke na gauči. Konverzácie z angliny o sedem desať boli mukami. Aj na examen z matiky, fuera del horario, bolo ťažké premýšľať. Jak som došla domov, urobila som si pohodlíčko a išla som spať. Asi ako už navyknutá na spanie pred tréningom, som sa zobudila za päť minút päť, tralo mi síce, kým som prišla na to, či je to ešte večer alebo už ráno, a poďho na tréning. Bolo mi zle, všetko ma bolelo, bola som zúfalo unavená a prišla som sa tam skutočne iba váľať na parkety. Doma ma hodilo o posteľ.
A aby bola aj nejaká pointa, aby článok evolucionara, v piatok sa mi bežalo úplne úžasne. Absťák vlastného potu ma vyhnal o piatej do lesa. Bol sneh a svit mesta sa natoľko odrážal od oblohy zasvinenej železiarňami, že nebolo treba ani baterku. Taký pokojný nočný beh pohládzajúci moje zlenivelé svaly, rekuperoval moje psychické sily a spôsoboval mi ohromný pôžitok. Stačilo iba osemdesiat minút, aby som bola aspoň na chvíľu spokojná.