Naťa

Nechce sa mi ani vymýšľať, kam by som sa mohla ísť bicyklovať, nič kreatívne, nové, nápadité....nič. Nejak automaticky a bez rozmyslu idem dákym naučeným smerom. Nehútam na ničím, iba sa takým neškodným tempom plížim dedinami, aha auto, dom, strom. Hm,...a tu sa otočím. Práve teraz. A hľa, už idem domov, ani to nebolelo a už bude. Takto nejako sa dotrmácam späť.
Úlohy neustávajú, stále nové vyvstávajú a stále s väčšou nechuťou sa do nich púšťam. Sprchovanie. Áno, ono je pekné zaliezť si umytý a voňavý do postele, len málokedy sa spomína, že pod tú sprchu treba vliezť, to ešte nie je až tak prenáramne náročné, ani mydlenie sa, ale rozhodujúci moment je vyliezť spod prúdov horúcej vody a utrieť sa. Z teplučnej, úspávajúcej vody do krutej reality nevykúrenej kúpeľne! Dalo by sa to prirovnať k rannému vstávaniu - každý jeden vie, že raz aj na to musí prísť, ale snaží sa tú chvíľu čo najdlhšie oddialiť. Ak sa niekto musí dokonca ešte po sprchovaní mastiť krémom, je to už skutočná skúška zimou.
Najpríjemnejšia činnosť - idem jesť. Otvorím skrinku, čo dá, nič nové nevykúzlim, klasické suroviny, cestoviny, syr, kečup. Jednoduché, rýchle, lacné, ale predsa....každý deň?! Mám hlad, takže to maže všetky predchádzajúce pochybnosti. Zjem, už neni, pekná časť dňa sa skončila a týmto započala tá najdepresívnejšia. Výčitky, čo som mala urobiť a neurobila som, ako nič nestíham, noč mi nejde, nemám na nič chuť, elán do štúdia akoby sa úplne kdesi preč vytratil a popri tom všetkom sa nudím a nemám čo robiť. Osvieti ma, otvorím múdru knižku, lenže pri tomto kate to aj zostane, nie je vôľa ani cesta donútiť sa myslieť. Sedím teda pri stole, predo mnou vypnutý počítač, tak, reku, zapnem, ne? Naj tu len tak neleží. Skutočne zúfalé už je, keď sa nudím aj pri onom zapnutom prístroji, nepozerám doňho pretože by ma to bavilo, ale jednoducho sa mi nechce od neho vstať... Úplne žalostný dôvod. Nuž keď ma to omrzí, odoberám sa do kúpeľne. Večerná hygiena mi trvá pravidelne veľmi dlho, som unavená, nechce sa mi do nej, tak ju samozrejme čo najdlhšie odďaľujem. Ľahám samozrejme príliš neskoro na to, aby som ráno mohla spokojne vyspinkaná započať deň. Samozrejme večer sa mi ani nedá zaspať. Atd...atd...atd


Aj tu by som si dovolila upozornenie, že akákoľvek podobnosť so skutočnosťou je čisto náhodná!!!