Naťa

Ako zahriatie pred nízkotatranským výletom som poňala piatočné bukovecké posedenie, z ktorého som sa po slabých troch hodinách spánku ráno, ešte pred východom slnka, presúvala na bicykli domov. Prekvapilo ma to, kto by ráno o pol piatej čakal tmu...
Vďaka spánku sme sa nečakane rýchlo ocitli na Donovaloch, no čas sa nedal oklamať, štartovali sme dosť neskoro o 10:20 a ešte k tomu nám to moc nešlo. Ešte sme ani poriadne nevyšli do hôr a už sme stáli. KeĎ sme my neprišli do lesa, domestikovaný srnčiak prišiel za nami.

Už pri klesaní do Hiadeľského sedla bolo jasné, že takýmto tempom do útulne za svetla nedorazíme. Po vyhodnotení ďalších možností, ktoré nám toto poznanie otváralo, sme ešte vyliezli tých šesťsto výškových na Prašivú, odfotili sme sa s hoľami, akoby sme ich sami pokorili a pobrali sme sa naspäť dole do Kyselky. Autobusom, ktorý sme ledva stihli dobiehajúc, sme sa dopravili naspäť na Donovaly, ďalším autobusom do Liptovského Mikuláša a ďalším do Pavčinej Lehoty k Šmelíkovcom. Pred desiatou sme na horskej turistike umytí padli do postelí.
Nasledujúce deň sme začali kvôli akútnej indispozícii a časovej tiesni autobusom a lanovkou na Chopok. Ani sme si za to nezaslúžili pekný výhľad a až po chatu M. R. Štefínika sme išli v hmle. Vyjasňovať sa začínalo až s postupom na Čertovicu.
Vyhodnotila som, že ak ma prestane baviť bicykel, bude zo mňa turistka. K tomu sa pridružil nápad, že takéto prechádzky sa dajú podnikať v zime, boleli ma z toho nohy, a keď všetci tvrdia, že v zime treba vytrvalosť, príde mi to ako celkom príjemná alternatíva v prípade, že nie sú poruke bežky. Tretie "predsavzatie" je výzvou, nasledujúce leto si chcem prejsť celý hrebeň.
Viac fotiek: http://my.opera.com/nata1meister/albums/show.dml?id=8665062