Naťa

Nečakane ho prekvapili čudné zvuky vychádzajúce z jeho trupu sprevádzané nepríjemným zápachom. Nemýlil sa. Bol to on. Našťastie si včas uvedomil neviditeľnú záťaž, ktorá by mu mohla zmariť celú zimnú prípravu. Koľko má času? Pätnásť minút? To bude určite tá včerajšia fazuľová.
Pretekár sa rýchlo bežal postaviť do radu. Stál až na konci, pred ním zo desať ľudí, na rozdiel od neho nikto ďalší nepodceňoval predštartovú návštevu toitoiky. Všetci k svojmu výkonu pristupovali maximálne zodpovedne, len premotivovanému pretekárovi sa biologické potreby museli pripomenúť samy.
Postupoval pomaly, a navyše stále zostával posledným. Ľudia si dávali na čas, záchodkovú alej opúšťali až po dlhotrvajúcej očiste. Nervózne prešlapujúceho pretekára si však nikto nevšímal. Oči nedokázal odtrhnúť od hodiniek, čísla na displeji utekali neporovnateľne rýchlejšie ako on v lese ak by náhodou vybehol v takomto stave. V oblasti tesne nad rozkrokom s odchádzajúcimi ľuďmi pociťoval stále väčšiu ťažobu. Napriek tomu, že v zime behával s vakom plným vody, toto bolo zjavne nad jeho sily.
Zostávala pred ním už iba jedna staršia žena. Tlaky sa stupňovali, no nemohol ju žiadať o prenechanie jej vystáteho miesta, mohlo by to vyzerať ako číra nedochvíľnosť, a takú drzosť si pretekár jeho kategórie nemohol dovoliť. Ako eliťák si poctivo vystojí radu a nebude žiadať nikoho o akýkoľvek ústupok alebo výhodu. V rade sú si všetci rovní – všetci sa chcú pred štartom ešte stihnúť vyprázdniť.
Konečne sa otvárajú dvere a kľudne si z nich vychádza malé dieťa. Pretekár neváha, vykročí čo najväčšou možnou rýchlosťou a pri dotyku plastovej kľučky cíti istotu a ostrý zápach exkrementov a chemických rozpúšťadiel. Neváha ani na sekundu, zavrie sa a očkom kontroluje situáciu vo vnútri. Na zemi ani okolo diery nie je nič, do čoho by bolo nepríjemné šliapnuť, ale niééééééé – na toalete chýba papier! Z držiaka sa odkrúcali posledné štyri útržky, okolo sa povaľovali iba ošklbané rolky. Organizátori nezvládli situáciu, do pozície hajzelbaby nanominavali osobu nehodnú svojej funkcie.
Zvládne to, nezvládne? Bolo to tak blízko a teraz prišlo sklamanie...no eliťák je bojovník. On sa popasuje aj so štyrmi útržkami a svojím traktom, hoci... Podľa hesla šťastie praje odvážnym si začal sťahovať nohavice. Prečo nechcú skĺznuť od pása nižšie? Pretekárove oči rýchlo hľadali chybu, až zablúdili k uzlu problému. Nebezpečne zauzlená šnúrka odolávala zúfalým trhavým pohybom. Prečo ja? pýtal sa v duchu pretekár bez schopnosti rozuzľovať námornícke, letecké, ponorkové, topánkové aj trenírkové uzly. Blížiac sa ku stavu úplnej rezignácie spätne prehodnotil zvolený postup a rozanalyzoval svoje chyby. Chvíľa racionálneho myslenia, len nepodľahnúť panike, opakoval si. Rovnako ako v lese, z kufra sa nevykufrí chaotickým pobehovaním, ale rozumnou úvahou. Po zvážení všetkých pre a proti dospel k názoru, že padajúci dederón pod vlastnou váhou je predsa len príjemnejšou variantou ako pevný úchyt s naloženým nákladom. Pristupoval k tomu športovo, spojí predštartovú rozcvičku s odľahčovaním. Išiel na to ústami, zohol sa čo najbližšie k ťažkosti pôsobiacim partiám a silne sa zakúsol, ako zviera zbavené rozumu v neprirodzenej polohe len trhal a trhal, bojoval o vlastnú česť. Kruto trpel adaptáciou ľudských zubov na predžutú kašovitú stravu, tupé zuby a mľandravé žuvacie svaly neslúžili ako kedysi pred päťtisíc rokmi.
No dušou eliťák nevzdáva ani vopred prehraný generačný boj. Bojuje a ženie sa, kým súper nespraví chybu. Nie je neprajník, ale túžba vyhrať ho robí najrýchlejším, najšarmantnejším, najinteligentnejším, naj..., naj..., naj tá šnúra povolí!!!!
Prááásk! Ozvalo sa keď silou zotrvačnosti stratil rovnováhu a oprel sa o stenu. Modrá búdka sa pod atakom nebezpečne zakolísala, pretekár pod hrozbou vyvrhnutia jej obsahu na svoju osobu bleskurýchle vyrovnával sily. Veď gravitácia nepustí. Vydýchol si. Zahľadel sa na hodinky, zostávalo mu už len šesť minút. Uvedomil si, ako ho zalieva studený pot a zliepa mu okolie ritného otvoru. Už to len mať za sebou, pomyslel si. Nervózne a nešikovne si stiahol spodný diel odevu ku kolenám a pohodlne sa usadil. Vydýchol a napäl brušné svaly, uvoľnil análny zvierač a cítil ako postupne klesá ťaživé napätie sústredené do jedného tuhého celku. Tlačil a následne povolil, vydýchal sa a znova. Centimeter po centimetri, predstavoval si hlavičku, drobné prstíky smerujúce na každú svetovú stranu a úplne na záver nohy čoby lanie. Na svet sa ozvalo hlasným čľupnutím.
Už je to tu, pomyslel si pretekár, už len zvládnuť štyri útržky. Rozdelil si ich na polovicu, na dve a dve, prvý pár vyobracal a poskladal do najneuveriteľnejších útvarov so snahou dosiahnuť čo najväčšiu plochu rezistentnú voči potrebnému ťahu.
Nedôverčivo sa zahľadel na posledné dva útržky. Zvládnem to, povedal si a s obavami sa pustil do práce. Z rapavého pocitu na pokožke usúdil, že už asi niet čo utierať a víťazoslávne sa postavil. S nohavicami spadnutými ku členkom sa otočil a pozrel sa na svoje dielo. Krása – na také zdravé trávenie by ktokoľvek mohol byť pyšný.
Štyri minúty. Pretekár sa rýchlo ošatil a vybehol von. S padajúcim rozkrokom sa zdala jeho návšteva toitoiky neúspešná, no iba on sám si bol vedomý svojej sily a naopak, práve podceňovanie súpermi ho môže vyniesť vysoko. A tak vyložený pretekár vybehol na trať.


2007