Naťa

Posledné zimy, ako sa patrí, som si navykla tráviť na bežkách. Brázdenie krížom krážom hrebeňom ma začalo baviť vzápätí ako sa mi podarilo pokoriť moju výraznú technickú indispozíciu a bolesť. Zvládla som to dokonca tak dobre, že pomer mojich schopností, beh ku bežkám, sa obrátil a prebehnutie istej vzdialenosti mi začalo spôsobovať značnejšie ťažkosti ako prekonanie onej vzdialenosti behom s lyžami na upravenej nemeckej stope. Netrúfam si klasifikovať svoje sunutie sa prevažne, nie však výlučne, smerom vpred, ako beh na lyžiach, pretože pod týmto pojmom chápem úplne iný pohyb, aký predvádzam ja, z toho dôvodu sa prikláňam k označeniu beh s lyžami.
Nemecká, starostlivo upravená loipe je vo svojej dokonalosti niekedy nudná. Dokonca aj keď začne snežiť, stačí si vystriehnuť rolbu a ideš si po čerstvom koberci. Na rozdiel od nej, česká stopa v sebe ukrýva istú dávku neistoty a prekvapenia. Nikdy nevieš, ako to tam bude vyzerať, hoci na základe predchádzajúcej skúsenosti je možné to s kolísajúcou pravdepodobnosťou predpokladať. Pre prípadné omyly bol prednedávnom vybudovaný mostík cez hraničný potok. Neviem, kto ho postavil, asi EÚ za účelom zbližovania cezhraničnej bežkárskej komunity. V praxi to vyzerá tak, že do bývalej NDR sa sťahujú českí športovci a do Čiech tiahnu nemeckí dôchodcovia bažiaci po dobrodružstve. Slovenská stopa je na tom najlepšie. Môže prekvapiť iba pozitívne.
Skrátka a dobre, v Krušných horách sa dá bežkovať ukážkovo a odňať si túto možnosť sa stáva trestuhodným previnením.