Naťa

Po návrate z úspešného pobytu v Nemecku a Rusku sa začínam opäť systematicky pohybovať. Po polroku ničnerobenia to ide síce veľmi ťažko, ale to, ako sa trápim, mi spôsobuje ohromnú radosť. Ako odmenu za onen polrok som si kúpila novú športovú pomôcku, na ktorej sa však vzhľadom na moju nemohúcnosť hanbím jazdiť. Ešteže jazdím ráno, vtedy sú všetci zaneprázdnení a nikto ma nevidí.
S nadšením som sa dnes ráno chcela ísť povoziť na dve hodiny na cestu. Najprv som opravila jeden defekt, potom som na druhom kolese vylomila ventil. Keď som konečne vyrazila smerom na sever, oproti mi išla čierňava, do ktorej som nemala chuť sa vnoriť. Bolo z toho síce trištvrte hodinové plácanie sa po meste, ale aj tak som dala všetko podľa plánu, len teraz zas ležím a čakám do zajtrajšieho dňa, kým slabosť, ktorá sa zmocnila mojich údov, povolí.
No aj tak mi je a bude úplne krásne, pretože sa hýbem.