Záver októbra a úvod novembra
Saturday, November 24, 2012 9:42:55 PM
17. 10. 2012 PŘEBOR UJEP V PŘESPOLNÍM BĚHU
Konečne po nejakom tom roku sa mi znovu podarilo zúčastniť sa školskej športovej akcie a to práve pri rekordnom počte prihlásených žien. Trať sa oproti minulajšku nijako nezmenila, bežalo sa parkom poza budovu univerzity na Hoření kilometrové kolečko s malým prevýšením, ktoré ženy absolvovali trikrát.
Na priebeh závodu si už dopodrobna nespomínam, ani to, koniec koncov, pre nezúčastneného nie je nijako zaujímavé, snáď len toľko, že som v úvode posledného kolečka v zbehu zaútočila a zabralo to. Vybehla som si pekné tretie ako medzi študentkami, tak aj v celkovom hodnotení žien. Ale ako vidno na obrázku, v tých chvíľach mi to bohvieaké slasti nespôsobovalo.
19. - 21. 10. 2012 SÚSTREDENIE OKOUNOV
Veľmi príjemnou víkendovou akciou bolo pobehovanie po zakázaných priestoroch Doupovských hor vrámci tréningu na HROB. Piatkový príchod na chatu sme oslávili opekaním v krbe, a keď už voda netiekla, aspoň víno tieklo.
Sobotný výbeh viedol údolím rieky Ohře a kopcoch po oboch jeho stranách. Vybehli sme až do Nebies na hrad Himlštejn (dole), pili sme Korunní priamo z prameňa, Stoličnú, zážitkov dosť a dosť. Avšak najzaujímavejším útvarom bola Čedičová žíla Boč (vpravo). Krátko po otočke ma kopol elektrický ohradník.
Asi dvadsaťkilometrový výbeh na deň nestačil, krátko pred zotmením sme ešte vybehli na vrch Javor. Cestou sme stretli jeleňa a mnoho bedlí. Večer som už cítila, že to neni ono.
A ani nebolo. Z plánovaného nedeľného výbehu na vrch Měděnec na hrebeň Krušných hôr bola nakoniec prehliadka zrúcaniny (a) hradu Perštejn s koncovkou vo vodáckej reštaurácii, kde sme obedom "slávnostne" zakončili pobyt.
A tu začína neutešený príbeh pravého kolena. K oným necelým trom týždňom sa však nechcem vracať.
10. 11. 2012 BEH DO VRCHU BOBROVEC + ZÁVER SEZÓNY ATU, MLYNKY
6:06 príchod autobusu z Prahy na stanicu do KE
6:20 otváram dvere bytu a s nevídaným nadšením prebaľujem
6:37 odchod na víkend
Tak takýto expresný príchod do Košíc som ešte nemala. Všetko sa ideálne stihlo, nebyť toho, že som v byte stúpila na dosku, z ktorej trčal klinec.
K samotnému behu do kopca 3,7 / 600 sa veľmi nemám ako vyjadrovať, prvý pohyb po troch týždňoch, to hádam dostatočne dokresľuje moju vtedajšiu situáciu. Ohromne sa mi páčil popretekový výklus na vedľajší kopčok Babky. Všetko by bolo úplne super, keby som pri zbehu nepodvrtla kotník.
Čo sa týka záveru, bola som príliš uťahaná na to, aby som zvládla niečo viac ako suverénne prehrať pingopongový zápas.
Čo sa dialo doma už aj tak všetci viete, takže sa presuniem za nepoznanými zážitkami opäť do ČR.
16. 11. 2012 NOČNÉ ŠTAFETY HULK CUP
Nechala som sa nahovoriť konečne aj na orienťák, ale iba pod podmienkou, že členky štafety mi nebudú vyčítať moje snaženie.Áno, na parkáči by som naozaj nemusela zablúdiť,ale mne sa vybila lampa. Zanedbala som prípravu a je mi ľúto, že práve na štafete, ale ísť nočák potme je tiež zážitok. Na záver hodnotím pozitívne, že aj za takýchto podmienok som odovzdala pomyselný kolík ešte pred hanba-štartom.
18. 11. 2012 TURISTIKA SASKÉ ŠVÝCARSKO
Po dlhšej dobe som bola na takej "kochacej" a nie športovej turistike a rozhodne to stálo za to. Z pieskovcov som uchvátená doteraz, škoda len, že sme si neužili pekné výhľady. Ono aj tak sa to trochu "športov" zvrhlo, išli sme jednu zaistenú cestu. Nadchlo ma to natoľko, že si to musím niekedy zopakovať.
Na záver prišlo nepríjemné prekvapenie v podobe vylepených neplatných cestovných poriadkov, vďaka čomu sme dve hodiny čakali na autobus.
Konečne po nejakom tom roku sa mi znovu podarilo zúčastniť sa školskej športovej akcie a to práve pri rekordnom počte prihlásených žien. Trať sa oproti minulajšku nijako nezmenila, bežalo sa parkom poza budovu univerzity na Hoření kilometrové kolečko s malým prevýšením, ktoré ženy absolvovali trikrát.
Na priebeh závodu si už dopodrobna nespomínam, ani to, koniec koncov, pre nezúčastneného nie je nijako zaujímavé, snáď len toľko, že som v úvode posledného kolečka v zbehu zaútočila a zabralo to. Vybehla som si pekné tretie ako medzi študentkami, tak aj v celkovom hodnotení žien. Ale ako vidno na obrázku, v tých chvíľach mi to bohvieaké slasti nespôsobovalo.
Veľmi príjemnou víkendovou akciou bolo pobehovanie po zakázaných priestoroch Doupovských hor vrámci tréningu na HROB. Piatkový príchod na chatu sme oslávili opekaním v krbe, a keď už voda netiekla, aspoň víno tieklo.
Sobotný výbeh viedol údolím rieky Ohře a kopcoch po oboch jeho stranách. Vybehli sme až do Nebies na hrad Himlštejn (dole), pili sme Korunní priamo z prameňa, Stoličnú, zážitkov dosť a dosť. Avšak najzaujímavejším útvarom bola Čedičová žíla Boč (vpravo). Krátko po otočke ma kopol elektrický ohradník.
Asi dvadsaťkilometrový výbeh na deň nestačil, krátko pred zotmením sme ešte vybehli na vrch Javor. Cestou sme stretli jeleňa a mnoho bedlí. Večer som už cítila, že to neni ono.
A ani nebolo. Z plánovaného nedeľného výbehu na vrch Měděnec na hrebeň Krušných hôr bola nakoniec prehliadka zrúcaniny (a) hradu Perštejn s koncovkou vo vodáckej reštaurácii, kde sme obedom "slávnostne" zakončili pobyt.
A tu začína neutešený príbeh pravého kolena. K oným necelým trom týždňom sa však nechcem vracať.
10. 11. 2012 BEH DO VRCHU BOBROVEC + ZÁVER SEZÓNY ATU, MLYNKY
6:06 príchod autobusu z Prahy na stanicu do KE
6:20 otváram dvere bytu a s nevídaným nadšením prebaľujem
6:37 odchod na víkend
Tak takýto expresný príchod do Košíc som ešte nemala. Všetko sa ideálne stihlo, nebyť toho, že som v byte stúpila na dosku, z ktorej trčal klinec.
K samotnému behu do kopca 3,7 / 600 sa veľmi nemám ako vyjadrovať, prvý pohyb po troch týždňoch, to hádam dostatočne dokresľuje moju vtedajšiu situáciu. Ohromne sa mi páčil popretekový výklus na vedľajší kopčok Babky. Všetko by bolo úplne super, keby som pri zbehu nepodvrtla kotník.
Čo sa týka záveru, bola som príliš uťahaná na to, aby som zvládla niečo viac ako suverénne prehrať pingopongový zápas.
Čo sa dialo doma už aj tak všetci viete, takže sa presuniem za nepoznanými zážitkami opäť do ČR.
16. 11. 2012 NOČNÉ ŠTAFETY HULK CUP
Nechala som sa nahovoriť konečne aj na orienťák, ale iba pod podmienkou, že členky štafety mi nebudú vyčítať moje snaženie.Áno, na parkáči by som naozaj nemusela zablúdiť,ale mne sa vybila lampa. Zanedbala som prípravu a je mi ľúto, že práve na štafete, ale ísť nočák potme je tiež zážitok. Na záver hodnotím pozitívne, že aj za takýchto podmienok som odovzdala pomyselný kolík ešte pred hanba-štartom.
18. 11. 2012 TURISTIKA SASKÉ ŠVÝCARSKO
Na záver prišlo nepríjemné prekvapenie v podobe vylepených neplatných cestovných poriadkov, vďaka čomu sme dve hodiny čakali na autobus.












