My OperaTaký aprílový tréning
Thursday, April 11, 2013 7:19:41 PM
Po včerajšom dlhšom vyše štvorhodinovom tréningu na ceste som si hovorila, že ak budem silno trénovať od zajtra až do nedele, dnes, teda vo štvrtok, si môžem spokojne oddýchnuť a ísť si na chvíľu zabehať a zaplávať. Počasie vonku tiež nebolo nič moc, prehánky, ale konečne výrazne nad nulou, 10 °C. Na jednej strane sa mi nechcelo, na druhej strane ma káralo ísť si vyvetrať hlavu. Štvrtky sú pre mňa strašne náročné. Dilemu nakoniec rozhodol kamarát, tvrdil, že pršať nebude, že to vidno na radare.
Keby náhodou, chcela som sa motať len v blízkosti mesta, na dostrel do nejakých 20 km. Pôvodný plán bol urobiť si nejaké kolečká medzi Ústím a Teplicemi. No ale čo čert, teda ja, nechcel, idem si tak Krupkou, keď tu zrazu ma napadne, že to strmé stúpanie na Fojtovice som nahor ešte nikdy nešla. Teda iba kúsok, na biku a pred 4,5 rokmi. Zostalo mi v pamäti ako veľmi, veľmi strmé. Druhá spomienka sa viaže k ceste dolu na cesťáku, keď ma od brzdenia tak boleli ruky, že som si dokonca na chvíľku zastavila. Nuž, prečo nie. Je výrazne nad nulou, a aj keby hore boli nejaké dva stupne, schádzať budem do desiatich a nevymrznem.
Ku kopcu...nuž, zastavila som si už na konci dediny. Pri mojej kondičke, prevodoch a vôli mi to nevyšlo, ale nabudúce už aspoň budem vedieť, kde sa to láme a odkiaľ sa už dá normálne ísť. Pekne to odsýpalo, stúpala som do hmly, okolo bol topiaci sa sneh a kúsok pred vrcholom, pod Komárkou, mi začalo pršať.
V zjazde mi, napodiv, nebola zima, aj keď som už bola dosť mokrá. Možno to bolo tým strachom a tým, že som išla takmer krokom. Stúpanie v Krupke JE prudké, pretože sa ho bojím ísť dolu. Hmla sa držala iba hore, avšak dážď nezostal iba v horách. A defekt predného kolesa. Opäť problém s páskou. Pokúšam sa to trošku prelepiť, ale moc to nejde. Tak snáď aspoň na dojazd domov. Vybalila som prvú dušu, tá mala akýsi podivný ventil. Ventil na druhej duši nie a nie odšrúbovať. Po niekoľkých márnych pokusoch rukami sa to podarilo zubami.
Pršať prestalo až kúsok pred Ústím. Napriek tomu, že som išla pomaly, aby som neprerazila nie úplne natlakovanú dušu, mi nebola zima. Mokrá a špinavá, no vyrovnaná a viac menej spokojná. Nebol to vôbec traumatický zážitok. Možno si obľúbim jazdenie v daždi, ako som si už obľúbila jazdenie v noci.
Keby náhodou, chcela som sa motať len v blízkosti mesta, na dostrel do nejakých 20 km. Pôvodný plán bol urobiť si nejaké kolečká medzi Ústím a Teplicemi. No ale čo čert, teda ja, nechcel, idem si tak Krupkou, keď tu zrazu ma napadne, že to strmé stúpanie na Fojtovice som nahor ešte nikdy nešla. Teda iba kúsok, na biku a pred 4,5 rokmi. Zostalo mi v pamäti ako veľmi, veľmi strmé. Druhá spomienka sa viaže k ceste dolu na cesťáku, keď ma od brzdenia tak boleli ruky, že som si dokonca na chvíľku zastavila. Nuž, prečo nie. Je výrazne nad nulou, a aj keby hore boli nejaké dva stupne, schádzať budem do desiatich a nevymrznem.
Ku kopcu...nuž, zastavila som si už na konci dediny. Pri mojej kondičke, prevodoch a vôli mi to nevyšlo, ale nabudúce už aspoň budem vedieť, kde sa to láme a odkiaľ sa už dá normálne ísť. Pekne to odsýpalo, stúpala som do hmly, okolo bol topiaci sa sneh a kúsok pred vrcholom, pod Komárkou, mi začalo pršať.
V zjazde mi, napodiv, nebola zima, aj keď som už bola dosť mokrá. Možno to bolo tým strachom a tým, že som išla takmer krokom. Stúpanie v Krupke JE prudké, pretože sa ho bojím ísť dolu. Hmla sa držala iba hore, avšak dážď nezostal iba v horách. A defekt predného kolesa. Opäť problém s páskou. Pokúšam sa to trošku prelepiť, ale moc to nejde. Tak snáď aspoň na dojazd domov. Vybalila som prvú dušu, tá mala akýsi podivný ventil. Ventil na druhej duši nie a nie odšrúbovať. Po niekoľkých márnych pokusoch rukami sa to podarilo zubami.
Pršať prestalo až kúsok pred Ústím. Napriek tomu, že som išla pomaly, aby som neprerazila nie úplne natlakovanú dušu, mi nebola zima. Mokrá a špinavá, no vyrovnaná a viac menej spokojná. Nebol to vôbec traumatický zážitok. Možno si obľúbim jazdenie v daždi, ako som si už obľúbila jazdenie v noci.
