Naťa

Oj, ja mám tak strašne rada svoj šport!

V sobotu som podnikla taký spontánny výjazd na Říp. Pod kopec som sa doviezla na cesťáku, vyšlapala som hore (peši) a zistila som, že tam okrem húfu turistov nič zaujímavé nie je. Cestou tam ma krásne zlialo, silná prehánka a nárazový vietor. Kým prestalo tak šialene fúkať som sa schovala na pumpe a ešte za dažďa som pokračovala ďalej. Nožičky mi už aj tak plávali, takže to bolo jedno.
Na otočke som sa cítila v pohode a nad mapou som si naplánovala ambiciózny plán, späť, rovnako ako cestou tam, cez České Středohoří, cez Milešov. Bolo by to fajn, ale prvú asi hodinu a pol mi fúkalo (proti) a na rovine som točila malý tác a povážlivo veľké kolečko. Idúc si okolo hradu najprv Hazmburk a potom Košťálov som začala dokonca pochybovať o tom, či to stihnem do tmy. Hotová som bola už pod kopcom, ale čo, nesadnem si a nebudem nariekať, že mi to nejde, musím ísť. A takto som sa doplazila domov. Google nameral 125 km. Až sa hanbím napísať, že to je prvá stovka tohto roku, obyčajne sa šolícham nejakých 60 - 80 na chuť.

Dnešné vstávanie bolo kruté, všetko ma bolelo, vlastne už večer som snívala o mäkučkej posteli. Tri kávy ma trošku dali do laty a popoludní som sa vyrazila, takisto po prvýkrát v tomto roku, haibikovať. Plán bol prejsť a premerať plánovanú trať cyklomaratónu, ktorý sa, ak úrady dajú, odohrá na kopčeku, kde chdím behávať. V porovnaní s tým, čo som videla v Liberci, to je úplne luxusný okruh, asfalt možno 0,5 km, kopcovité, singlíky, autokrosová trať,... Len zjazdy sú na mojom najnovšom najmilšom o niečo nebezpečnejšie, pretože sa omnoho menej bojím. Asi po dvoch hodinách mi išli odpadnúť nohy, tak som to ukončila.

Už sa veľmi teším na utorok, naplánujem si nejaký pekný cestný tréning v Krušných horách. Konečne ma to začalo náramne baviť, bolo načase!