Naťa

...a na tele a na duši mi takmer každým dňom pribúdajú nové modriny, škrabance, opruzeniny a udreniny. Dnes som si zas začala hľadať namiesto toho môjho oře nového koníčka, pretože dnešný závod cyklomaraton tour v Liberci strašne bolel a udrela som si držku. (Potom som hľadala v tráve brýle a záver išla vlastne bez nich.) A to som si vravela, že prvé kolo pôjdem iba svižne a pretekať začnem až v druhom a v druhom kole som zistila, že už vlastne nevládzem. Malo to byť 56 km, z toho fakt dosť po asfalte, čo ja budem robiť budúci týždeň na Extrém biku v Moste??? Už viem, aké to je, keď sa začína schyľovať ku kŕčom, podarilo sa mi tomu síce vyhnúť, ale budúci víkend to nesmiem podceniť.
Na dnešnom závode bolo aspoň pekné blato, v zjazdoch to krásne plávalo. Vlastne jedine v zjazdoch som predbiehala, a ako aj dosť, na mojej výkonnostnej úrovni nie sú žiadni dobrí zjazdári. Do kopca ešte ako - tak som sa držala, občas niekoho predbehla, ale omnoho častejšie išiel niekto predo mňa. A úplne tragické boli prejazdy po rovine, tam sa ani v háku neudržím, musím to trénovať.
O predchádzajúcich orienťáckych akciách napíšem neskôr, na to nebol zatiaľ kvôli kope povinností čas.