My OperaŠtvrtina za mnou
Wednesday, June 27, 2007 3:12:59 PM
Od dnes sa už cítim ako skutočný maturant. Dnes som totiž zmaturovala zo slovenčiny. Posledné dni pred oným dnešným dňom som strávila učiac sa na chatičke. A poviem vám, nič lepšie som ani spraviť nemohla. Tak som sa nudila, že som sa v kuse učila a osvedčila sa mi jedna úžasná metóda štúdia - dať si študijný materiál do mapníku a voziť sa na biku po asfalte. Tak som sa jeden deň išla pobicyklovať, vyluftovať hlavu, aby z nej vyvanuli všetky nadobudnuté vedomosti, tak si idem, šlapem a čítam a aha ho - Kojšovka! Ukázalo sa to ako dobrý tréning a zároveň zvládnuté ďalšie štyri témy.
A ako to prebiehalo dnes? Prišli sme ráno do školy, mali sme nejaký príhovor a poďho skúšať odvážlivcov z úrovne A. Eva akosi neuniesla tlak, že má celú ceremóniu otvárať a ešte pred vstupom do "jamy levovej" sa rozplakala. Keď vychádzala, plakala stále, ale už nie zo strachu, ale zo sklamania. Odchádzali a vracali sa stále ďalší a ďalší, mnohí s úsmevom a prinášali nám informácie o skúšajúcej komisii. Dozvedeli sme sa, že skúšajúce radia, pomáhajú a ani predsedníčka nedáva zákerné otázky, a tak sme, síce stále s obavami, vchádzali do biologickej učebne. (Povedľa skúšajúcich stála alebo visela? kostra.)
O 14:00 mal prísť ten moment pre mňa. Napodiv som bola omnoho viac vystresovaná pri examen oral s Davidom a Fedemm, prišla som, vytiahla som si čislo 2 a pýtam sa, že čo to je. Metamorfózy ženy a ľúbostného citu v slovenskej a svetovej literatúre od staroveku po súčasnosť. Neučila som sa to, ale učila som sa obdobia, tak som intenzívne premýšľala a hľadala ženy v takom svetovom romantizme. Komisia sa zasmiala môjmu vysvetleniu úlohy Maríny v Sládkovičovom živote - známa to veta - Marína je personifikované Slovensko. Zaujala som aspoň originálnym názorom - vraj toto ešte nepočuli.
Rozbor textu bol jednoduchý, gramatickú otázku mi už pri príprave povedala učiteľka, takže ani s tým, keďže gramatiku som sa neučila, som nemala problém. A tak som dopadla ako som dopadla. Za jedna. Kiežby sme mali takých dobrých skúšajúcich aj na budúci rok na španielčine!
A ako to prebiehalo dnes? Prišli sme ráno do školy, mali sme nejaký príhovor a poďho skúšať odvážlivcov z úrovne A. Eva akosi neuniesla tlak, že má celú ceremóniu otvárať a ešte pred vstupom do "jamy levovej" sa rozplakala. Keď vychádzala, plakala stále, ale už nie zo strachu, ale zo sklamania. Odchádzali a vracali sa stále ďalší a ďalší, mnohí s úsmevom a prinášali nám informácie o skúšajúcej komisii. Dozvedeli sme sa, že skúšajúce radia, pomáhajú a ani predsedníčka nedáva zákerné otázky, a tak sme, síce stále s obavami, vchádzali do biologickej učebne. (Povedľa skúšajúcich stála alebo visela? kostra.)
O 14:00 mal prísť ten moment pre mňa. Napodiv som bola omnoho viac vystresovaná pri examen oral s Davidom a Fedemm, prišla som, vytiahla som si čislo 2 a pýtam sa, že čo to je. Metamorfózy ženy a ľúbostného citu v slovenskej a svetovej literatúre od staroveku po súčasnosť. Neučila som sa to, ale učila som sa obdobia, tak som intenzívne premýšľala a hľadala ženy v takom svetovom romantizme. Komisia sa zasmiala môjmu vysvetleniu úlohy Maríny v Sládkovičovom živote - známa to veta - Marína je personifikované Slovensko. Zaujala som aspoň originálnym názorom - vraj toto ešte nepočuli.
Rozbor textu bol jednoduchý, gramatickú otázku mi už pri príprave povedala učiteľka, takže ani s tým, keďže gramatiku som sa neučila, som nemala problém. A tak som dopadla ako som dopadla. Za jedna. Kiežby sme mali takých dobrých skúšajúcich aj na budúci rok na španielčine!
