My OperaDecembrové sústredenia
Sunday, December 16, 2012 9:09:52 PM
1. - 8. 12. 2012 Alžbětín (Železná Ruda), Šumava
Úvodom silného decembrového športového bloku som prekonávala nachladenie, virózu, či ako to nazvať, skrátka, nemohúcnosť. Nepomáhal zázvor, cesnak ani propolis, až zázračný sirup St...n ma postavil do stopy =>
Okrem našej skromnej športovej činnosti, neustáleho sneženia a nezmyselného odhŕňania snehu, sa v Alžbětíne nedialo nič. Nikde ani nohy, dokonca za hranicou v Bayerisch Eisenstein nemali otvorené jediné pohostinstvo, o upravených lyžiarskych stopách ani nehovoriac. Snehu bolo toľko, že keď som vyzdravela, nebolo v mojich fyzických silách a dĺžke nôh dobrodiť sa k nejakému vrcholu a bežkovanie bolo skôr silou vôle. V tomto smere bolo som bola neúspešná ako už dávno nie: žiadny vrchol, žiadne jazero, len jeden kríž.
V piatok sme si predsa len trochu zabežkovali, našli sme upravenú stopu smerom na jazero Laka, ku ktorému som zo strachu z tmy nedorazila.
8. - 14. 12. 2012 Ramsau am Dachstein
Známe športové stredisko nesklamalo: Kilometre upravených tratí, pekné výhľady, dlhé tréningy. Len by tam mali pobiť krtkov, aby zo stopy netrčali krtince.
Podarilo sa mi zašportovať tak, ako som chcela, takže som odchádzala spokojná a zničená. Týždeň veľmi rýchlo zbehol, neustále v jednom kole: jedlo, oddych, tréning, jedlo, oddych, tréning, jedlo, oddych, spánok. Najazdila som tam nejakých 20 hodín voľným "štýlom". Viac fotiek je v obrázkoch.
15. (16.) 12. 2012 Skirogaining, Klíny
Po vyhodení z batohu dvojtýždňových smradľavých vecí som sa v sobotu ráno presunula na Klíny s cieľom pomôcť pri organizácii skirogainigu. Bola som rada, že sa mi tam podarilo vôbec dostať, pretože všade bol ľad a dvadsať minút meškajúci autobusár informoval, že ďalej ako na Klíny nejde.
Dávny plán opäť sa zúčastniť ako pretekár nevyšiel, nebola som schopná súvislého pohybu. Hneď, ako som sa zjavila, mi bola pridelená úloha zbieranie kontrol. Na súvislej ľadovej kruste sa mi rozchádzali nohy všetkými možnými smermi, čo mi úplne znemožňovalo akú - takú koordináciu pohybov a hodila som rekordný počet pádov a piruetiek za posledné roky.
Ľad nebol jediný vtip, hodila som aj poriadny kufor. Od istej križovatky sa moje a mapárovo vnímanie terénu rozišlo a nevysekala ma z toho ani turistická mapa. Po asi hodinovej márnej snahe určiť presnú polohu na mape som sa otočila a zvolila postup z opačnej strany. Prvú kontrolu z troch som brala za stmievania. Tmy som sa nezľakla a po tri a pol hodinách som dorazila zo zberu.
Keďže taký skirogaining sa nebeží len tak v nejakom fliačku lesa, zber kontrol pokračoval aj v nedeľu na Dlouhé Louce a okrem toho, že mi lyže nešli ani dolu kopcom, to bolo fajn.
Nuž a po takýchto slastných dvoch týždňoch si zajtra doprajem čvachtanie v bazéne, oddýchnem a v piatok večer ma máte doma.
Úvodom silného decembrového športového bloku som prekonávala nachladenie, virózu, či ako to nazvať, skrátka, nemohúcnosť. Nepomáhal zázvor, cesnak ani propolis, až zázračný sirup St...n ma postavil do stopy =>Okrem našej skromnej športovej činnosti, neustáleho sneženia a nezmyselného odhŕňania snehu, sa v Alžbětíne nedialo nič. Nikde ani nohy, dokonca za hranicou v Bayerisch Eisenstein nemali otvorené jediné pohostinstvo, o upravených lyžiarskych stopách ani nehovoriac. Snehu bolo toľko, že keď som vyzdravela, nebolo v mojich fyzických silách a dĺžke nôh dobrodiť sa k nejakému vrcholu a bežkovanie bolo skôr silou vôle. V tomto smere bolo som bola neúspešná ako už dávno nie: žiadny vrchol, žiadne jazero, len jeden kríž.
V piatok sme si predsa len trochu zabežkovali, našli sme upravenú stopu smerom na jazero Laka, ku ktorému som zo strachu z tmy nedorazila.
8. - 14. 12. 2012 Ramsau am Dachstein Známe športové stredisko nesklamalo: Kilometre upravených tratí, pekné výhľady, dlhé tréningy. Len by tam mali pobiť krtkov, aby zo stopy netrčali krtince.
Podarilo sa mi zašportovať tak, ako som chcela, takže som odchádzala spokojná a zničená. Týždeň veľmi rýchlo zbehol, neustále v jednom kole: jedlo, oddych, tréning, jedlo, oddych, tréning, jedlo, oddych, spánok. Najazdila som tam nejakých 20 hodín voľným "štýlom". Viac fotiek je v obrázkoch.
15. (16.) 12. 2012 Skirogaining, Klíny
Po vyhodení z batohu dvojtýždňových smradľavých vecí som sa v sobotu ráno presunula na Klíny s cieľom pomôcť pri organizácii skirogainigu. Bola som rada, že sa mi tam podarilo vôbec dostať, pretože všade bol ľad a dvadsať minút meškajúci autobusár informoval, že ďalej ako na Klíny nejde.
Dávny plán opäť sa zúčastniť ako pretekár nevyšiel, nebola som schopná súvislého pohybu. Hneď, ako som sa zjavila, mi bola pridelená úloha zbieranie kontrol. Na súvislej ľadovej kruste sa mi rozchádzali nohy všetkými možnými smermi, čo mi úplne znemožňovalo akú - takú koordináciu pohybov a hodila som rekordný počet pádov a piruetiek za posledné roky.
Ľad nebol jediný vtip, hodila som aj poriadny kufor. Od istej križovatky sa moje a mapárovo vnímanie terénu rozišlo a nevysekala ma z toho ani turistická mapa. Po asi hodinovej márnej snahe určiť presnú polohu na mape som sa otočila a zvolila postup z opačnej strany. Prvú kontrolu z troch som brala za stmievania. Tmy som sa nezľakla a po tri a pol hodinách som dorazila zo zberu.
Keďže taký skirogaining sa nebeží len tak v nejakom fliačku lesa, zber kontrol pokračoval aj v nedeľu na Dlouhé Louce a okrem toho, že mi lyže nešli ani dolu kopcom, to bolo fajn.
Nuž a po takýchto slastných dvoch týždňoch si zajtra doprajem čvachtanie v bazéne, oddýchnem a v piatok večer ma máte doma.
