Naťa

Idem si, idem a onedlho som bola naozaj tam.(Tesne pred vrcholom som stretla bežca.) Z Nemcovej dolky som chcela ísť po lyžiarskej magistrále na Jahodnú, nuž len sa mi ju nechcelo hľadať, a tak som pokračovala po cykloznačke dolu na Lieskovec a následne do Košickej Belej. Vynorila som sa hneď pri modrej značke a vidím tabuľku Ružín, tak idem. Značku som niekde stratila, no ani to ma nezastavilo, stretla som jednu milú tetu hubárku, ktorá mi poradila ako sa kam dostanem, ale aj tak som sa nevyhla asi polkilometrovému úseku po hlavnej ceste. Postretla som bufet, kde som zainvestovala do dvoch horaliek, veď predsa nikto nevie, ale hlúposť mnou stelesnená si nedoplnila vodu. Tu sa ponúkala otázka kam ďalej. Idea č.1 bola obísť nejak Ružín a cez Lodiny a Kysak asfaltom do Košíc, alebo (idea č.2) cez hory. Vyhrala alternatíva 2, no ale nemala som mapu a jediná cesta, ktorú poznám (teoreticky) vedie od Opátky hore. Neváhala som a pustila som sa do boja s veľľkým kopcom a modrou. Modrá ma opustila už niekde na začiatku, no nebolo aj tak veľmi o čom, aj keď neprídem do Idčianskeho sedla, stačí mi prísť niekde na hrebeň, červenú v týchto úsekoch poznám, jediná cesta viedla hore.
A veruže, kopec to bol riadny! Spočiatku to išlo, no s nastúpanými metrami sa to stávalo strmšie, rozrytejšie od traktora, zadrbanejšie haluzami a otravnejšie s muchami. Priznám, niektoré úseky som tlačila, bolo to na mňa moc strmé, neskôr by sa to aj dalo, no sily mi s každou prekrižovanou vrstevnicou ubúdali. Nebola voda, ale, optimisticky vzaté, ani vrchol ďaleko. Moje pocity, bolesti a okamžité túžby nemožno bližšie popísať, ako chuť, no možno ju degustovať. Príďte.
Našla som sa na žltej vedúcej na Loreley, prišla som presne tak, ako sme sa raz s Ketrin odpálili z hrebeňa do Opátky. A boli sme kde? V...

Ocitla som sa teda na červenej, nad Lajoškou a bez vody. Na Lajoške som nenačapovala, chata bola zavretá, tak poďho čo najšetrnejšie na Prameň pútnikov. Prežila som nástrahy smädu a nálet lietadla, hrdlo mi schladili dúšky pravej pramenitej vody... a aj domov som dorazila. Hoci mi už nebolo všetko jedno, únava údesná a všetky veci s tým spojené, no najväčšia perla na záver. Keď si dokážete predstaviť, ako som sa cítila, nepokúšajte si radšej predstaviť, že netiekla teplá voda!!!!