Naťa

Blíži sa škola, priblížila som sa aj ja severným Čechám. Lízla som to tu už minulý piatok, ale definitívne som dorazila až v nedeľu večer. Najviac sa môjmu príchodu potešili naše dve zlaté vrátničky, mne najväčšiu radosť spôsobili nové postele. Konečne nebudem spať v ďolíku alebo na zemi. Ďalšou novinkou bol nový kockatý kruháč na Hvězdě. Kockatý akože z kociek, vykockovaný. Vedľa mám aj novú spolubývajúcu so záľubou a štúdiom kytiek. Jej rady sa mi veľmi hodia, bude zo mňa totiž záhradkárka, či kvetináčkarka, verím, že tento rok mi už rastlinka pod odborným dohľadom nepodochne. Zvolila som tri kusy skalných ruží.
Aróma mesta ma akosi opantala a zbláznila som sa do zeleného čaju, ktorý som dovtedy moc nemusela. (Pred prázdninami som mala ovocné obdobie, v lete bylinkové.)
Stihla som už prvý výjazd do Krušných. Krušné boli tentokrát drsné hory. Dávala som si to cez Nakléřov hore na najľahšom prevode 39x23. Teda, dávala, zo sedla som kľučkovala po tej ceste a dúfala, že ma žiadny rýchly ostrostrelec nezostrelí. Keď som vyšla hore, zatiahlo sa do krásnej hmly, ale to nebolo to najlepšie. Nestretla som barana, ale stádo kráv. Poniektoré boli pekne za ohradou, býci za cestou z ohrady von. Mnohými trhlo, keď som sa mihla okolo, dúfala som, že nie mojim smerom. Jeden sa strhol, prestal žuť, tráva mu trčala z papule, zahľadel sa na mňa a išiel z neho akýsi nesúhlas s mojim konaním, či mierna zlosť, že mu plaším jeho kravy. Z jeho veľavravných očí som rýchlo pochopila, že mám radšej zmiznúť preč, tak som zmizla. Toť príhoda s býkom.