Naťa

Po skúškach som si dala predsavzatie, že sa pokúsim každý deň urobiť alebo spoznať niečo nové. K tým novým veciam patrí napríklad nový spacák, preskúmané nové chodníčky, konkrétne som sa konečne vybrala do Rytiny a Průčelky, k jedným z tých najintenzívnejších zážitkov patrí lezenie na umelej stene. Už viem, prečo sa bojím výšok, keď som už nevedela vyliezť vyššie a zaistiť sa, premkol ma zúfalý strach a pud prežiť sa dral na povrch. Bola som síce istená asi o meter nižšie, ale aj tak! Potila som sa strachom a teplom, vypätá nohy sa mi triasli, lebo už nedokázali viac. Ale bolo to pekné, ďalšia nová skúsenosť.
K ďalším zážitkom, ktoré stoja za to spomenúť, sú klubové MTBO preteky KOB Děčín na mape z Mimone. Práve na takýchto nepodstatných pretekoch sa mi (takmer) všetko vydarí a ide to, na pohári mám furt nejaký problém, vždy však sama so sebou. Perličkou tohto závodu bola nepochybne veľká "mláka" hovien na ceste na jednom postupe. Obísť to moc nešlo a vyzeralo to ako blato.
Po preteku som pokračovala ďalej, konečne som dobila hrad Bezděz.

(Viac obrázkov v galérii.) Tam som sa trošku zdržala a následne z Doks mastila naspäť do Mimone na vlak.
Posledný piatok ma čakala skúška z lexikologie. Príprava takmer žiadna, strach a stres a ..., ale napokon za 1. Profesorovi sa páčilo, že mu odpovedám stručne a jasne na jeho otázky. Dvoj-trojslovné odpovede, desať minút a bolo to!
Na záver spomeniem víkendové preteky v Hamru na jezeře. Sobotňajší dopoludňajší šprint je iba druhý závod sezóny, ktorý sa mi podaril. Hoci som tam nechala dobrú minútu a pol, bola som jedenásta. Popoludňajšie štafety a nedeľňajšia one-mane-relay klasika mi nevyšli, kondične sa mi nešlo zle, ale akosi som sa nedokázala skoncentrovať na mapu, robila som chyby. Hoci to bolo miestami pieskovisko, páčilo ma mi to. Vzpruhou víkendu bolo kúpanie sa v jazere a na ceste domov zmrlina v Stráži pod Ralskem. (švestková, mandlová, tmavá čokoláda) Výber bohatý, vrelo odporúčam!