Naťa

Týždeň začína pondelkom a nie nedeľou, preto spomeniem najprv tento deň. Vstávanie do snáď najúspešnejšieho dňa na univerzite nebolo vôbec ružové, keď tak iba keď sa ráno brieždilo, rozhodne bolo ale ospalé a nabité hrôzou z toho, čo a malo ten deň diať. Veľmi stručne jasne: Syntax, skúška. Po dvoch neúspešných zápočtoch som sa vytešovala, že už s tým tento rok budem mať pokoj, ale nie. Tretí pokus sa mi podaril na oslňujúcich 76% a znamenalo to, že sa to ešte stále nekončí. Využiť všetky 3 pokusy na zápočet a nebodaj ešte zvyšné tri na skúšku by bolo priam až utopické. Zhrniem to: mám to! A jedničku!
Po syntaxi som však nemohla vypnúť, na utorok som si dala dejiny literatury III. Predmet ma baví, hodiny ma bavia, len bez pravidelných prednášok bolo moje štúdium ako hľadanie v tme. Našla som napokon v knižnici učebnicu pre maturantov, čo-to som si z nej prečítala, ale nie príliš, potrebovala som ešte doraziť povinnú literatúru. Nejako som to stihla, nie všetko, ale všetko, čo mi bolo treba k udeleniu zápočtu. Keď som o pol siedmej večer prišla na izbu, nemohla som viac, prípravu na opravný zápočet z lexikologie som nechala tak, v zošite sa itak nedočítam, čo vlastne znamená tá otázka v teste.
Pred písomkou som ešte chcela zastihnúť profesora a vidieť svoje nezdarené dielo spred dvoch týždňov, no nepodarilo sa mi to. Kdesi mi zdrhol.
Vo štvrtok a piatok bolo naplánované kempovať v knižnici a napísať seminárku o Janovi Dismasovi Zelenkovi. Knižnica normálne patrí k mojim obľúbeným inštitúciám, no zmorená po niekoľkohodinovej práci som jej steny opúšťala s veľkým nadšením. Seminárka odovzdaná, už len počkať na výsledok.
Sobota bola pre hlavu krajne oddychová, pre zvyšok tela však patrične náročná. Nejazdili sme príliš veľa, rýchlo alebo v takom ťažkom teréne, no boleli ma nohy tak, že som si nedokázala predstaviť, ako zajtra ráno od pol desiatej budem šlapať späť na hrebeň Krušných. Prvá pol hodina pod kopec ešte celkom ušla, až potom sa to začalo dvíhať a výrazne zhoršovať. Už iba takú hodinu a budeme hore. Môže sa zdať, že mi unikol zmysel tejto činnosti, ale nie, zdanie klame. Drbala som sa do toho kopca preto, aby som potom mohla zo dve hodinky postávať v lese a mávať prechádzajúcim pretekárom. Skrátka som bola "pomôcť" na maratóne, ktorý robili Nemci. Tak som tam stála na jednej križovatke, smažila sa na slnku, mala som hlad a bolo mi dobre. Z pohody ma vyrvalo až pomedzi pretekárov prichádzajúce a vyslyšalo moje prosby, prinieslo mi "Frühstück" a
A potom tí dvaja zmizli tak rýchlo ako sa zjavili. Celkovo to hodnotím ako vydarenú akciu.
Teraz trošku kontrastne, ku kultúre. Kompletizujúc predmet germanistické kulturní akce som navštívila behom piatich dní dve divadlá a videla (dve) hry. Jeden balet Don Quijote, ktorý s Quijotem nemal teda absolútne nič spoločného a monodrámu na motív románu Utrpenie mladého Werthera. Táto hra bola omnoho lepšia a bola naozaj o Wetherovom utrpení. Z tejto hry som mala naozaj umelecký zážitok, nie z tej spartakiády na doskách severočeského divadla opery a baletu.
Posledný, každým dňom sa prehlbujúci problém nemecká literatura z Čech, sa rozlúštil včera. Akoby zázrakom mi sadli otázky a vedela som na každú jednu odpovedať. Verím, že to mám, v stagu som sa dočítala zatiaľ len výsledky lexikologie (splnil!), a tak ma čaká už len skúška z toho nepodareného predmetu.
A na záver dnešného zamyslenia, keď dlho sa zamýšľať nemienim, pridám taký dojem z prechádzky bujnejúceho Střížáku (kopca pri koleji). A k fotkám pridám nejaké fotky.