Naťa

Prípravy na Karst sprevádzalo ako každoročne bujaré veselie, ako vidno, len ja som akosi mimo:

Takže všetko môžem sprostredkovať len pohľadom odvedľa.

K deju: prvé dve etapy boli na Silici,

ďalšie dve na Geravách s cieľom pri po pondelňajšom víchore nefunkčnej lanovke

a ohrade s kozami, čuníkmi a zajacom.

Na Geravy sa každý deň špalalo peši. 40-minútová ranná rozcvička pre pretekmi pretekárov dobre prebrala. Mne organizátorke "dbajúcej na životosprávu" to dokonca robilo dobre. Nepochybne aj toto malo vplyv na môj nedeľňajší triumf v detských pretekoch, kde som dokonca stavala jednu kontrolu. Nuž len medzi najmenšími deťmi som sa nestratila.

Ďalej stoja za zmienku tričká

a chutné ceny jednotlivých etapách, ktoré sme v centre diania dorábali a následne po vyhlásení predposlednej etapy dojedali.

Teraz sa pokúsim obhájiť svoje činnosti. Pravidelne som rozvešiavala výsledky a po každej etape som bola zbierať kontroly, k tomu som čítala knihu od Jána Paulinyho Objavenie Arábie a prvé kroky do východnej Afriky. Večer to so mnou ale vyzeralo!

K popretekovému dianiu sa, žiaľ, z istých dôvodov nedokážem vyjadriť.

Na záver Karst z trošku iného pohľadu: