The piece of my life

Asi pred rokom a niečo ste mali možnosť vidieť môj článok z WOC 2008, no aj keď bol oveľa kratší ako bude tento , preteky boli celkovo o dosť lepšie a to hneď z troch dôvodov:
1. Bol tam Cerdit
2. Bol tam U-klub
3. Nestrážili sme kontroly, ale pekne sme si užili atmosféru v cieli

Preteky sa odohrávali v Miskolci, čo znamenalo našu spoluprácu s Maďarmi a tým aj množstvo smiešnych komunikačných nedorozumení (nehovorím, že žiaden maďar nevie po anglicky, ale buďme k sebe úprimní , väčšina!). No veľmi sa snažili a zistila som, že sú to fakt milí ľudia.....myslím, že vzťahy Sľovensko- Maďarsko sa týmito pretekmi určite nenarušili (ok nastala situácia, kedy jedna nemenovaná slovenská strážička zaspala na svojej kontrole, ktorá následne spadla, ale oni ostali cool a ututlali to ).

Každý deň bola snaha o nájdenie nejakej napodobeniny U-klubu, ale našli sme ju asi až 3. deň, aj to tam okrem maďarských organizátorov nebol skoro nikto. No jeden večer sme tam stretli Španielov a to sme vtedy boli najhlučnejší stôl, lebo sme s Johnikom dojedali okraje z ich pizze a oni sa na tom dosť hlučne zabávali ("Ultima parte de pizza!"). Toľko krásni muži z exotických krajín
Za spomenutie stojí aj otvárací ceremoniál. Vcelku bol vydarený, až na časť, kde sme asi trištvrtehodinu stáli v dusnej hale a Janka Janovcová od veľkého tepla odpadla. Bol to dosť veľký šok, ale našťastie sa jej vedomie hneď vrátilo a jeden Maďar ju odviedol preč. Janke bolo potom vďakabohu už celý čas dobre.
Síce som na tabuľonosičkovanie nevymákla francúzov, ale zato tiež veľmi milých portugalcov

Stereotyp stráženia kontrol sme vymenili za rebelcovanie na štafetách, teda sme sa s Kristy len ulievali na zhromaždisku tváriac sa nenápadne, ale bohužiaľ sme sa sem-tam objavili na veľkoplošnej obrazovke.
Takto asi vyzeral celý náš deň + si všimnite našu originálnu vlajku

Štafety fakt stáli zato, udalosťou dňa sa stali Thierry Georgiou, Anders Nordberg a Michal Smola, ktorí sa vzdali svojich vedúcich pozícií a veľkodušne pomohli Martinovi Johannssonovi, ktorému sa zabodol 10 cm konár do nohy a veľmi krvácal.
http://tajfutovb2009.hu/index.php?option=com_content&view=article&id=135%3Aa-sportszerseg-nagyszer-peldaja&catid=10%3Atajfutovbhirek&Itemid=49&lang=en
Vydarené preteky zakončil skvelý posledný deň, ktorý paradoxne začal neskutočným lejakom. No práve kvôli nemu sme nemuseli ísť strážiť kontroly a mohli sme sockovať v cieli, či nenápadne si fotiť ďalších krásnych mužov z exotických krajín .


Dostali sme dokonca aj možnosť ísť na banket, no využili sme ju len Kristy, Hanka a ja. Všetko vypálilo perfektne, na jedlovom organizátorskom bankete sme sa najprv fajne najedli (podávali sa rôzne koláče, hranolky a....to ostatné jedlo ) a potom nás Kaťa prepašovala na ten borcovský Síce sme veľmi nechápali českým vtípkom, ale zato máme peknú fotku s nimi a ich parochňami

A potom prišla samozrejme na rad divoká diskotéka, pred ktorou sa mnoho ľudí (Švajčiarov) okúpalo vo fontáne Na ilustráciu kalby táto skvelá foto:

to je odo mňa asi všetko, ešte zopár random spomienok:
hornád a každodenná cesta na intráky s hudbou Day n´night / riňavé kolená / loptička / vlasy a ventilátor / miro a výstrih / šebe / P.O. Hviezdoslav a jeho šatka/ I gotta feeling that tonight´s gonna be a good night
........tak tomuto chápe asi málokto, ale mali ste tam byť, no čo už....ako zvyčajne zopár pekných foto v pokračovaní (väčšinou johnikove!!)

Read more...

Naša útrapná a únavná cesta začala o 23:58 vo vlaku smerom do BA (ok bude to dlhý článok !!). V spánku aj nespánku nám v hlave hrala otravná pesnička tancujúceho bruchatého hrocha, ktorý sa podľa samého Bunika naňho podobá ( http://www.youtube.com/watch?v=tVRxgtfvNL0&feature=related no predstavte si mať toto celý čas v hlave )
V Ba sme si počkali na stanici, kým po nás príde bus do Schwechatu a zatiaľ som chcela potlačiť svoj pažravizmus pirôžkom, ale odradila ma tetka v pirôžkárni. Pýtam sa jej: "Ktorý je lepší, lekvárový alebo tvarohový?" (bol tam aj makový, ale ten nemám rada). Dopredu som tušila, že si asi vyberiem tvarohový, ale moja kontrolná otázka bola zodpovedaná fakt hnusným spôsobom!! "Všetky sú dobré!!", skoro vykríkla tetka-ježibaba. Tak som odišla. Už by mi aj tak nechutil.
Odfotili sme sa aj s košickým retardom Števkom, od ktorého sme sa síce nedozvedeli, prečo je v BA, ale zato sme všetci videli, ako intenzívne sa škrabe na jednom zaujímavom mieste (bol to fakt zážitok )

Let bol úplne úžasný, mala som sedieť medzi jednym Američanom a jeho ženou s dieťaťom, ale zúfalo ma poprosil, či sa s ním nevymením a nesadnem si k oknu, aby mohol byť pri svojej dcérke. Ja som s výrazom nesmiernej ochoty a sebaobety súhlasila a vychutnávala som kukanie von oknom na Alpy. Keď ma to prestalo baviť, tak som sa snažila trochu komunikovať, a vysvitlo, že Američan žije v Madride už 5 rokov a tak sme sa prepli na veľmi nesprávnu španielčinu Poradil mi fakt dzivé miesta, ktoré mám v Madride navštíviť (ale samozrejme som nenavštívila )


Do Alcala de Henares sme dorazili totálne unavení, ale ako vždy, objavil sa niekto s nápadom ísť behať!! (ok asi by som si na to už mala zvyknúť, sme na orienťáku ). Tak sme si týmto štýlom obzreli okolie (boli tam dáždnikovité stromy, ktoré moji pravidelní čitatelia mohli zaregistrovať v minulom príspevku o Italii ).

Hotel bol fakt perfektný (4****), cítili sme sa až preluxusnení, keď nám do izieb chodili upratovať (hehe teta mi vždy zobrala pyžamo z postele a hodila ho ku špinavým bežeckým veciam, neviem prečo )



Na jedenie boli každý deň švédske stoly s HRANOLKAMI, CERDOM (od toho potom vznikli rôzne slovné druhy, proste slovo Cerdo je všade aplikovateľné ) a večere sa pekne krásne podávali okolo 1O tej

Na druhý deň bol hneď tréning, ale nanešťastie dosť pršalo, takže sme sa po tých 90° kopčiskách doslova boardovali (ale z tých hnusných kopcov bol neskutočne krásny výhľad, bolo vždy ťažké pokračovať v behu )... Les vyzeral asi takto:


Opening ceremony sa konala priamo v srdci Alcala de Henares a musím povedať, že bola dosť vydarená. Španieli sa nezapreli a urobili pekelnú atmošku, všetci po sebe hádzali šiltovky s logom pretekov (ale nie násilnicky ). Dokonca aj príhovory boli zaujímavé, niektoré prednášali aj mladí španielski orienťáci v 4 svetových jazykoch (Téééda ten čo rozprával po francúzsky mal fakt super prízvuk, mám to aj na videjku ).


Pocity z Longu sa rôznili, svoje depresívne vám tu nebudem konkretizovať, radšej vedzte, že Robo Barcík bol 4. a Juro Sokol 5.!!!

Pre nás Slovákov to bol dôvod na veľkú oslavu a hromadné kreslenie slovenského znaku na tvár. Prilákalo to dokonca aj Belgičanov (Valónov hu, konečne šanca hovoriť po francúzsky! ).
Vysvitlo, že sú to úplne dziví ľudia, ktorí sa zamilovali do slovenčiny (a slovenských nadávok ) a neskôr sa k nám chodili sprchovať, lebo sa im vraj pokazila sprcha



Po pretekoch sme šli na obhliadku Alcaly, videli sme univerzitu, dom Miguela Cervantesa Saavedru, a všeličo iné (ok len si neviem spomenúť čo )


Náš sprievodca bol fakt sympoš, aj keď kúsok mladý

Asi jediným sklamaním bol pre mňa deň s názvom "Prehliadka Madridu".Program:
Raňajky: 7:30
Odchod do Madridu: 12:30
Reálny odchod do Madridu: 12:45
Prehliadka pitomého štadiónu Real Madrid: 1 hod 30 min
počet nakričaní na bezbrannú Naťu podlými Security Guards buď zato, že niečo fotila alebo jedla, kde nemala: okolo 5
voľný čas : 2 hod
trvanie prechodu cez x-prúdovku: najmenej 20 min
počet potencionálnych smrtí zrazením: nespočetne
počet atrakcií videných v Madride, ktoré stáli zato: O !!!!!!
tak tu sa prejavila španielska organizácia ...no more comments

Takže krátka trať bola pre mnohých úspešnejšia, stálica Robo sa umiestnil na 3. mieste!!! Čo dodať, zase sme hulákali a zvučku Kia Kia Slovakia potom pokrikovali dokonca okrem Belgičanov aj španieli a Portugalci
baby typicky zhrknute okolo úspešného športovca

Večer bola prehliadka národov, z ktorej som veľa nemala, lebo sme sa s Erikom pretŕčali v kroji, ale ochutnala som aspoň švédsku čučoriedkovú polievku


Naša scénka veľmi nevyšla, ale zato koniec vypálil celkom dobre, na pesničku Just Dance prišla väčšina orienťákov dopredu a začali s nami tancovať (čo bola zásluha Erika a jeho nohy, ktorí to všetko rozpupmovali )
(na obrázku sexi novozélanďania a ich legendárny tanec, našťastie bez tričiek )

A teraz najlepšie: preteky priateľstva. Bola som v štafete s Angličanom Martinom a Španielom Sergiom. Keďže ja som dosť shit, tak logicky z toho vyplýva, že oni boli dosť borci a čakali ma na každej spoločnej kontrole...Martin bol typický anglický chlapec, fakt, dosť chladný a dosť ohovárajúci Sergia, ktorí veľmi nevedel po anglicky (čo je ale úplne nespravodlivé, keďže ten angličan tiež nevedel inú reč okrem svojej, a španielčina je tiež svetový jazyk, dokonca je materinským jazykom pre oveľa väčšiu časť populácie ako angličtina!!!) späť k pretekom prechod na štart bol veľmi zlomyseľne cez rieku, kde sme si dokonca mali vyclearovať a vycheckovať chipy (ja som vydžubala so systémom a svoj chip som dala pípnuť sergiovi, zatiaľčo som sa dostala z tej hnusnej ľadovej vody )...preteky boli vcelku ľahké, keďže borci šli všetky ťažké kontroly , ale ako som už spomenula, furt ma museli čakať....
cesta na zberku bola znovu cez všetkými-milovanú-rieku a martin v zápale stratil svoju buzolu v rozbúrenej rieke...cestou na finish sme sa tradične chytili za ruky a chalani skoro spôsobili, že som vzlietla....fakt nikdy v živote som tak rýchlo nebežala a ani už nebudem (nemienim)
tomáš a jeho brod riekou

ja a moja štafeta

hromadný štart

trojičky sa dohadujú nad prerozdelením kontrôl

úžasné preteky sme zakončili nie až takým úžasným banketom (väčšina ľudí hrala futbal alebo sa na to aspoň pozerala), zato ale na úžasnom mieste pri stajni (v skutočnosti pri škole, kde bol krásny západ slnka a na poli behali zajačiky, ktoré sme obdivovali spolu s Veronikou a Lucy, jednou francúzskou)...
Oslava pokračovala na izbách, ale ja som bola dosť smutná a unavená, tak som sa len rozlúčila so všetkými známymi v hoteli, dala im podpísať plagát a odišla na izbu, kde som pri nejakom španielskom dokumente zaspala.....(a rozprávky je koniec)




nabudúce možno: Dramatický odchod z Madridského letiska!
ďalšie celkom vydarené fotky si môžte pozrieť v pokračovaní

Read more...