Petina bloguje..

Aké je to byť dievčaťom v tomto svete???.....

Je to ťažké...

16 - What It Feels Like For A Girl.mp3

Girls can wear jeans
And cut their hair short
Wear shirts and boots
'Cause it's OK to be a boy
But for a boy to look like a girl is degrading
'Cause you think that being a girl is degrading
But secretly you'd love to know what it's like
Wouldn't you?
What it feels like for a girl


Strong inside but you don't know it
Good little girls they never show it
When you open up your mouth to speak
Could you be a little weak

Hurt that's not supposed to show
And tears that fall when no one knows
When you're trying hard to be your best
Could you be a little less

Haha, som si kúpila Kung Pao a tak že vyskúšam tie paličky od Lucie. No... Trvalo mi asi tak 10 minút, kým som prišla na to, ako sa to vlastne drží, ale keď som na to prišla, radosť bola obrovská (ako môžete vidieť na fotke, kde už "tlačím" rezance

Neviem, či o tom viete, ale mám už asi od 15 v hlave takú myšlienku, že napíšem knihu. Neviem o čom, neviem ako, nemám nič začaté. Síce... To teraz klamem.. Mám asi tak prvé tri strany niečoho, čo som napísala akože na začiatok niekedy tak pred 3-4 rokmi. A tam to aj je.. Už som to dlho nečítala a po pravde sa s tým neviem nejak pohnúť ďalej, bo moja vtedy inovatívna a kreatívna myšlienka sa už objavila v mnohých filmoch a seriáloch, čiže už by to tak, či tak vyzeralo, že som to odniekiaľ "odpísala"..

Ale o to nejde. Raz ju napíšem, keď niečo zažijem

No ale teraz už mám aspoň motiváciu. Kúpila som si zošit. Nie taký obyčajný. (Vraj) taký používal aj Hemingway, či Picasso. To som si dala ako prvý krok k začatiu môjho písania.

Dnes mi prišiel. A je super. Mám rada nové nepopísané zošity, bloky, diáre. Až je mi ľúto vôbec do nich začať písať. A ešte za také peniaze, asi mi preskočilo alebo čo, ale proste som ho musela mať
A na tento sa asi budem dlho iba pozerať, kým prídem na vhodný spôsob hodný Hemingwaya , ako ho využiť.
Moleskine vyrába rôzne druhy zošitov, diárov, skicárov na rôzne druhy kreatívneho vyžitia sa. A existuje strašne veľa stránok, dokonca skupín ľudí "závislých" na týchto notebookoch. Typická tvrdá väzba, mierne "zažltnuté" stránky, záložka a malá "vychytávka" na konci - papierový pocket, kam si môžete založiť všeličo

A toto je ten môj

Od pondelku už prešlo celkom dosť času, ale zanechalo to vo mne také silné dojmy, že sa s tým jednoducho musím podeliť
My dvaja s Miťom si často spríjemňujeme náš spoločne strávený čas nejakým kultúrnym zážitkom filmového charakteru. No, teda.. Kultúrnym ako kultúrnym.. Nemôžem za to, že zrovna filmy ako Mars Attacks a Ringer my dvaja považujeme za vtipné Veru, ešte sme veru spolu nepozerali nič, čo by nebola komédia..

Tak som zahlásila, pozrime si nejaký horor, šak spolu sa báť nebudeme hádam a zaželala som si rovno také "maso", ako je masaker motorovou pílou.. No a ono.. Podľa mňa to bola ozaj komédia

Ako už názov napovedá, slovo motorová píla ešte môže znieť celkom normálne, ale masaker si už ťažko vysvetlíte inak, ako že tam budú lietať končatiny a krv bude striekať kade tade.

Filmársky pokus dosť dobre nevyšiel. Na tomto horore si jasne vysvetlíme, prečo sú americké horory a trilery úplne nereálne a neuveriteľné, na jedno kopyto cez kopírák robené, čoho výsledkom je, že sa akurát tak zasmejete .

Bod 1: vždy je tam parta "odviazaných" mladých američanov, ktorí sú však odviazaní len po prvý šplech krvi..

Read more...

Ja viem, nikoho to netrápi, no a mňa už vôbec nie, ja len, že som prešla 8000 som si všimla..

Včera som zažila jeden extrémne nudný deň v práci. Každý iný človek by bol iste nadšený, keby celý deň nemal čo robiť a mohol sa nudiť, ale ja mávam opačný problém. Bo keď je nejaká robota, tak aj ten čas rýchlejšie uteká.
Na vlastnej koži pociťujem krízu v automobilovom priemysle. Ľudia si prestali vymýšlať kreatívne úlohy typu: nakresli, vytlač, zalaminuj a vystrihni 100 smajlíkov s rozmerom 1x1 cm... Každý nejak začal robiť len to, čo má a tváriť sa nenápadne a nás "neotravovať".
Tak som začala robiť to, čo robím v práci vždy. Potom práce, ktoré robím občas. Potom veci, ktoré tam nerobím nikdy a pozriem na hodinky a bolo pol 10.......... Čožéé???....

Mám novú kolegyňu. A ako to povedať, všetci sú z nej paf Preto som sa aspoň včera celkom dobre pobavila na tom, koľko málo stačí chlapovi na to, aby zo seba začal robiť totálneho idiota, keď uvidí, ako tomu my s Ivou hovoríme "novú nohu". To viete, moja sarkastická hlava včera pracovala na plné obrátky Čo iné mala robiť, keď mala zrazu tóľko podnetov. Nestíhala som sa diviť, koľko zo svojho pracovného času u nás s kávou strávil jeden chalan z logistiky (ktorý na recepciu nikdy nechodí, iba ak niečo potrebuje). Isto to musel nadrábať potom minimálne do tej 7. Také tie "duchaplné" dvojzmyselné, kapánek opozdené poznámky som zvládala počúvať asi tak len 10 minút a potom som s výkrikom Já du blejt (ale len vo svojej hlave) išla radšej do skladu.

Read more...

A teraz asi sklamem Zuzku, bo nijaké nemocničné nechutnosti sa nekonajú.
Dobre, nemocnica myslím v nikom nevzbudzuje nejaké extra príjemné pocity a najmä tie slovenské nemocnice, keď si predstavím napríklad nemocnicu Chicago Hope , ale včera sa mi tam našťastie nič moc nechutné nestalo.. Keď teda nepočítam takú tú mierne slizkú hmotu, čo sa dáva na telo, keď sa ide robiť sono.
Nebojte, to mi zatiaľ neišli robiť fotku môjho nenarodného dieťaťa... No dobre, ani mamina to nepovažovala príliš za vtipné, keď som si robila srandu, že nech už ma s tým sonom prebehne pre istotu celú, keď už je to taký prístroj, že sa na to musí čakať 2 mesiace.

A výsledok tohto vyšetrenia: negatívny, nič sa nenašlo. V nemocničnej terminológii je slovo negatívny tým najlepším slovom, narozdiel od všetkých iných oblastí života. Zatiaľ som počula na svojich návševách lekárov len slovo negatívny a nič.
Mala by som sa tešiť a aj sa teším, len problém je, že s každým doktorom, ktorý mi toto povie sa mi otvoria dvere k inému doktorovi.. A každý ďalší mi povie, že nič..

Nechcem sa tu teraz nejak rozmazávať o tom, čo mi je, šak ľudia, ktorí mali tú česť niekedy so mnou jesť vedia, o čom hovorím.

A pokiaľ to niekto nezažije, tak je mu to veľmi ťažko vysvetliť, že aké to vlastne je. A všetci mi dávajú dobre mienené rady, ktoré si vážim, ale nestoja za nič......

Šak si predstavte že jete niečo a zostane vám to "stáť" v krku.. A ani hore, ani dole..

To ste hladní, pozeráte sa na ľudí, ako sa napchávajú, začnete jesť, zalahne vám to, prestanete jesť a ďalej sa pozeráte na ľudí, ako sa napchávajú a ešte vám hovoria, že prečo nejete, či nie ste hladní, čo vymýšlate, alebo úplne najlepšie je, keď niekto povie proste jedz.

A potom náhodou zablúdim na blog jednej "modelky", ktorá tam opisuje, aká je šťastná, že vydržala dnes nejesť, alebo teda zjesť len jeden babán a jeden jogurt za deň....

Niekto sa chce najesť a nemôže a niekto sa môže a nechce.

Ten nechutný pocit ma prepadol už včera okolo polnoci, keď som to prvýkrát začala vnímať.. Ako ma pomaly začína bolieť nos a začínajú štípať oči a jediné, čo potom môže prísť je plný stôl pokrkvaných servítkov.....

Nádcha, to je haluz. Kýcham tak v priemere 6 krát za 10 minút. Keď som kýchla prvýkrát, tak to bolo na zdravie, aj druhýkrát to bolo asi nazdravie, ale po každom ďalšom sa Iva zmohla len na: To už asi na zdravie nebude.. Patrím k takým ľuďom, ktorí si odmietajú priznať, že sú chorí, až kým ich to nezloží a neležia v posteli. Odmietam si merať teplotu, radšej si prikladám svoje studené ruky na čelo a keďže aj v kontraste s nimi ho mám stále studené, tak teplotu asi nemám..

Jasné, nechcem robiť nejaké haló zo sopla.. Zatiaľ mám len ten. Ale zajtra.. Sakra, šak vôbec nemôžem dopísať vetu, bo ma pošípal na ruku komár a teraz sa musím stále škrabať, bo ma to svrbí. To je horšie ako v lete.. Dosť drzé. By ma zaujímalo, kde sa tu nebral o takomto čase... Cool, celú ruku mám červenú, bo ja to proste nezvládam sa nepoškrabať. Vďaka Bohu, že osýpky a podobné "radosti" som mala už keď som bola malá... Šak to by vyzeralo.

Jáj, to som chcela, že ma nejak toto chrípkové a nádchové obdobie zastihlo nepripravenú.. Nemáme doma sanorin, hapčí ale aspoň máme tie servítky, ktoré sa mi už povaľujú kade tade... Keď mamina krájala cibuľu, tak som si pričuchla a veru, nepoznám nič lepšie na dutiny, bo už mi to tieklo nie len z nosa, ale aj z očí... No a des maximálny je umývať si vlasy s plným nosom, rozumejte, hlava je predklonená a ono to nemá kam ísť, čiže ide vám to späť do hlavy a máte pocit, že vám exploduje.. Alebo to prinajhoršom vytečie ušami..

Nechutný post, že? Snažila som sa

Zajtra idem do nemocnice na sono, čiže zajtra dám zas niečo nemocnične nechutné.

Tak som v škole,v počítačovej miestnosti, mám hoďku aj pol, kým mi pôjde bus domov, čiže v tomto momente mojej neskutočnej nudy idem naklepať nejaký prudko zaujímavý blog o tom, čo mi práve napadne..

Jedna vec, čo ma tu hneď tak celkom vydesila je, že keď som sa pozrela na túto klávesnicu, tak ma aj na chvíľu prešla chuť niečo vôbec písať.. Niekde som minule čítala, že na klávesnici je viac baktérií ako na záchodovej mise Tak tu to teda platí dvojnásobne... Ktovie, kto sa toho už predomnou chytal a akú všelijakú nákazlivú chorobu mal a žltačka má inkubačnú dobu 50 dní, čiže... Opýtajte sa ma potom

Včera som si kúpila zelenú tašku. Si nemôžem pomôcť, ale zelená farba v poslednej dobe (asi tak rok) vo mne vyvoláva veľmi pozitívne vnemové vibrácie a nemôžem proti tomu bojovať, tak som sa poddala No ale vyskytol sa vážny, povedala by som až národnostný problém, nakoľko som sa z istého nemenovaného zdroja mne blízkeho dozvedela, že vraj zelená je taká "maďarská" farba a v dnešnej pohnutej dobe naštrbených slovensko-maďarských vzťahov by ma vraj nejaký horľavý, či nie, to slovo bude horlivý prívrženec SNS mohol aj napadnúť.. No to už by som sa na to pozrela, aby nejakému magorovi sa nepáčilo, že ja mám zelenú tašku... Ale tu už je možné úplne všetko, čiže by som sa nečudovala. Človek si vážne musí dávať pozor na to, čo si oblečie.. Poznám to. Raz si jedna baba, ktorá prišla z Čiech do Londýna v tričku "Go Scottland" vyslúžila hneď prvých pár minút po príchode nelichotivé narážky na svoju osobu.. (mimochodom, len aby ste si nemysleli, nebola som to ja, bola to baba ktorú som prišla do Londýna vyzdvihnúť..) No a to sme boli ešte radi, že to nedopadlo aj horšie. Každý sa bije za svoju zem, za svoj národ, ale módu z toho prosím vynechajme peace.

Ja neviem, pôvodne som sa chcela aj trocha sťažovať, že nič nestíham, že musím chodiť do školy, do práce, nestíham písať seminárky a projekty, je mi zle, to a tamto ma bolí, toho a tamtoho sa bojím, ale momentálne mi nič nie je a každý takýto deň si treba vážiť a využiť ho naplno a je 6.novembra a je asi tak 18 stupňov, čiže úplná paráda, takže to sebe ani vám nebudem kaziť

Krásny deň vám všetkým prajem

(toto bolo celkom také suché, ale aspoň niečo, no nie?? )

by Ona