"Hurá" spontánne som zvolala :)
Wednesday, 10. December 2008, 14:47:23
Idem sa s vami podeliť o čistú nefalšovanú radosť z toho, že som bez nejakej väčšej ujmy prežila trhanie osmičky, vraj "múdreho zubu"... 
No dobre, až také v pohode a cool to nebolo, ale šak to som ani nepredpokladala, že by to tak bolo. Ráno som sa zobudila s tým, že nikam nejdem a surovo som sa rozrevala
Asi po 5 minútach, kedže už bolo treba sa aspoň umyť pred odchodom som sa dala nejak dokopy a ešte som si v hlave hovorila, že veď ešte kým prídem na zastávku, nastúpim do busu, pocestujem busom, prídem k zubárke, budem čakať a pôjdem dovnútra je predsa ešte kopec času a tým som sa viac-menej upokojila. Skôr menej, ako viac.
No a snáď ma nikto neodsúdi za túto moju slabosť a neklesnem vo vašich očiach, ale "nenápadne" som dala na tento Deň D objednať aj maminu, aby som tam nebola sama a aby som sa nebála..
(lebo ja som sa naozaj naozaj veľmi veľmi bála 
). No, v čakárni som ešte bola celkom hihihi hahaha, ale akonáhle zaznelo moje meno, srande bol koniec..
Potom to už nasledovalo v rýchlom slede: posadiť sa, otvor ústa, injekcia... Vraj že to najhoršie mám za sebou.. Sedela som a pozorovala, ako sa mi znehybňuje horné ďasno a mala som pocit, že zachvílu mi stŕpne aj hrdlo a zadusím sa.. No to bude asi tým mojim problémom s prehĺtaním.. A ja by som sa fakt nerada zadusila
No dobre, až také v pohode a cool to nebolo, ale šak to som ani nepredpokladala, že by to tak bolo. Ráno som sa zobudila s tým, že nikam nejdem a surovo som sa rozrevala
Asi po 5 minútach, kedže už bolo treba sa aspoň umyť pred odchodom som sa dala nejak dokopy a ešte som si v hlave hovorila, že veď ešte kým prídem na zastávku, nastúpim do busu, pocestujem busom, prídem k zubárke, budem čakať a pôjdem dovnútra je predsa ešte kopec času a tým som sa viac-menej upokojila. Skôr menej, ako viac.
No a snáď ma nikto neodsúdi za túto moju slabosť a neklesnem vo vašich očiach, ale "nenápadne" som dala na tento Deň D objednať aj maminu, aby som tam nebola sama a aby som sa nebála..
(lebo ja som sa naozaj naozaj veľmi veľmi bála ). No, v čakárni som ešte bola celkom hihihi hahaha, ale akonáhle zaznelo moje meno, srande bol koniec.. Potom to už nasledovalo v rýchlom slede: posadiť sa, otvor ústa, injekcia... Vraj že to najhoršie mám za sebou.. Sedela som a pozorovala, ako sa mi znehybňuje horné ďasno a mala som pocit, že zachvílu mi stŕpne aj hrdlo a zadusím sa.. No to bude asi tým mojim problémom s prehĺtaním.. A ja by som sa fakt nerada zadusila
Ja neviem, ako zubára prežívate vy, ale mne sa zdá, že ja som to nejak nezvládala. Ako som tam tak sedela a to mi ešte ani nič nerobila som sa začala nejak (aj na moje pomery) triasť ako osika a aj dýchať sa mi začalo nejak divno čudne neprirodzene
A keď vytiahla kliešte a obidve zubárky a jedna sestrička sa nadomňa zohli, už som len zavrela oči a začala sa modliť.Ale sestričke asi kúpim nejakú kávu, alebo bonboniéru, bo bola strašne zlatá, keď mi popri trhaní hovorila Nádych-výdych, lebo ja som bola taká mimo seba, že som aj dýchať zabudla, respektíve dýchala ako ťažný kôň tesne pred infaktom..
Ten hajzlík sprostý zub sa mi tam vraj pekne hlboko zakorenil, čiže na jeden krát nešiel vytiahnuť. Zatiaľ čo som sa tam ja triasla, doktorka si pekne pokecala s mamou o tom, či som vo všetkom taký strašný strachopud a stresant.. No som. K tomu sa, nie síce veľmi hrdo, ale pokojne priznám. JA SA BOJÍM veľa vecí...
Ale tak čo už. 
Na druhý pokus mi tuším natrhla aj kúsok "úsmevu" (why so serious son ), čo sa tam nemohla dostať, ale nakoniec sa jej to predsa podarilo. 
Ešte ho ukázala mamine, že pozrite, aký je veľký. Neviem, či aj nechcela, aby som si ho zobrala domov a pozerala sa na neho (ako Joey svoje močové kamene
) Mamina povedala, že bol pekne nechutný Ešte že ja som oči otvorila až keď už som mala istotu že nič, čo vidieť nechcem neuvidím. Potom som si ešte sadla, bo robila mamine prehliadku a pozerala som sa okolo seba a nemohla uveriť, že to mám za sebou. Doktorka mi ešte povedala, že keď ma to bude bolieť, mám si dať zmrzlinu. Tak dík za radu, vonku tesne nad nulou a ja si pôjdem kúpiť zmrzlinu.. No, bachla som si ibalgin radšej..
A na záver: nejdem nikoho klamať, že to nebolí.. Ale injekcie sa dajú prežiť. A to trhanie naozaj nebolí, akurát, že ho "počujete"..
A pozrite sa na mňa: keď som to prežila ja, tak to musí prežiť každý.
A ešte že v tej ambulancii nikto viac nebol, čiže čo sa tam odohralo vie iba 5 ľudí. Z toho s 3 nedochádzam do kontaktu a mamina to nevykecá Len jedno ma trápi.. Ide skúškové a čo si ja počnem bez zubu múdrosti...
Idem si dať ibalgin... Alebo nanuk.. Ešte neviem, na čo mám väčšiu chuť
WIDGETIZE
How to use Quote function: