Petina bloguje..

No nič, nezostanem nič dlžná minuloročnej začatej tradícii rekapitulácie a ohliadnutia sa za uplynulým rokom.

Tento rok, na rozdiel od predošlých, nemám obdobie "melanchólie". Lebo sa našiel niekto, kto mi tú medzeru, čo tam bola po iné roky, zaplnil...

Keď sa tak ohliadnem späť, týmto rokom som tak nejak preplávala, že naozaj nechápem, ako prešiel.

Mám ho aj v hlave tak nejak rozdelený na dve polovice. Na to, čo bolo pred letom a na to, čo bolo po lete.
Tento rok mi toho veľa dal. Veľa nových vecí. Veľa nových ľudí. Veľa nových zážitkov.

Práca. Škola. Paríž. Kravitz. Ja. Ty. My.

A tak potichu si hovorím, že mi nič nevzal.. Ozaj nechcem byť pesimistka, ale ako sa tak pozerám okolo seba, tak mám pocit, že si človek nemôže byť naozaj ničím istý.. Ani tým, že tu ešte zajtra bude.

Snáď to bude znieť otrepane, ale naozaj si treba vážiť každú dobrú vec, čo sa človeku stane a každý deň, keď je šťastný a nebrať všetko ako samozrejmosť.

Ja mám rešpekt. A ďakujem.