Petina bloguje..

Budík som mala na 5.30. Zazvonil, vstala som. Zachvílu prišla mamina, že na aký bus idem, tak jej hovorím, že veď na 6.40. Prišla o minútu s tým, že veď je 7 hodín. Čóóó??? No tak toto sa mi ešte nestalo. Zjavne som vypla budík, spala ďalej a potom sa zobudila s tým, že je 5.30 a už bolo 6.30. No, cviko, ktoré začína o 8 nestíham.... Tak čo už, prišla som o pol hodinu neskôr.

Napriek tomu, že som prišla o pol hodinu neskôr, nič mi neušlo, práve naopak, ešte som sa aj stihla nudiť, lebo sa robil projekt, ktorý som už mala hotový. Tak som ho ukázala a išla preč.

To som tak 20 minút bola dolu v akvárku na nete, keď som sa išla pozrieť, koľko je hodín a zistila som, že nemám mobil Nikde. Trošku som spanikárila, ale napadlo mi, že v učebni som ho mala, čiže posledná možnosť je, že je stále ešte tam. Vybehla som na 6 poschodie čo mi nohy stačili a zaklopala na dvere. Prišiel mi otvoriť vyučujúci (už zas..) a našťastie tam ten mobil bol. Ale on si mohol myslieť, že som total magor, keď mu tam stále vyklopkávam

Cestu domov v buse som si krátila čítaním zakázaných stránok v Eve.. Malo to istú dávku exhibicionizmu, nakoľko vedľa mňa sedel asi 70 ročný dedko, ktorého to tiež zjavne zaujímalo

Ináč, ako sa tak zamýšlam, dnes som sa busom pekne povozila. 40 minút ráno do školy, 10 minút v mestskej, 40 minút domov, 40 minút naspäť do školy, 5 minút v mestskej, potom 10 minút v mestskej a 40 minút domov...... Ufff Čiže dnes vyše 3 hodín v autobusoch......

Inak, diera po zube ma celkom bolela dnes a ešte mi to aj zdvihlo teplotu.. Nejak extra nejem ani inokedy, ale keď ani ústa nemôžem otvoriť, tak to je pekný trest..

Jedno malé plus dnešného dňa, že som kúpila ďalšie darčeky, čiže asi 60% už mám v suchu.. Aj keď.. No, nič radšej. Nechcem vám kaziť radosť z Vianoc svojím momentálnym postojom..

A na záver traumatizujúci zážitok: chalan sa snažil natlačiť na zastávke do malej igelitky veľkého plyšového macíka.. Trčala mu len hlava... SLOBODU PLYŠOVÝM MEDVEĎOM!!!!

Tak som v škole,v počítačovej miestnosti, mám hoďku aj pol, kým mi pôjde bus domov, čiže v tomto momente mojej neskutočnej nudy idem naklepať nejaký prudko zaujímavý blog o tom, čo mi práve napadne..

Jedna vec, čo ma tu hneď tak celkom vydesila je, že keď som sa pozrela na túto klávesnicu, tak ma aj na chvíľu prešla chuť niečo vôbec písať.. Niekde som minule čítala, že na klávesnici je viac baktérií ako na záchodovej mise Tak tu to teda platí dvojnásobne... Ktovie, kto sa toho už predomnou chytal a akú všelijakú nákazlivú chorobu mal a žltačka má inkubačnú dobu 50 dní, čiže... Opýtajte sa ma potom

Včera som si kúpila zelenú tašku. Si nemôžem pomôcť, ale zelená farba v poslednej dobe (asi tak rok) vo mne vyvoláva veľmi pozitívne vnemové vibrácie a nemôžem proti tomu bojovať, tak som sa poddala No ale vyskytol sa vážny, povedala by som až národnostný problém, nakoľko som sa z istého nemenovaného zdroja mne blízkeho dozvedela, že vraj zelená je taká "maďarská" farba a v dnešnej pohnutej dobe naštrbených slovensko-maďarských vzťahov by ma vraj nejaký horľavý, či nie, to slovo bude horlivý prívrženec SNS mohol aj napadnúť.. No to už by som sa na to pozrela, aby nejakému magorovi sa nepáčilo, že ja mám zelenú tašku... Ale tu už je možné úplne všetko, čiže by som sa nečudovala. Človek si vážne musí dávať pozor na to, čo si oblečie.. Poznám to. Raz si jedna baba, ktorá prišla z Čiech do Londýna v tričku "Go Scottland" vyslúžila hneď prvých pár minút po príchode nelichotivé narážky na svoju osobu.. (mimochodom, len aby ste si nemysleli, nebola som to ja, bola to baba ktorú som prišla do Londýna vyzdvihnúť..) No a to sme boli ešte radi, že to nedopadlo aj horšie. Každý sa bije za svoju zem, za svoj národ, ale módu z toho prosím vynechajme peace.

Ja neviem, pôvodne som sa chcela aj trocha sťažovať, že nič nestíham, že musím chodiť do školy, do práce, nestíham písať seminárky a projekty, je mi zle, to a tamto ma bolí, toho a tamtoho sa bojím, ale momentálne mi nič nie je a každý takýto deň si treba vážiť a využiť ho naplno a je 6.novembra a je asi tak 18 stupňov, čiže úplná paráda, takže to sebe ani vám nebudem kaziť

Krásny deň vám všetkým prajem

(toto bolo celkom také suché, ale aspoň niečo, no nie?? )

Už som 4 dni nevyšla medzi ľudí.

Človek by si myslel, že mu to bez kontaktu s okolitým svetom pomaly začne liezť na mozog. Mne nazačlo..

Ak nepočítam, že včera som sa po 4 dňoch pozrela do zrkadla a usúdila som, že vážne musím začať chodiť s kapucou na hlave.. Bola by som sem dala aj fotku, ale moja vlastná mama mi povedala, že pokiaľ nechcem odplašiť tých pár ľudí, čo sem chodí, tak to nie je dobrý nápad

Ono, všetky dobré časy sa raz skončia, preto zajtra sa už zas mením na človeka... Damn..

XXXXXJe sobota večer a to že píšem je neklamným znakom toho, že zas trčím doma. Záhadne mi Iva celý deň nezdvíha telefón, neodpisuje na moje správy, čiže začínam mať podozrenie, že zas o niečom neviem, alebo som snáď urobila niečo, o čom neviem... Ale ja som neurobila nič!!

XXXXXMáme malé zlatučké kuriatka. A dnes som zistila, že aj napriek tomu, že nemám rada mačky, mačiatka úplne milujem Zbadala som malé mačičky ako sa nám krčia v medzere pod strechou.. Ich "mama" si totiž u nás na povale urobila prechodný pobyt.. A neverili by ste, koľko dokážu narobiť hluku jedna veľká a tri malé mačiatka. Mamina dnes skonštatovala, že asi na povale váľajú sudy Ale sú naozaj zlaté Dve čierne a jedno také kiki-makaté (čiže rôznofarebné ) Ale nereagovali na moje ciciciiii (či ako sa volá na mačky?..) Čiže si počkám asi kým zlezú. Ale "príroda" sa zjavne činila na jar, keď tak na to pozerám...

XXXXX Zabehol mi croissant.. Vybehla som na dvor hľadať pomoc aby som sa nezadusila a mamina ma buchla po chrbte. Najprv slabo. Nepomohlo. Potom silnejšie. Nič. Vypleštenými očami som jej ukazovala, že nestačí.. Nakoniec mi "buchla" takú, že neviem, či aj modrinu nebudem mať na chrbte Ale zachránila mi "krk". Heimlichov chvat...

Read more...

No jo, je to na ... My dvaja na tom nemáme veľmi čo riešiť, dospeli sme k svojím záverom, ktoré nám nikto nezobere. A vieme svoje.

Máš narodeniny a ďalšiu depresiu. Pozri sa napravo na countdown. Mám to za pár. Za pár dní to budem asi riešiť tiež, ako každý rok.. Keď som sa zas nikam neposunula..

Hovorím to stále, ty si bol v pravom čase na pravom mieste. Čo ja viem, koľko nám toto ešte vydrží. A popravde sa mi to nechce veľmi riešiť. Mne stačí, že počúvaš a nekecáš mi do toho. Alebo mi teda do toho kecáš až moc a vraciaš ma naspäť ma zem, keď ma občas prepadnú tie naivne krásne predstavy, že všetko bude fajn

Je to asi súčasť tejto doby, že najviac ti rozumie človek, ktorého ani nepoznáš - virtuálne kamarátstva, veci čo nepovieš ľuďom, ktorým sú určené, lebo v danom priestore a čase je to až príliš osobné to riešiť s nimi. Radšej to poviem tebe Je to bezpečné a chráni ma to pred nimi.

Toto nie je o tom, kto po kom ide a komu o čo ide. Toto je len o tom, že sme ochotní jeden druhého počúvať a to, že sa zhodujeme v názore na to, čo sa okolo nás a s nami deje, to už je len taký bonus.

A Funzo má dnes narodeniny a preplo mu to. Už ho nebaví byť dobrým chlapcom. A hovorí to tak, ako to je. Odporúčam do pozornosti najúprimnejší blog, čo som čítala : Jebem na vás

V read more je iný jeho nasraný počin, tiež obstojný kyd na svet

Read more...

xxxx Dnes ráno som stretla Roba Štetku. Bol to môj spolužiak na gympli. Bola som strááášne rada, že ho vidím On bol asi môj naobľúbenejší spolužiak. Chápte, niektorí sa mi páčili, ale s ním to bolo vždy len na takej kamarátskej úrovni Sranda, podľa mňa sa vôbec nezmenil, akurát už vyzeral viac ako muž a nie ako puberťák Už by sme sa teraz asi ťažko vrhali do košov a bili sa o obaly od napolitániek na súťaž so Seditou Staré dobré časy to boli..

xxxx Keď som prichádzala k práci, tak som si všimla, že veselo zavlažujeme Aj chodník, aj cestu. Jaké to bolo super. Som mala chuť sa vyzuť a behať bosá pod ostrekovačom No, ale keď bude také teplo ako doteraz, tak neručím za to, že to niekedy neurobím

Read more...

Minulá noc bola vážne o ničom.

Popíšem.

Read more...

Mala by som ísť spať a miesto toho tu už zas vysedávam.
Funzo mi minule povedal, že už nepíšem nijaké príbehy, ani príhody, proste, nič súvislé, čo by sa tu dalo čítať.
Čo mám povedať? Je to tak. Ale nie že by som úplne neudržovala kontakt s mojím blogom. Pribudli iné veci, napríklad fotky. Lebo som zas začala nosiť foťák všade so sebou

Ďalej, ďalšia príčina môjho (dúfam) dočasného mierneho odmlčania sa je, že nestíham. Úplne proste, nestíham absolútne nič. Stíham sa akurát tak ráno zobudiť, páliť do školy, alebo do práce, a večer stihnem padnúť do postele. That is all.

A pomedzi to rozmýšlam, čo napíšem na blog, len neviem, či sa okolo mňa nič nedeje, alebo to proste nestíham nejak prežívať a registrovať a potom o tom písať

A pritom si pomedzi to zase riešim niečo.. Veď ma poznáte. Stále niečo. Ale toto sa mi objavilo nejak tak samovoľne, ani neviem ako, prečo, načo, začo.. Na to ešte tak maximálne nájdem čas, že sa z toho snažím vysomáriť, bo sa to dá riešiť po sediačky pred compom. Vďaka Bohu.

A ani knihu nestíham čítať.. Večne pri tom zaspím

A moje rybičky, chudiatka.. Už ich skoro ani nevidím.. Lenže čo, predsa nebudem akvárium čistiť do pol noci.. Ale musím.

A škola? No, neviem, o čom to je Píšem seminárky neviem o čom, chodím na cviká a neviem o čom, píšem si poznámky a netuším o čom Ale však ja sa dosmejem.. Každý piatok v robote si hovorím, že tento víkend budem robiť veci inak. A príde pondelok a stále som tam, kde som aj bola

Tento týždeň ma výtáčajú "aktívni ľudia". To sú takí, čo všetko vedia lepšie ako ostatní, na všetky otázky poznajú odpoveď a nikdy sa nemýlia. A ja sa pri nich cítim ako totálny idiot. (Ale NIE SOM )

Holt človek si musí určiť priority. A 100 vecí naraz sa nedá robiť dobre.

Pochopili? Toto bol pokus o poštu. A ešte o posťažovanie sa. A ešte o to, aby som nemala zlé pocity ešte aj kvôli tomu, že nestíham robiť ani to, čo mám naozaj rada. Písať blog.

Tento víkend sa nad sebou zamyslím. Sľubujem a keď nie tento, tak budúci...

Keďže doma mi nejak nevychádza čas na to, aby som niečo napísala, tak asi využijem tieto 2 hodiny, počas ktorých mám pauzu v škole.

Chcela som napísať niečo o tom, ako ma absolútne irituje celá "tá vec" okolo Vianoc.. Ako sa už od konca novembra na mňa valí "Šťastné a veselé" z každého rohu..

Ja som sa rozhodla ignorovať. Minimálne teda do 15. decembra. Mám svoje dôvody. Ale keďže vám nechcem nimi kaziť tú "náladičku", tak si ich nechám pre seba

Iná vec. Keď som si len tak pre informáciu hodila do vyhľadávača svoje meno, ostala som zhrozená.. Toľko odkazov "na mňa".. A väčšina sa týkala blogu.. Išla som ešte ďalej, klikla som si petina.. Ďalších niekoľko odkazov.. Rumanová... Zase mi vyhodilo blog..

Asi začnem byť postupom času aj pekne paranoidná.. Lebo sa mi zdá, že toľko ľudí si môže čítať o mojom živote a veciach s ním spojených.. a ja o tom ani nebudem vedieť..

Ale je to riziko blogu, takže to beriem tak. Ten slovenský predtým sa mi zdal celkom taký komorný, že o ňom vedelo len pár ľudí.. Ale toto..

No nič. Vitajte. Či už tí, o ktorých viem, alebo aj tí, o ktorých neviem, že sem chodia. A ešte toľko, že tento blog vyjadruje čisto moje názory, s ktorými sa môžete stotožniť, alebo aj vôbec nemusíte .

Ale ako som zistila, ľudia blogujú aj o oveľa horších veciac a väčších nezmysloch, ako ja Tak tým sa ja utešujem

A nikoho nenútim, aby to čítal, takže je to na vás. Pekný deň. Túto poštu aj tak asi vymažem, keď prídem domov

petina

ahoj ahoj..

ako ste si už mohli všimnúť, prebehol veeeľký update celého môjho života.. no dobre.. nie celého, zas zveličujem, ako obvykle..:-P ale pekne som sa pobavila, keď som aktualizovala všetky blogy, pokeci, unisteri.. treba dať ľuďom to, čo si žiadajú.. pravdivé a čerstvé informácie v každej minúte.. to má tuším TA 3 ako slogan.. viete, aby nevznikali dezinformácie, klebety a podobne... keby si to aspoň všetci prečítali a tisíc krát sa ma nepýtali, kedy končím školu (keď som už dokonca aj po promóciách), či som odišla do Anglicka (keď tvrdnem tu) a ako sa má môj frajer (medzičasom bývalý).. no takto, všetko je na blogu, alebo niekde inde.. stačí len vedieť čítať..

nevadí, celý tento blog sa nejak otočil proti mne, takže fotky tu už neuvidíte nikto nikdy.. ale mám nový, čerstvý, neošúchaný, anglický.. teda sa tak aspoň tvári.. nič moc do neho nepíšem, ale fotky sú tam, takže www.my.opera.com/petina.p ..

a čo som chcela?... jááj.. je pár vecí, čo by stáli za zmienku.. len nejak už netrávim 24 hodín na nete, tak sa to tu neobjavuje každý deň..

a zdá sa mi, že nikto netrávi leto pri počítači a to aj sama sebe schvaľujem.. vypnime počítače a icq a radšej sa stretnime niekde a pokecajme.. z vlastnej skúsenosti a z toho, čo v poslednej dobe počúvam z každej strany, tak cez icq sa ľudia akurát tak pohádajú a nepochopia a vznikajú len samé nedorozumenia..

Dosť sa tu nasedíme, keď bude pršať, alebo potom zas po lete, niekedy, podľa mojej obľúbenej pesničky, keď september ends.... http://www.youtube.com/watch?v=lMT0f5IxwVM

summer has come and passed
the innocent can never last
wake me up when september ends

ring out the bells again
like we did when spring began
wake me up when september ends


as my memory rests
but never forgets what I lost
wake me up when september ends