Skip navigation.

Petina bloguje..

už zas :)

Posts tagged with "môj život"

"Hurá" spontánne som zvolala :)

,

Idem sa s vami podeliť o čistú nefalšovanú radosť z toho, že som bez nejakej väčšej ujmy prežila trhanie osmičky, vraj "múdreho zubu"... :right:

No dobre, až také v pohode a cool to nebolo, ale šak to som ani nepredpokladala, že by to tak bolo. Ráno som sa zobudila s tým, že nikam nejdem a surovo som sa rozrevala :cry: :cry: :rolleyes:
Asi po 5 minútach, kedže už bolo treba sa aspoň umyť pred odchodom som sa dala nejak dokopy a ešte som si v hlave hovorila, že veď ešte kým prídem na zastávku, nastúpim do busu, pocestujem busom, prídem k zubárke, budem čakať a pôjdem dovnútra je predsa ešte kopec času a tým som sa viac-menej upokojila. Skôr menej, ako viac.

No a snáď ma nikto neodsúdi za túto moju slabosť a neklesnem vo vašich očiach, ale "nenápadne" som dala na tento Deň D objednať aj maminu, aby som tam nebola sama a aby som sa nebála..:whistle: p: (lebo ja som sa naozaj naozaj veľmi veľmi bála :worried:). No, v čakárni som ešte bola celkom hihihi hahaha, ale akonáhle zaznelo moje meno, srande bol koniec..:yikes:

Potom to už nasledovalo v rýchlom slede: posadiť sa, otvor ústa, injekcia... Vraj že to najhoršie mám za sebou.. Sedela som a pozorovala, ako sa mi znehybňuje horné ďasno a mala som pocit, že zachvílu mi stŕpne aj hrdlo a zadusím sa.. No to bude asi tým mojim problémom s prehĺtaním.. A ja by som sa fakt nerada zadusila :eyes:

Read more...

Čo deň dal - streda

, , ,

Včera som zažila jeden extrémne nudný deň v práci. Každý iný človek by bol iste nadšený, keby celý deň nemal čo robiť a mohol sa nudiť, ale ja mávam opačný problém. Bo keď je nejaká robota, tak aj ten čas rýchlejšie uteká.
Na vlastnej koži pociťujem krízu v automobilovom priemysle. Ľudia si prestali vymýšlať kreatívne úlohy typu: nakresli, vytlač, zalaminuj a vystrihni 100 smajlíkov s rozmerom 1x1 cm... Každý nejak začal robiť len to, čo má a tváriť sa nenápadne a nás "neotravovať".
Tak som začala robiť to, čo robím v práci vždy. Potom práce, ktoré robím občas. Potom veci, ktoré tam nerobím nikdy a pozriem na hodinky a bolo pol 10.......... Čožéé???....

Mám novú kolegyňu. A ako to povedať, všetci sú z nej paf :D Preto som sa aspoň včera celkom dobre pobavila na tom, koľko málo stačí chlapovi na to, aby zo seba začal robiť totálneho idiota, keď uvidí, ako tomu my s Ivou hovoríme "novú nohu". To viete, moja sarkastická hlava včera pracovala na plné obrátky :D Čo iné mala robiť, keď mala zrazu tóľko podnetov. Nestíhala som sa diviť, koľko zo svojho pracovného času u nás s kávou strávil jeden chalan z logistiky (ktorý na recepciu nikdy nechodí, iba ak niečo potrebuje). Isto to musel nadrábať potom minimálne do tej 7. Také tie "duchaplné" dvojzmyselné, kapánek opozdené poznámky som zvládala počúvať asi tak len 10 minút a potom som s výkrikom Já du blejt (ale len vo svojej hlave) išla radšej do skladu.

Read more...

Diagnóza (zatiaľ) neznáma

A teraz asi sklamem Zuzku, bo nijaké nemocničné nechutnosti sa nekonajú.
Dobre, nemocnica myslím v nikom nevzbudzuje nejaké extra príjemné pocity a najmä tie slovenské nemocnice, keď si predstavím napríklad nemocnicu Chicago Hope :rolleyes:, ale včera sa mi tam našťastie nič moc nechutné nestalo.. Keď teda nepočítam takú tú mierne slizkú hmotu, čo sa dáva na telo, keď sa ide robiť sono.
Nebojte, to mi zatiaľ neišli robiť fotku môjho nenarodného dieťaťa... No dobre, ani mamina to nepovažovala príliš za vtipné, keď som si robila srandu, že nech už ma s tým sonom prebehne pre istotu celú, keď už je to taký prístroj, že sa na to musí čakať 2 mesiace.

A výsledok tohto vyšetrenia: negatívny, nič sa nenašlo. V nemocničnej terminológii je slovo negatívny tým najlepším slovom, narozdiel od všetkých iných oblastí života. Zatiaľ som počula na svojich návševách lekárov len slovo negatívny a nič.
Mala by som sa tešiť a aj sa teším, len problém je, že s každým doktorom, ktorý mi toto povie sa mi otvoria dvere k inému doktorovi.. A každý ďalší mi povie, že nič..

Nechcem sa tu teraz nejak rozmazávať o tom, čo mi je, šak ľudia, ktorí mali tú česť niekedy so mnou jesť vedia, o čom hovorím.

A pokiaľ to niekto nezažije, tak je mu to veľmi ťažko vysvetliť, že aké to vlastne je. A všetci mi dávajú dobre mienené rady, ktoré si vážim, ale nestoja za nič......

Šak si predstavte že jete niečo a zostane vám to "stáť" v krku.. A ani hore, ani dole..

To ste hladní, pozeráte sa na ľudí, ako sa napchávajú, začnete jesť, zalahne vám to, prestanete jesť a ďalej sa pozeráte na ľudí, ako sa napchávajú a ešte vám hovoria, že prečo nejete, či nie ste hladní, čo vymýšlate, alebo úplne najlepšie je, keď niekto povie proste jedz.

A potom náhodou zablúdim na blog jednej "modelky", ktorá tam opisuje, aká je šťastná, že vydržala dnes nejesť, alebo teda zjesť len jeden babán a jeden jogurt za deň....

Niekto sa chce najesť a nemôže a niekto sa môže a nechce.




Petina sa nudila

, ,

Tak som v škole,v počítačovej miestnosti, mám hoďku aj pol, kým mi pôjde bus domov, čiže v tomto momente mojej neskutočnej nudy idem naklepať nejaký prudko zaujímavý blog o tom, čo mi práve napadne..

Jedna vec, čo ma tu hneď tak celkom vydesila je, že keď som sa pozrela na túto klávesnicu, tak ma aj na chvíľu prešla chuť niečo vôbec písať.. Niekde som minule čítala, že na klávesnici je viac baktérií ako na záchodovej mise :yikes: :eyes: Tak tu to teda platí dvojnásobne... Ktovie, kto sa toho už predomnou chytal a akú všelijakú nákazlivú chorobu mal a žltačka má inkubačnú dobu 50 dní, čiže... Opýtajte sa ma potom :left: :right:

Včera som si kúpila zelenú tašku. Si nemôžem pomôcť, ale zelená farba v poslednej dobe (asi tak rok) vo mne vyvoláva veľmi pozitívne vnemové vibrácie :lol: a nemôžem proti tomu bojovať, tak som sa poddala :smile: No ale vyskytol sa vážny, povedala by som až národnostný problém, nakoľko som sa z istého nemenovaného zdroja mne blízkeho dozvedela, že vraj zelená je taká "maďarská" farba a v dnešnej pohnutej dobe naštrbených slovensko-maďarských vzťahov by ma vraj nejaký horľavý, či nie, to slovo bude horlivý prívrženec SNS mohol aj napadnúť.. No to už by som sa na to pozrela, aby nejakému magorovi sa nepáčilo, že ja mám zelenú tašku... Ale tu už je možné úplne všetko, čiže by som sa nečudovala. Človek si vážne musí dávať pozor na to, čo si oblečie.. Poznám to. Raz si jedna baba, ktorá prišla z Čiech do Londýna v tričku "Go Scottland" vyslúžila hneď prvých pár minút po príchode nelichotivé narážky na svoju osobu.. (mimochodom, len aby ste si nemysleli, nebola som to ja, bola to baba ktorú som prišla do Londýna vyzdvihnúť..) No a to sme boli ešte radi, že to nedopadlo aj horšie. Každý sa bije za svoju zem, za svoj národ, ale módu z toho prosím vynechajme :spock: peace.

Ja neviem, pôvodne som sa chcela aj trocha sťažovať, že nič nestíham, že musím chodiť do školy, do práce, nestíham písať seminárky a projekty, je mi zle, to a tamto ma bolí, toho a tamtoho sa bojím, ale momentálne mi nič nie je a každý takýto deň si treba vážiť a využiť ho naplno a je 6.novembra a je asi tak 18 stupňov, čiže úplná paráda, takže to sebe ani vám nebudem kaziť

Krásny deň vám všetkým prajem :smile:bye

(toto bolo celkom také suché, ale aspoň niečo, no nie?? :wink: )

Piatkové bla

,

Bolo mi slušne naznačené, že môj blog už dosť dlhú dobu nestojí ani za deravý groš a vždy, keď do neho niečo pridám, tak je to citujem : "nejaká suchá recenzia na film..."... No, šak čo si budeme ťahať medové motúzy popod nos, je to pravda a plne si uvedomujem, že sa nejak extra kreatívne neprejavujem v poslednej dobe. Ale to sa zmení!! :spock:

A teraz sa nejdem vyhovárať, ale mám toho celkom dosť v súčasnosti a na ten blog mi už ozaj nejak nezostával čas. Ale tento víkend mám smelé plány "zorganizovať si život", čiže hádam to pôjde. :rolleyes: :D

Včera som videla jedného staršieho pána, ako išiel zaparkovať so škodovkou a narazil pri tom 2-krát do značky :D To bola jaká sranda. Aj keď som ho radšej obchádzala asi na 5 metrov pre istotu :smile: To ma povzbudilo a nakoplo k tomu, že budúci týždeň, keď to budem stíhať, pôjdem na zápis do autoškoly. Šak som videla, že nie každý, kto má vodičák to s tým autom aj naozaj vie.. A povedzme si rovno, čo som ja horšia ako nejaký starý dedo? :D


Minule som úplnou náhodu prišla na to, kam, teda, do ktorého zahraničia to vlastne chcem ísť. No a v hlave to mám už celkom jasné a poriešené :smile:


No a už piatkové bla ukončím, bo sa idem asi rozkecať na súvislé články :smile:




Zážitok dňa

, ,

Ako sme rezervovali hotel vo Francúzsku.

Ráno prišiel od Paťky mailík, aby som našla a bookla hotel pre jedného nášho svetobežníka, ktorý je viac v zahraničí, ako na firme :smile: s tým, že už dnes o 20,00 chce v tom hoteli byť. No, ok. My už vieme, čo to znamená. Zháňať hotel na ten istý deň, v konkrétnom meste, s presnou sumou, do ktorej sa musí zmestiť a ešte sa mu nakoniec aj nepáči :rolleyes: :D

A francúzske hotely a rezervačný systém, to je jeden veľký sen. :faint: :lol:

Francúske hotely totiž už zo zásady nemajú vlastné stránky, už vôbec nehovorím, že nejaký kontakt nájdete len, keď preklikáte 20 stránok a aj to väčšinou len telefónne číslo..

A preto som bola šťastná prešťastná, keď som našla asi na 3-krát hotel, ktorý spĺňal všetky kritériá a ešte bol aj voľný :happy: :yes:

Tak som tam hneď o pol 10 ráno poslala maila s rezerváciu s prosbou o potvrdenie as soon as possible a čakala, aby mi ju potvrdili... O 11.15, keďže sa neozvali, som im poslala ten istý mail s tým, že ich prosím, aby mi potvrdenie poslali quick, bo on potrebuje vedieť, že či má kde spať večer..

No, o 12.05 som sa odhodlala k ráznemu činu, zavolať do toho hotela, aj keď všetci vieme, že vo francúzskych hoteloch nevie nikto po anglicky ani prd.. Tak som tam zavolala, jasné, že tá dotyčná nevedela po anglicky, tak som minútu čakala na niekoho, kto "vie". No tak som mu povedala, že či to teda máme booknuté a on že áno a ja mu hovorím, či mi to môže aj potvrdené poslať a on že jasné, že to pošle...

Bolo 15.00 a Paťka písala, že čo hotel.. Tak že nič..

Tak tam išiel volať Michal. Tiež čakal, kým príde niekto, kto "vie" anglicky. A vysvetlil mu, že sme im poslali 2 maily a už voláme 2 krát.. Jasné, žiadny problém, do 2 minút vám to pošlem... Povedal chlapík..

Prešlo 17 minút, napísali sme ďalší mail, kde sme požiadili o VERY QUICK response, že šak nám sľúbil odpoveď do 2 minút..

Po chvíli prišla Paťka a ako správna šéfka to zobrala do svojich rúk a vybalila na neho svojou skvelou angličtinou (na rozdiel od našej :D), že nech nám to už láskavo pošlú, šak si s nimi dpisujeme a voláme celý deň.. A to im ešte povedala slušne. Jasné, jasné, hneď to posiela..

Michal sa podujal, že ostane ešte do 16.15 v práci, bo my sme prchali o 16.00.. No a keď išiel domov, tak sme od nich ešte stále mail nemali...

Čiže dúfam, že Lubo dnes nebude nocovať v parku na lavičke... :whistle:

Francúzi sú fakt desní národ :furious: :smile:




Petina bola v Paríži (... a ide sa podeliť o dojmy)

, ,

Motto : Dajte mi pol hoďku, ja sa rozbehnem...
(Janka Ž. :wink:


Tak som sa po dvoch dňoch konečne dokopala k tomu, napísať o "mojom" Paríži.

Cesta pomerne v pohode, až na to spanie v autobuse. Čo nepochopím je, ako sa tam napríklad poskladá nejaký väčší človek.. Ja som to skúšala vo všetkých možných (a treba povedať, že aj nemožných) polohách, ale k spánku sa to len véľmi ťažko dalo prirovnať.. Ale tak môžem si za to sama, čiže moc nekecám..

Môj prvý silný zážitok bolo WC na pumpe (toaletám sa ešte potom bližšie povenujem v jednej samostatnej časti)pred Parížom v sobotu ráno o 6,00 po "prebudení" sa v autobuse na slová: "Choďte sa upraviť, aby sa vás Paríž nezľakol.. " A veru.. Ten pohľad do zrkadla nestál za moc :lol: A tá pumpa..To ste fakt ešte nevideli. Ako sa natlačí asi 35 žien, dievčat, mamičiek, babičiek atď. do miestnosti 3x3 metre.. Fakt, toto chlap v živote nemôže pochopiť a nechápala som to ani ja.. Robiť kompletnú "rannú očistu" v prítomnosti ďalších 34 ľudí, to je podľa mňa silná káva, na ktorú mali žalúdok len maďarky.. My dve s Jankou sme akurát tak strčili tvár pod studenú vodu a skonštatovali, že čo príroda neurobila, tomu už my nepomôžeme :rolleyes: a išli sme von..:lol:

Do Paríža sme prišli okolo pol 8. Ja v naivnej predstave, že bude teplo, miesto toho som absolvovala Luxemburské záhrady, Notre Dame, aj "Brucho Paríža" v žabkách v daždi.. Ale nešťastie to na mne nezanechalo žiadne následky :smile: (fotky hore vo Photos a nezabudnite čítať popisky pod fotkami :smile:)

Paríž je v podstate fajn, ale musím povedať, že bol vážne zaťažkávajúcou skúškou mojich fóbií. Začnem už len tou sociálnou... Ľudia. Veľa ľudí. Veľa všelijakých ľudí. Všade. Turisti. Stovky. Tisíce. Milióny. Paríž dal pre mňa nový rozmer výrazu "hlava na hlave". Stále sa držím svojho plánu o rok vypadnúť do sveta, ale predbežne som si už odtiaľ vyškrtla Paríž. A Londýn. A New York. Tam je asi na môj vkus tých ľudí až moc :smile:

Read more...

Dnešok (alebo normálni chlapi asi neexistujú)

,

Ráno som sa zobudila na Amy Winehouse. Chvíľu rozmýšľam, čo sa deje, neskôr prichádzam na to, že vstávam do práce.. O 4:45..
Nie, nie je to také zlé. Boli letá, keď som vstávala o pol 4. To bolo zlé. To som spala asi aj popritom, ako som kráčala do roboty :smile:

Môžem chodiť aj neskôr, ale sa mi nechcelo.. A v práci je predsa táák super... Nie, nemýlite sa. Takúto náladu som už dávno nemala. Oblečiem sa iba tak striedmo, šak asi aj tak zas bude 30 stupňov a ráno o 6 trocha chladu znesiem. Okolo pol 8 sedím v práci na stoličke a čumím doslovne doblba.. Ľudia prichádzajú do práce zjavne vytešení, ja sa pri každom zmôžem na "Ráno", alebo tiché " Ahoj" a ďalej čumím doblba..

Okolo 8 prichádza Martin, tiež zjavne vytešení, že tam dnes je. Sedíme za stolom, pozeráme obidvaja doblba. Prichádza říďo, tak obaja vyskakujeme zo stoličiek a nahadzujeme úsmevy číslo 5, podávame si s ním ruku (francúzske zvyky...) a keď zájde za roh, opäť padáme do stoličiek...

Read more...

Rande s "celebritou"... :)

,

Ako som už hovorila, robila som poriadok a popritom som našla v skrini časopis Markíza. Začala som v ňom listovať a už neviem na koľkej strane som sa našla :smile:

Tomu sa hovorí spomienky. Kedysi som totiž dosť frčala na skupine Nocadeň. No, že kedysi.. Šak to bolo v 4 ročníku na gympli.. No, skrátka, oni mali najlepšie texty zo slovenských kapiel. A neboli komerčácky ako väčšina. Už na nich tak tri roky nefrčím :smile: ale keď to niekde zahrajú tak neprepnem stanicu.

Ja len toľko, že som bola na "rande s idolom" s Rasťom z Nocadeň. Nepýtajte sa, ako som sa k tomu dostala, ale bol to taký celkom fajn zážitok, on je fakt fajn chalan, či radšej poviem chlap :smile: A keď som ten časopis videla, tak som sa celkom pobavila. A vtedy sme mali pred maturitou nejak tak a tak nám napísal také želanie na papier a ja som to potom vycapila v škole na nástenku :lol: A aj to som našla, tak tu máte z toho 2-3 fotky :smile:

Read more...

Piatkové bla :)

, ,

xxxx Dnes ráno som stretla Roba Štetku. Bol to môj spolužiak na gympli. Bola som strááášne rada, že ho vidím :yes: On bol asi môj naobľúbenejší spolužiak. Chápte, niektorí sa mi páčili, ale s ním to bolo vždy len na takej kamarátskej úrovni p: Sranda, podľa mňa sa vôbec nezmenil, akurát už vyzeral viac ako muž a nie ako puberťák :eyes: :lol: Už by sme sa teraz asi ťažko vrhali do košov a bili sa o obaly od napolitániek na súťaž so Seditou :lol: Staré dobré časy to boli.. :smile:

xxxx Keď som prichádzala k práci, tak som si všimla, že veselo zavlažujeme :smile: Aj chodník, aj cestu. :rolleyes: Jaké to bolo super. Som mala chuť sa vyzuť a behať bosá pod ostrekovačom :smile:No, ale keď bude také teplo ako doteraz, tak neručím za to, že to niekedy neurobím :angel: :devil:

Read more...

Deň - 5 a - 6 all- in- one (mínus piaty a mínus šiesty)

,

Kde mám začať??

Asi tým, že včerajší večer bol doteraz úplne najhorší.

O 13:45 som už išla z domu na bus, aby som sa o 15:00 nachádzala v škole, kde o 16:00 mala začínať skúška z ekonomiky a finacovania územných samospráv, na ktorú pani docentka prišla o 16:50.. Stačí?

Nemusím snáď nikomu vysvetlovať, a je vedecky dokázané (som si istá), že mozog už okolo 17:00 až tak nepracuje (až teda vôbec ešte pracuje...).

Robili sme si také malé nádeje, že nám dá "ľahké otázky" (lucia - čo je ľahká otázka? veď každý vie niečo iné...) aby akože vykompenzovala tento časový sklz..

Ále kde.. Prišla fajne naštartovaná, rozdala papiere, začala diktovať.. A moja nočná mora prišla hneď na začiatku: Otázka číslo 1 : Dlhová služba. Nutno povedať, že o takomto slovnom spojení som ani nechyrovala.. Čiže pri jej sytéme 3 otázky a z každej treba mať 60% som si veľmi ľahko zrátala, že už hneď keď neviem, čo patrí k prvej, tak som v ...

Read more...

Deň - 1 (mínus jedna)

, , ,

Keď si zmätená, tak napíš, že si zmätená..

Som zmätená.

Ráno som sa zobudila a prvé, čo som urobila bolo, že som sa pozrela na mobil, či nemám nejakú správu, alebo zmeškaný hovor. A nemala som.. A už mať ani nebudem. A už to viac nemusím robiť, ráno sa tam pozerať. A bol to čudný pocit. Taký "prázdny"...

Read more...

Deň D

, , , ...

Rýchlosťou, ako na toto niekto zareaguje aspoň zistím, kto sa sem naozaj chodí pozerať pravidelne :smile:
Pamätáte, ako som sa vtedy raz zmieňovala o tom, že sa čítajú len blogy, kde sa niekto chystá spáchať samovraždu?? Lebo ľudské nešťastie iných véééľmi zaujíma.

A teraz k veci. Ja budem teraz stráááášne čítaná.

Read more...

To si zo mňa niekto asi robí prdel....

, ,

Zas taký jeden osobný post.

Kto nemá záujem čítať moje výlevy, sťažovanie sa a nadávanie na "osud", tak tomu odporúčam, nečítať.. Ale momentálne to zo seba potrebujem vypumpovať...:worried:

Read more...

Exkurzia, alebo Salgotarján nikdy viac :)

,

Kto to čakal, ten sa dočkal. Takže nasleduje mojich pár postrehov na našu skvelú odbornú exkurziu :smile:

Sme regionalisti, hrdo sa takto občas titulujeme a ešte častejšie nás takto titulujú iní :smile: Skrátka, študujeme regionálny rozvoj a keď skončíme školu, mali by sme sa určitým spôsobom pričiniť o to, aby sa na Slovensku žilo lepšie :rolleyes: Haha, poviete si. Aj ja si to hovorím. Ja chcem hlavne vypadnuť odtiaľto :smile: Ale to je o inom.

Skrátka, v utorok ráno o 7 sa 64 ľudí natrepalo do dvoch autobusov a vyrazili sme smer Príbelce (okres Lučenec). Tam nás mal čakať pán starosta a porozprávať nám čo to o tom, ako si aj malá obec môže prilepšiť tým, že vie čerpať z rôznych eurofondov, grantov a podobne (podrobnosťami vás nebudem zaťažovať, bo kým sa to všetko nezačnem učiť na skúšku, tak mám tiež len veľmi hrubú predsatavu, o čo tam vlastne ide :lol: )

No, takže sme si sadli do kulturáku. A ani sme to asi nečakali, ale potom sme sa s Luckou zhodli, že to nebolo až také nezáživné, ako sme si pôvodne mysleli :smile: Pán starosta bol naozaj fajn človek, porozprával nám veselé hsitorky zo života obce :D a nezabudol vyzdvihnúť rôzne spolky, ktoré v obci existujú. Začali kolovať ručne vyšívané kapesníky, ktoré vyšívajú postihnuté ženy, všelijaké projekty, fotky..
A potom prišlo na rad niečo, kvôli čomu sa nám táto obec už navždy zaryje do pamäte :smile:

Read more...

Čakanie na Godota??? ...

,

Taká paralela s dielom Samuela Becketa. Nie, nejdem písať o tej knihe, to vôbec nie. Ale vraj je to o tom, že nejakí ľudia celý čas čakali na nejakého Godota, ale on proste neprišiel.

Aj ja čakám. Dnes, celý deň.

Potom som našla ešte jeden citát, ktorý znel: Žena čakajúca na milenca je nedočkavejšia než žena, ktorá čaká svoje prvé dieťa. (Ivo Andrić)

No, akurát by som nahradila slovo milenec menom Milan :lol:

Ale ne, vážne. Dnes som ho čakala celý deň. A ešte aj čakám.. Ale nie som až taká optimistka, keďže je už pol 10 večer..

A raz som sa tu vykecávala, že stále na niečo čakám a že neviem na čo. Teraz už viem, na neho. A je to strašné, to vám môžem povedať.

A už som prešla všetkými fázami : nádeje, hnevu, ľútosti a ešte väčšieho hnevu.. :rolleyes: A nič nepomáha.

Nech už sa skončí toto sprosté obdobie bakalárok, skúšok, exkurzií a rôznych ďalších blbostí, kvôli ktorým nemôžeme byť spolu :mad: awww

Veď chcem len jeden deň, keď sa medzi nás nič nepripletie :worried: :wink: Chcem až tak veľa? :heart:

DODATOK: oplatilo sa mi čakať. 21:50 mi zazvonil Milanko, že príde :love: Detaily už nebudem písať, ale bolo supeeeeer. :happy: :heart:

Mission immposible

, ,

Príbeh zo života. Príbeh o tom , čo všetko musia dvaja ľudia prežiť, keď chcú niečo utajiť a o tom, ako sa im nakoniec predsa len podarí uskutočniť to, čo si plánovali aj napriek niektorým veciam a niektorým ľuďom :smile:

Môže sa zdať, že tento príbeh sme ani nemuseli zažiť, lebo si vlastne sami môžeme za to, že zatiaľ v našej práci nikto nevie, že spolu chodíme. Ja vlastne ani neviem prečo.. Alebo viem? No proste, zatiaľ sme to ešte nikomu nepovedali a občas to prináša celkom úsmevné príhody, ale v tomto prípade som nevedela, či sa mám smiať, alebo plakať :smile:

Read more...

Malý personálny post :)

,

Všimla som si, že sa nejak nevyjadrujem na takej "personálnej úrovni", respektíve, že sa už nejak nevyjadrujem vôbec.. :smile:

A stále sa pýtam ľudí okolo seba, že o čom mám písať, aj keď viem, že mi to aj tak nepomôže, lebo to, čo mňa priamo "nenakopne", tak o tom písať neviem. A nieže by tie ich nápady neboli super a nápadité, ale nejde mi to proste..

Tak teda rozmýšľam.. Nič sa okolo mňa nedeje? :whistle: . Deje sa. A také veci :eyes: :smile:

Mnohí z vás sú takí všímaví a bystrí, že im to neušlo p: :wink:

Read more...

Moj najlepší deň týždňa (ha ha sakrastické)

,

Keď sa ma niekto opýta, že ktorý deň mám úplne že najneradšej z celého týždňa, tak poviem: pondelok. Áno áno, ja viem. Drvivá väčšina ľudí povie pondelok. Ale to nie je tým. Kedysi mi nevadili pondelky. Kedysi. Bejvávalo. No veď posúdťe sami..

Nejde o to, že pondelok ide po víkende. Ide o to, že v pondelok vstávam 4.30 :yikes: :yikes: No jo, je to čiastočne aj moja vina, bo mne "rána" strašne dlho trvajú :D Ja sa proste musím prebrať aspoň do takého štádia, aby som hneď ráno všetkých nepostrielala :lol: A preto, keď sa niekedy niekto so mnou prebudíte v jednej miestnosti a bude to naozaj skoro ráno, tak ani len neskúšajte na mňa hovoriť p:
Ale k veci,

Read more...

Národné dni kariéry alebo ako sme hľadali NewYorker

Včera sme sa vybrali na Národné dni kariéry.
Pravdu povediac, mne sa už ani nechcelo, ale nakoniec som teda išla :smile:
"Výlet" sa začal pomerne dobre, naskočili sme na prvý bus, čo ráno prišiel, lebo na stanici bola strašná kosa. Pôvodne sme chceli ísť Žltým expresom, ktorý má premávať každú hodinu, ale zrovna o 8 ráno nechodí :D Zákon mastného chleba.

Takže z pôvodného plánu, že 9.15 sme v Bratislave nakoniec vyšlo, že sme boli radi, že sme okolo 10 boli na stanici v BA.
No a keďže som sa zo spoľahlivých zdrojov dozvedela, aké čísleko MHD potrebujeme (pýtala som sa dokonca niekoľkých ľudí, ktorí poznajú BA :smile: ), tak nám ešte ostávalo zistiť, že ako sa dopracujeme k lístku, lebo keďže sa v Bratislave mierne ani jedna z nás nevie orientovať (:cool:), tak sme vypustili možnosť cetovať ako čierni pasažieri :smile: (toto neberte vážne). Ani sme nevedeli a už sme sa viezli. Ešte sme sa modlili, aby nám stačil 10 minútový lístok. Inak, keď nás počúvali nejakí "Blaváci", tak si mohli myslieť..

Read more...

5.3.2008

, ,

Tak aspoň také zhrnutia môjho denného bohatého života :smile:

Deň sa začal skvele, zabudla som si prestaviť budík, ale ešte šťastie že mi zvonil aspoň v takom okamihu, aby som stihla aspoň posledný jediný bus, ktorým sa dostanem do práce (večná škoda tam neísť predsa :smile:

Ale treba povedať, že nemám rada, keď sa budím v čudných podmienkach a nestihnem sa nejak naladiť. Bo potom som taká "nenaladená" občas :lol: Nechcem povedať že rovno protivná, zaspatá a nereagujem :smile:

No tak ešte hodnú chvíľu som sa v práci dávala dokopy, ale potom som sa už konečne prebrala a práve včas, lebo logistika si na nás vymyslela takú úlohu ("už sme tu robili všelijaké veci, ale takúto ... ešte nie. aj by som som povedala, že čo, ale ja nehreším", ja :smile:), že dávajte také malé pol centimetrové železné kravinky (čo aj viem, čo to bolo :D ) do sáčkov po 200. Lenže viete, rátate to po jednom a pri 45 už neviete, koľko ich máte :lol: Najmä, keď vám do toho stále niekto kecá a mýli vás p: :smile: Sme boli s Milanom pekne otitulovaní že : Popolušky :smile: A ešte aj prsty som mala od toho čierne :ko: :smile:

Read more...

Ďalšie bla

,

Mala by som ísť spať a miesto toho tu už zas vysedávam.
Funzo mi minule povedal, že už nepíšem nijaké príbehy, ani príhody, proste, nič súvislé, čo by sa tu dalo čítať.
Čo mám povedať? Je to tak. Ale nie že by som úplne neudržovala kontakt s mojím blogom. Pribudli iné veci, napríklad fotky. Lebo som zas začala nosiť foťák všade so sebou :smile:

Ďalej, ďalšia príčina môjho (dúfam) dočasného mierneho odmlčania sa je, že nestíham. Úplne proste, nestíham absolútne nič. Stíham sa akurát tak ráno zobudiť, páliť do školy, alebo do práce, a večer stihnem padnúť do postele. That is all. :ko:

A pomedzi to rozmýšlam, čo napíšem na blog, len neviem, či sa okolo mňa nič nedeje, alebo to proste nestíham nejak prežívať a registrovať a potom o tom písať :smile:

A pritom si pomedzi to zase riešim niečo.. :smile: Veď ma poznáte. Stále niečo. Ale toto sa mi objavilo nejak tak samovoľne, ani neviem ako, prečo, načo, začo.. Na to ešte tak maximálne nájdem čas, že sa z toho snažím vysomáriť, bo sa to dá riešiť po sediačky pred compom. Vďaka Bohu. :cool:

A ani knihu nestíham čítať.. Večne pri tom zaspím :irked:

A moje rybičky, chudiatka.. Už ich skoro ani nevidím.. Lenže čo, predsa nebudem akvárium čistiť do pol noci.. Ale musím. :eek:

A škola? No, neviem, o čom to je :lol: Píšem seminárky neviem o čom, chodím na cviká a neviem o čom, píšem si poznámky a netuším o čom :D Ale však ja sa dosmejem.. Každý piatok v robote si hovorím, že tento víkend budem robiť veci inak. A príde pondelok a stále som tam, kde som aj bola :whistle:

Tento týždeň ma výtáčajú "aktívni ľudia". To sú takí, čo všetko vedia lepšie ako ostatní, na všetky otázky poznajú odpoveď a nikdy sa nemýlia. A ja sa pri nich cítim ako totálny idiot. (Ale NIE SOM :no: )

Holt človek si musí určiť priority. A 100 vecí naraz sa nedá robiť dobre.

Pochopili? Toto bol pokus o poštu. A ešte o posťažovanie sa. A ešte o to, aby som nemala zlé pocity ešte aj kvôli tomu, že nestíham robiť ani to, čo mám naozaj rada. Písať blog.

Tento víkend sa nad sebou zamyslím. Sľubujem :smile: a keď nie tento, tak budúci...:angel:

Odvtedy doteraz

, ,

Posledné dva týždne boli divné..
A ubehli nejak tak strašne rýchlo..
Všetko to teraz nejak tak ubieha. Škola, práca, práca, škola a je zase týždeň v ťahu.
Škola ma nasrala a sere ma v podstate stále.. Hádam sa to už utrase..

Čo je horšie? Tešiť sa do práce, alebo do školy?? Práca ma baví, ľudia sú fajn, čas tam uteká, nemyslím na kraviny.

Idem spať v nedeľu a zobudím sa a je piatok poobede.
Záchytné body a mantinely.
Aby mi pol roka neutieklo takýmto štýlom.
Asi tak.
Wow, aká pošta :ko:

Slúchadlá v ušiach - nový znak tejto doby??..

, , ,

Minule, keď som išla domov z roboty som si všimla jednu vec. Teda, už som si ju všimla dávnejšie, ale až vtedy mi napadlo, že je to asi ozaj tak.

Idem si po moste, pozerám sa do vody na labute, slúchadlá v ušiach, akože klasika :wink: a zrazu som sa na tom úzkom chodníčku musela vyhýbať ďalšiemu chodcovi. Vec pomerne nečakaná, nakoľko ráno a ani poobede nestretávam napešo nikoho iného, kto by tade okrem mňa chodil..

Zdvihnem hlavu a oproti sebe vidím staršieho pána (55+ , ale ja neviem odhadovať ľuďom vek, tak sa môžem aj mýliť) a jediná vec, čo som si všimla a čo ma zarazila bola, že mal v ušiach tiež slúchadlá..

A potom som sa na to nejak tak zamerala a začala som si to všímať a naozaj. Každý druhý človek, ktorý išiel po meste ich mal v ušiach. Mne to doteraz ani tak neprišlo, ja som si myslela, že to len my, mladí (teda bez urážky vyšších vekových kategórií :smile: ), sme na tom tak :rolleyes:

Ale po tom staršom pánovi, ktorého som stretla a po tom, ako mi ešte mamina povedala, že celá robota počúva cez pauzy (a niekedy aj cez pracovnú dobu :D ) MP3 prehrávače, tak som si dala pár otázok a vyvodila aj pár záverov p:

Read more...

Seriózne, potrebujem radu.

,

Už mi asi tak 7 dní neustále "tiká" v pravom oku..:eyes:

Tak som sa rozhodla pátrať, že prečo :sherlock: .. A riešenie úplne prostučké. V robote čumím na monitor a potom prídem domov a... čumím na monitor.. a oko mi potom "skacká" :smile:

Chcem počítač občas vymeniť za niečo iné. Ale za čo??

Čo robíte vy, keď pred ním nesedíte??? Poraďte niečo, načo si človek vystačí aj sám a dá sa to robiť po pracovnej dobe (po 5) a pri súčasných podmienkach (vonku tma a zima), nepotrebuje na to vybavenie za desaťtisíce, nepotrebuje pri tom počítač a ešte ho to aj baví a napĺňa.. Existuje vôbec taká vec???... Alebo som až priveľmi špecifická a kladiem si príliš veľa podmienok? :confused: :D

Ja som sa len tak mierne (p:) zamýšľala a prišla som na tieto veci, ktoré môžem robiť:
  • čítať knihy (ale na to treba ísť niekam, kde tie knihy sú..)
  • upratovať (lenže dokekonečna sa upratovať nedá...)
  • lúštiť krížovky (čo ma prestane baviť po 10 minútach...)
  • učiť sa :no: :insane: :no: :yikes: :eyes: :ko: :insane: (preboha, tak to sa radšej unudím k smrti..)
  • vyšívať (to ma niekedy bavilo... ale to som mala 12...)
  • kresliť (lenže asi nemám talent :cry: )
    • fotiť (ale vzhľadom na popísanú situáciu by som musela fotiť len vnútri a to by som asi rýchlo vyčerpala námety..)

    nooooo... a tu studnica mojej nekonečnej fantázie vyschla.. :irked: Tak budem písať. To ma baví najviac. :up: Lenže..

    písanie na papier = pero a papier = veľa veľa písmenok = veľa papiera = vyrubovanie dažďových pralesov = návrat ku klávsenici = :ko: a zas som tam, kde som nechcela byť..

    Ľudia, napíšte mi, čo robíte, aby ste nejak efektívne využili čas. A môžete napísať aj také veci, čo sa dajú robiť vonku a za svetla, veď raz bude hádam aj po zime a po tme :smile:

    Vopred ďakujem :star:

    (tie otázky nie sú len "básnické". ja naozaj čakám reakcie a odpovede, tak buďte takí láskyplní a premôžte sa raz a napíšte komentár :smile: budem si to vysoko ceniť :wizard: )

    Slovenské zdravotníctvo - moja skúsenosť číslo 2

    No, tak čo mám robiť? Môžem ja za to, že v období dvoch mesiacov som sa už druhýkrát dostala do situácie, že som musela volať sanitku...awww

    A pocity z lekárov a zo slovenského zdravotníctva mám také isté, možno, že ešte horšie ako minule. Ale aj toto je život a „krutá slovenská realita“. A proste mi nedá o tom nenapísať.

    Skrátka, zas žiadne veľké podrobnosti, ale tentokrát sme museli volať pohotovosť babke. Chápte, človek je v strese, nevie, čo má prvé robiť, situácia podobná, akurát, že pri tejto bolo kapánek viac ľudí, ktorí mohli objektívne zhodnotiť, čo sa stalo.

    Read more...

    Zhrnutie tých X dní, čo som bola out

    Zhrnutie tých X dní, čo som bola out :
    • v zdraví prežitá oslava päťdesiatky (Senzusu mám dosť na 10 rokov :smile:
    • urobené tri skúšky (všetky na známku A, sa pochválim sama, keď ma nikto iný nepochváli...)
    • robota a robota.. a občas práca :smile:
    • (nedobrovoľné) odvyknutie si od internetu (keď mi nič iné neostávalo :smile:
    • návrat k TV obrazovke (Muži na stromoch, Hrdinovia - odporúčam do pozornosti :up: )


    Tak asi tak. A frčím ďalej..

    Prvý deň v novej práci

    , ,

    To sa každý cíti ako debil prvý deň v novej práci? Alebo len ja?..:lol:



    Sumár dnešného dňa. Vydalo len na odrážky.

    • v office 35 ľudí
    • 10 sa mi predstavili, ale už ani napamätám, ako vyzerajú, ako sa volajú a už vôbec nie, čo robia
    • otvorila som asi 80 obálok s poštou
    • z toho vznikla asi tak 9 cm kopa faktúr
    • na každú napísať číslo, oraziť dátum, vyhladať kód, vyznačiť kód, roztriediť faktúry
    • častá návšetva skladu, v ktorom viac veci strácam, ako nachádzam
    • triedenie a čítanie životopisov
    • časté zdvíhanie telefónneho slúchadla
    • iné drobné kancelárske práce
    • odhalenie praktickej podoby výrazov: personalista, logista, office manager, supervízor


    celková bilancia: jedlo: banán - 1 kus
    pitie: voda - 2 poháre, čaj
    návšetva toalety - 0


    počet zahľadení sa z okna : ráno - bola ešte tma
    naobed - svietilo slnko
    poobede - stmievalo sa

    A pekný deň je za nami :smile:

    Vianoce v obrázkoch

    , , ,

    Štedrý deň je za nami, ale Vianoce v podstate ešte nie, lebo dnes je ešte 2. sviatok vianočný. A nie že by sa mi nechcelo písať nejak súvisle o posledných dňoch, ale rozhodla som sa, že vám ich priblížim aj cez foto :wink:


    Takže, konal sa aj vianočný zázrak :up: (kto by to bol povedal :smile: ). Aby ste chápali, snežilo. Ja som myslela, že asi zle vidím, keď začalo z neba padať niečo také malé biele. A malé biele sa neskôr zmenilo na veľké biele. Nasnežilo, a teda celkom kvalitne :happy:

    Read more...

    Ďalší týždeň passed away...

    ,

    Ako ste si všimli, zas som nič nepísala. Ale nie preto, že som nechcela, ale že som nemohla. Lebo ja by som písala aj "o ničom", keby bolo treba :smile:, veď ma poznáte.

    Ale nevadí, o to lepšie, že píšem teraz, keď všetky stresy zo mňa padli a už aj ja som sa nadýchla z tej vianočnej atmosféry. :wink:


    Ale viete, čo to bolo predtým?? Presne pred týždňom myslím som ležala v posteli a možno som aj nejakú tú slzu vyronila, lebo mi pekne stúpala teplota a ja som nechcela byť chorá. A ani som nemohla byť. Lenže, čo ja chcem, alebo čo môžem a nemôžem byť zjavne nikoho neineresuje..:ko:

    Teraz to už môžem povedať. V piatok som mala ísť na pracovný pohovor. No, ale keďže som ráno mala teplotu, tak som mohla ísť miesto toho akurát tak k doktorke. Bola som sklamaná. Ale ľudia tam boli takí láskyplní a milí, že mi dali aj druhú šancu.:smile: A tú som dnes na 100% využila :yes: Takže od januára som zamestnaný človek. (ktovie, koľko mi to vydrží, ale plánujem sa držať zubami nechtami :smile:

    Read more...